Sklenená fasáda – atraktívny výraz, šetrná k okoliu
Definíciu, vlastnosti, životnosť, ale aj aktuálne trendy – to všetko prináša anketa ASB na tému sklenené fasády, ktoré sa v súčasnej architektúre stávajú frekventovaným prostriedkom vonkajšieho výrazu budovy. Navyše, sklenené fasády svojimi vlastnosťami ponúkajú vhodné riešenie pre nízkoenergetickú výstavbu.
Igor Dúbravec,
riaditeľ Reynaers systems, spol. s r. o.
I. Dúbravec:
Prednosťou fasád na báze hliníka sú ich tepelnoizolačné a mechanické vlastnosti. Zloženie materiálu (hliník, polyamid, EPDM, nehrdzavejúca oceľ) a kvalitná rôznorodá povrchová úprava zaručujú vyrovnané vzhľadové a mechanické vlastnosti, objemovú, tvarovú a farebnú stálosť za každých poveternostných podmienok. Uplatňujú sa v interiéri aj exteriéri v priemyselnom, komerčnom aj súkromnom sektore.V rámci obvodových plášťov sa fasády navrhujú s maximálnym zasklením, čomu sa prispôsobujeme aj našimi systémami na nadmerné zaťaženie, odolnosti proti vetru, vode, tlaku vzduchu v stĺpikovo-priečnikových fasádach, solárnych fasádach, doplnených oknami, dvermi, posuvnými systémami, ale aj tieniacou technikou. Nezanedbateľným parametrom sú tepelnoizolačné vlastnosti v rámci znižovania energetickej náročnosti budov, kde kladieme dôraz na rastúci dopyt najmä po oknách, dverách v systéme HI a fasádach CW 50 HI s najlepšími hodnotami Uf s použitím izolačných trojskiel s dobrou slnečnou ochranou.
Ing. Dušan Matejov,
konateľ spoločnosti Hueck System, s. r. o.
D. Matejov: Zasklené fasády sú také časti obvodových konštrukcií budov, ktorých podstatnú časť plochy tvorí sklo. Tieto výrobky sú zaradené do skupiny ľahkých obvodových plášťov, ktoré sú prevažne samonosné a neplnia statickú funkciu budovy. Sklené tabule môžu byť do nosnej konštrukcie ukotvené po celom obvode, prípadne zavesené bodovo s vytmelenými obvodovými škárami alebo sa na nosnú konštrukciu lepia. Okrem toho, že zasklené fasády zabezpečujú do objektu prienik svetla ako aj vizuálny kontakt s okolitým prostredím, chránia vnútorné prostredie pred poveternostnými vplyvmi. Musia spĺňať normované a predpísané vlastnosti, ako sú odolnosť proti zaťaženiu vetrom, odolnosť proti náporovému dažďu, vzduchovú nepriezvučnosť, tepelnú izoláciu, prípadne ďalšie doplnkové vlastnosti ako požiarnu odolnosť a podobne. Navyše netreba zabudnúť, že moderné fasády sú čoraz ťažšie, a preto je dôležitý aj faktor zaťaženia vlastnou tiažou. Pri styku materiálov s rozličnou tepelnou rozťažnosťou by nemalo dochádzať k nepríjemným zvukovým efektom.
Peter Škvaril,
manažér Schüco International KG pre Slovenskú republiku
P. Škvaril: V princípe ide o predsadené ľahké kovovo-sklené konštrukcie, niekedy preto nazývané aj ľahké transparentné obvodové plášte. Dobrá fasáda by mala spĺňať viacero dôležitých vlastností, ktoré sú navzájom v interakcii a ktoré zároveň ovplyvňujú určité všeobecné aspekty budovy. Ide o statické parametre hotovej konštrukcie vo vzťahu k tlaku (saniu) vetra, škárovej prievzdušnosti, odolnosti proti náporovému dažďu, útlmu hluku. Tieto vlastnosti boli prítomné vo fasádach viac-menej vždy, tak ako prirodzené vetranie (niekedy aj neželané) a osvetlenie interiéru. Časom pribúdalo zníženie energetických strát, zatienenie proti oslneniu, umelé osvetlenie či kontrolované vetranie. V súčasnosti sa pridávajú funkcie ako aktívne získavanie energie, temperovanie interiéru v spojení s určitou dávkou automatizácie.
Ktoré faktory ovplyvňujú životnosť zasklenej fasády a aké sú trendy ich uplatnenia?
