Prezidentské voľby 2014 – Andrej Kiska: Rastie zdravá nespokojnosť

Filantrop s bohatými skúsenosťami z biznisu vidí pôvod mnohých problémov na Slovensku v korupcii, ktorá prerástla spoločnosť ako zákerná choroba. Účinným prostriedkom v boji proti nej je podľa neho nestraníckosť a odbornosť. Tvrdí, že nikomu nie je zaviazaný.

Prirovnávať prezidentské voľby pre utešený počet kandidátov k reality šou je možno prehnané, ale isté spoločné prvky by sa dali nájsť. Podľa zverejnených prieskumov je pravdepodobné, že voliť nebudeme len v jednom kole, takže do finále postúpia dvaja. Žiaľ, na odovzdanie hlasu nebude stačiť poslať sms-ku ďobnutím do mobilu z pohodlia obývačky. Pár krokov do volebnej miestnosti by však ľudí nemuselo odradiť, aby využili svoje občianske právo. Keďže cieľová skupina časopisu ASB rozhoduje o vzhľade našej krajiny a našich miest – od investičných zámerov až po uschnutý atrament na rozhodnutiach o užívaní stavby, oslovili sme relevantných kandidátov, ktorí sa uchádzajú o prezidentské kreslo, so žiadosťou o rozhovor. Ponúknutý priestor využili traja z nich.

Ktorý moment bol v súvislosti s vašou kandidatúrou na prezidenta SR rozhodujúci?

Pred viac ako štyrmi rokmi som na základe zistenia, v akom strašnom stave máme zdravotníctvo, začal pripravovať projekt špičkovej detskej filantropickej nemocnice. Po prvých štúdiách naberal reálne architektonické kontúry. S radosťou sme vtedy riešili aj také detaily, ako dopriať ťažko chorým deťom trochu zelene a sviežeho prostredia, zaoberali sme sa zelenou strechou a podobne. Zháňali sme možných investorov, spoločensky zodpovedné firmy, ktoré by sa stali zakladateľmi takejto inštitúcie. Napokon sme riešili aj otázku, z čoho by mala byť nemocnica prevádzkovaná. Ukázalo sa, že aj relatívne malý príplatok ako 10 eur mesačne k zdravotnému poistnému môže byť pre mnohé rodiny problémom. K tomu sa pridala finančná kríza, projekt som musel zastaviť a bolo mi jasné, že zdravotníctvu treba pomôcť inak. Vyskúšať pomôcť zmeniť našu spoločnosť zhora. Výsledkom je rozhodnutie kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky.

Ktorým témam sa plánujete prednostne venovať po prípadnom zvolení za prezidenta SR?

V rámci Dobrého anjela som sa za mnohé roky stretol s množstvom ľudí a viem, že ich veľmi trápi nedostatok práce a nízke platy, zlyhávajúce zdravotníctvo a slabé školy.

Je podľa vás súčasné postavenie ­prezidenta SR a ostatných ústavných orgánov vyvážené? Budete sa snažiť v priebehu svojho funkčného obdobia posilniť právomoci prezidenta SR?

Myslím si, že právomoci, ktoré v súčasnosti prezident má, sú postačujúce, ­netreba ich rozširovať. Nakoniec, sme ­parlamentná demokracia, takže posilniť postavenie prezidenta by ani nebolo vhodné. Kandidujem preto, lebo si myslím, že je to najlepší spôsob, ako pomôcť ľuďom v našej krajine.

V Dobrom anjelovi sme ­pomohli tisícom chorých detí a tisícom rodín, ale ako prezident môžem pomôcť ešte viac. Volebná účasť je na Slovensku všeobecne nízka. Čo by podľa vás bolo treba zmeniť, aby občanom nebolo jedno, kto vedie túto krajinu?

Sme demokracia a máme právo voliť, ktoré buď občania využijú, alebo nevyužijú. Nemôžete nikoho nútiť. Politike na Slovensku by veľmi pomohlo, keby do nej prišli noví ľudia. Odborníci, ktorí by ju brali ako službu. Treba sa pokúsiť vrátiť medzi ľudí dôveru, že politici sú tu pre občanov, nie pre svoj vlastný prospech. Dnes ľudia často nejdú voliť, lebo nemajú koho.

Ako mobilizujete ľudí, ktorí v posledných rokoch rezignovali na voľby, aby išli hlasovať?