I. Dúbravec: Životnosť fasády ovplyvňuje predovšetkým správna voľba technického riešenia, návrh realizovaného systému, jej kvalitné spracovanie a montáž, a následne údržba. Negatívne vplyvy na životnosť by som definoval takto: nekvalitný postup pri povrchovej úprave, poddimenzovaná skladba profilov a tesnení, nesprávne kotvenie do nosnej konštrukcie, nedostatočná tepelná izolácia v závislosti od typu styku s inými materiálmi na obvodovom plášti. Mala by sa napríklad štandardne používať hydroizolačná fólia ako systémové riešenie dodávateľa hliníkových profilov, zabezpečiť správne odvodnenie podľa technickej dokumentácie a zaizolovanie styku s atikou. Aj kotviace prvky na slnolamy, žalúzie, zábradlia alebo na reklamu predsadenú pred zasklenú stenu musia byť systémovo riešené, a nie nahradené neodborným zásahom do prvkov stojky fasádneho systému. Nedodržaním predpísaných postupov dochádza k nepredpokladanému priehybu a vnútornému pnutiu v profiloch a následne k deformáciám. Následkom môže byť nepriliehanie skla v krídle okna, čím vzniká nedoliehanie vnútorných tesnení v profiloch, netesnosti, infiltrácia vzduchu a prenikanie náporového dažďa.
D. Matejov: Životnosť fasády ovplyvňujú nielen vstupné materiály, z ktorých je fasáda vyrobená, ale hlavne to, ako je fasáda technicky koncipovaná a vyhotovená. Najvýhodnejšie z pohľadu životnosti je použitie takých systémových riešení, ktoré sú už v praxi dlhodobo odskúšané a osvedčené. Netreba zabúdať ani na fakt, že práve najdôležitejšie funkčné prvky fasády sú skryté v samotnom systéme, preto je nevyhnutné dodržiavať všetky výrobné a montážne predpisy poskytovateľa certifikovaného fasádneho systému.
P. Škvaril: Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozhodujúcimi faktormi by mohli byť napríklad životnosť tesnení alebo plastových izolátorov (ako prerušenia tepelného mostu), či tesnosť spoja izolačného skla, alebo iná degradácia použitých materiálov. Ak nevezmem do úvahy nevyhnutnosť výmeny fasády, tak sa to deje pri niektorých „starších“ fasádach administratívnych budov pre systémové chyby konštrukcií, ktoré vedú k neplneniu základných funkcií fasády, prípadne pri sanácii aj nových konštrukcií, kde tiež dochádza k nefunkčnosti v dôsledku nedodržania technicko-technologických požiadaviek. Hlavným obmedzujúcim faktorom životnosti v ekonomicky fungujúcom prostredí je v prvom rade výška prevádzkových nákladov budovy a v druhom rade „morálna“ zastaranosť fasády a z nej vyplývajúca horšia konkurencieschopnosť na trhu prenajímaných kancelárskych priestorov.
Pred rokom 1979 bola v Nemecku štandardná hodnota súčiniteľa prechodu tepla fasádou Ucw ≤ 5,2 W/m2 . K. V súčasnosti je štandardom Ucw ≤ 1,4 W/m2 . K. Dnes nie je výnimkou, keď naše fasády v Nemecku majú Ucw ≤ 0,8 W/m2 . K, čo predstavuje viac ako 6-násobné zníženie tepelných strát za obdobie posledných 30 rokov, spôsobené tlakom ekonomického prostredia na znižovanie prevádzkových nákladov. Na Slovensku je v súčasnosti platná legislatívna požiadavka na fasády v novostavbách Ucw ≤ 2,0 W/m2 . K.
Aj keď je zrejmé, že tento trend bude pokračovať, otázne je, či to bude pokračovať pri použití aktuálnych materiálov, prípadne ich usporiadaním.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú inteligentné fasády, ktoré ponúkajú nielen atraktívny vzhľad budovy, ale sú aj schopné šetriť finančné prostriedky. Aké možnosti ponúkajú zasklené fasádne systémy pri výstavbe nízkoenergetickej budovy?
I. Dúbravec: Pri čoraz väčšej koncentrácii dodávok pre stavebný priemysel, ktoré zahŕňajú kompletné a energeticky úsporné riešenia z hliníka, chceme viditeľne demonštrovať našu podporu princípov medzinárodnej dohody z Kjóta. Pri hľadaní alternatívnych zdrojov získavania energie podporujeme najnovšie trendy ochrany životného prostredia v priemysle a posilňujeme naše vedúce postavenie v tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti.
K základným vlastnostiam inteligentnej fasády možno zaradiť integrované systémy regulácie vnútornej klímy a ich prevádzkových rozvodov, zabudované systémy vonkajšieho tienenia žalúziami alebo sklami s pokovovanou vrstvou. Maximálne tlmenie vonkajšieho hluku pri zabezpečení prirodzeného vetrania možno dosiahnuť vetracími mriežkami. Dôležitou vlastnosťou je minimálna spotreba energie pre spomínané integrované prvky, ale aj včlenenie komponentov využívajúcich alternatívne a lacné prírodné zdroje (voda, slnko, vzduch, vietor).
Niekoľko inovatívnych vlastností rámových systémov CS HI (vysoká izolácia) a zasklenej steny CW 50 HI umožňuje integrovať fotovoltické panely so zohľadnením estetických predností a high-tech technológií využívajúcich „zelenú“ energiu. Nové riešenie CW 60 Solar pozostáva zo špeciálnych profilov stĺpov a priečnikov. Systém umožňuje nielen akumulovanie obnoviteľnej energie, ale je aj plne kompatibilný s doterajšími systémami zasklených stien pre fasády obytných budov.
D. Matejov: Vhodná kombinácia skla a nosného rámu s nízkym koeficientom prechodu tepla je len jeden z faktorov, ktorým možno dosiahnuť energeticky priaznivú bilanciu zasklenej fasády z pohľadu tepelných strát. Pri konštrukčnom návrhu fasád pre nízkoenergetické budovy je potrebné opierať sa aj o ďalšie požiadavky investora, ako sú napríklad solárne zisky či výmena vzduchu a podobne. Preto je vhodné riešiť fasádu ako súčasť komplexného celku vrátane tieniacich systémov, vzduchotechniky, elektrických rozvodov a ďalších prvkov, ktoré sa podieľajú na znižovaní energetických nákladov budovy. Mnohé fasádne konštrukcie ponúkajú už dnes možnosti osadenia skiel s rozličnou kombináciou svetelnej priepustnosti a priepustnosti slnečného žiarenia, fotovoltických modulov, integrovania inteligentných tieniacich systémov, systémov rekuperácie zohriateho vzduchu či inými technickými vymoženosťami zabezpečujúcimi optimálne vnútorné prostredie pri spotrebe minimálneho množstva energie, za ktorú musí užívateľ zaplatiť.
P. Škvaril: Dnes východiskovú situáciu tvorí stĺpikovo-priečniková fasáda Schüco FW50+.SI, ktorá pri použití izolačného trojskla s Ug = 0,7 W/m2 . K a rastra 1,2 × 2,5 m dosahuje hodnotu súčiniteľa prechodu tepla fasády Ucw ≤ 0,8 W/m2 . K, čím spĺňa podmienky Inštitútu pre pasívny dom v Darmstadte v Nemecku a je certifikovaná pre pasívne domy. Koncom roka 2009 to bola jediná systémová konštrukcia svojho druhu ponúkaná na našom trhu, ktorá spĺňa tieto podmienky.
Blízka budúcnosť prinesie aj na Slovensku vo fasádnej oblasti vysoko funkčne integrované konštrukcie, ktorých pionierom je už dnes fasáda Schüco E2. Obsahuje aj inteligentné ovládanie rôznych typov otváravosti, ktoré sa v zavretom stave neodlišujú od neotváravých polí, skrytú integráciu slnečnej ochrany, funkčnú až do rýchlosti vetra 30 m/s a skrytú integráciu modulov na decentrálne vetranie, umožňujúcu päť rôznych vetracích požiadaviek, ako je prívod čerstvého vzduchu a odvod vydýchaného vzduchu, ohrev alebo chladenie čerstvého vzduchu až po rekuperáciu.
Fasáda domu, svojimi modulmi dynamicky reagujúca na rozdielne okrajové podmienky dňa a noci či rozličných ročných období, je základnou myšlienkou konceptu Schüco 2°, kde aj s použitím materiálov meniacich skupenstvo sa bude dať usporiť až 80 % dnešných energetických nákladov. Som presvedčený, že sa podobné koncepty budú realizovať aj na Slovensku skôr, ako si dnes vieme predstaviť.
(pet)
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