Snažím sa využívať všetky nástroje, aby sa toto posolstvo odo mňa dostalo k čo najväčšiemu počtu ľudí. Nevýhodou je, že som nesedel v parlamente, nemám tam možnosť vyjadrovať sa k rôznym zákonom, ľudia ma nepoznajú. Mnohí ľudia nevedia, že som zakladal Dobrého anjela. Je to pre mňa výzva. Preto som začal kampaň ako prvý, nečakal som na výsledky prieskumov, vyzbieral som najviac podpisov, mám asi najväčší počet fanúšikov na Facebooku. Aj priamymi stretnutiami s ľuďmi v rôznych mestách na Slovensku chcem dať o sebe vedieť, tu som, toto som dosiaľ urobil, toto sú moje činy, na ktoré sa môžete pozrieť. Pretože o človeku by mali rozhodovať jeho skutky, nie jeho reči.

Napriek tomu, že vy ste občiansky kandidát, aké sú podľa vás príčiny skutočnosti, že sa pravica nedokázala zhodnúť na jednom všeobecne prijateľnom kandidátovi?

To by ste sa museli opýtať ich, ja sa s nimi nepoznám (smiech). Je pravda, že niektoré strany sú mi bližšie a sú aj strany, ktoré sú mi veľmi vzdialené, ako napríklad Smer, ale nie som z prostredia tradičnej politiky. Ja sa na to pozerám tak, že ide o Slovensko a o ľudí.

Ste ochotný podporiť v druhom kole iného kandidáta na prezidenta, ak doň neprejdete vy?

Samozrejme. Verejne som prehlásil, že v prípade, ak by som nepostúpil, tak všetku svoju podporu, dokonca billboardy, ktoré mám objednané, by som poskytol tomu, kto sa dostane do druhého kola proti predsedovi vlády.

Medzi najväčšie problémy, ktoré trápia slovenské stavebníctvo a súvisiace odvetvia, patrí stagnácia, problematické verejné obstarávanie a v neposlednom rade neplatenie faktúr a s tým súvisiaca nízka vymožiteľnosť práva, čo postihuje najmä menšie spoločnosti v sektore. Ktoré právomoci by vám ako budúcemu prezidentovi umožňovali angažovať sa v tejto oblasti a aké kroky by ste podnikli?

Hovoríme o dvoch veciach. Tou prvou je korupcia. Korupcia tak prerástla spoločnosť, že je ako rakovina. Aj skolaudovanie obchodu v malom okresnom meste je závislé od svojvôle šéfa požiarnej ochrany, ktorý svoj súhlas podmieňuje úplatkom. Veľmi podobné je to v mestách na stavebných úradoch a úradoch všeobecne. Korupcia na vysokých miestach je skrytá, sofistikovaná, ale dole je to rovnako zlé.

Čo sa s tým dá urobiť?

Musíme si uvedomiť, že ryba vždy smrdí od hlavy. Keď ľudia vidia, ako sa rozkrádajú stámilióny eur, že nikto nie je potrestaný za kauzy ako Gorila či emisné zmenky, kde 50 miliónov eur len tak utečie pomedzi prsty, tak úradník na mestskom úrade si tiež povie, že keď iní kradnú, tak aj ja budem. Kultúra ide zhora dole. V jednom finančnom ústave bol veľmi prísny šéf. Už len pri náznaku korupcie nasledoval okamžitý vyhadzov. V tomto finančnom ústave si ľudia nedovolili vziať ani ceruzku zo stola. A poznám iný finančný ústav, kde vedenie mierne rozkrádalo majetok, ktorý malo v správe, a tam vládla úplne iná morálka. V Dobrom anjelovi sme riešili prípady s podobnými skúsenosťami. Robili sme si prieskum a rádovo stotisíc ľudí potvrdilo, že si lekári vypýtali úplatok za to, aby spravili výkon. Tak, ako to bolo v prípade malého chlapca, ktorý mal nádor na mozgu a lekár ho odmietol operovať, kým nedostal úplatok 1 000 eur.

Myslíte si, že korupcia je reálne odstrániteľná?

To je podobná otázka, ako keby ste sa ma opýtali na rómsku problematiku. To sa tu kopilo roky. Jediná možnosť je začať to riešiť otvorene a zhora. Preto som napríklad vyzval ministra aj premiéra na zverejnenie zoznamu osôb, ktoré si rozdelili provízie z obchodu s emisiami. To je, ako keď sa ľudia hrnú do vlády a dušujú sa, že budú bojovať proti korupcii a čo sa v skutočnosti deje? Keď sa vrátime k verejnému obstarávaniu, tak konečne vláda Ivety Radičovej pohla veci dopredu. Začali sa zverejňovať zmluvy. Jediná možnosť je dostať tam opäť ľudí, ktorí na to budú tlačiť. Druhým problémom je vymožiteľnosť práva, druhotná platobná ­neschopnosť. Šéf Slovenskej sporiteľne na jednej konferencii povedal, že zahraniční podnikatelia sem nechcú prísť podnikať, pretože súdne rozhodnutie sa dá kúpiť. My, ktorí máme skúsenosti s biznisom, ­vieme, že súdy sa naťahujú dva, tri, päť, desať rokov. Nakúpite materiál, vyrobíte výrobok, predáte, ale nedostanete zaplatené, medzitým odvediete DPH, odvediete daň zo zisku, zaplatíte si právnika, aby to začal ­vymáhať, a môžete čakať. A sme pri súdnictve, akých máme sudcov, akú máme súdnu radu? Máme Harabina ako svoj vzor v súdnictve. Ako mi povedal jeden advokát: „To že ten s tou hrubou zlatou reťazou okolo krku nesedí v base, hoci by mal, to je ­smutné, ale keď poctiví ľudia prichádzajú o majetok, lebo sa dá súdne rozhodnutie kúpiť a sudcovia sú podplatiteľní, to ma ide trafiť šľak.“ Niet horšej spoločnosti ako taká, kde vám niekto ublíži, okradne vás, niečo sa vám ­stane a vy sa nedovoláte spravodlivosti. Preto do politiky musia prísť noví ľudia.

Našich čitateľov by určite zaujímal váš názor na problematické časti našich miest, počnúc bratislavskou hlavnou železničnou stanicou, pokračujúc nekoncepčnou rezidenčnou výstavbou s nedostatočnou občianskou vybavenosťou, nekvalitnými cestami a chýbajúcimi diaľnicami a končiac úpadkom malých miest a obcí v dôsledku sťahovania sa mladej generácie za prácou. Ktoré témy sú podľa vás najakútnejšie?

Opäť sa vraciame naspäť a najväčším problémom je korupcia, ktorá sa prenáša zhora dole – do mestských úradov, do zastupiteľstiev, ako sa prijímajú rozhodnutia, ako sa povoľujú stavby, ktoré by nikdy na svojom mieste nemali stáť. Vidíte, že je to všetko politický biznis a ľudia sú manipulovaní. Kto má viac peňazí a široké ramená, si zrazu dokáže vybaviť veci, pri ktorých normálnemu človeku ostáva zdravý rozum stáť.

Vyzerá to tak, že nech sa rozprávame o akomkoľvek probléme v tejto krajine, vždy je problémom korupcia.

Ale je to tak. Akoby politici nešli pomáhať ľuďom, ale využiť situáciu vo svoj prospech. Motiváciou ľudí, ktorí do politiky vstupujú, je otázka vlastného záujmu. Jeden ­nemenovaný minister medzi kamarátmi v krčme vraj povedal, že jeho z kresla nedostanú, kým nebude mať 10 miliónov eur na účte.

Vy ako prezident budete schopný odolať všetkým tlakom či skrytému vydieraniu, s ktorým by ste sa mohli stretnúť?

Moja zásadná výhoda je, že som nestranícky. Nezodpovedám sa žiadnej politickej strane, celú kampaň si platím výhradne z vlastných peňazí, od žiadnej strany či sponzora neprijmem ani cent. Nie som nikomu zaviazaný. Mojou hlavnou motiváciou je, že chcem Slovensku pomôcť. Ťažko sa mi dnes hovorí, čo bude o dva-tri roky, ale som skúsený manažér, veľa som toho preskákal, mali sme 1,3 milióna zákazníkov, tisícky dodávateľov, denno-denne som riešil krízové situácie, ­takže viem, o čom je manažment. Viem, o čom je utrpenie ľudí, konfrontoval ma s ním Dobrý anjel. Neviem, čo bude o päť rokov, ale viem, že chcem dosiahnuť, aby ľudia uverili, že prezident je vo svojej funkcii pre nich. Chcem vrátiť prezidentskému úradu dôveru.

Čo je podľa vás najdôležitejším impulzom na zvyšovanie kultúrnosti a vyspelosti občanov Slovenska? Aby ľudia boli ochotní viac sa zapojiť do rozhodovania a niesť zodpovednosť…

Vidím to aj ako úlohu médií, mali by pomáhať pri vysvetľovaní, že je dôležité, aby ľudia išli voliť. Žiaľ, situácia je dnes taká, že 75 % mladých ľudí by zo Slovenska odišlo, keby mali možnosť. Môj syn odišiel do Prahy, dcéra do Londýna a ja som z toho smutný. Žiaden rodič nevychováva svoje deti preto, aby mu odišli na druhý koniec sveta. Ale mladí ľudia dnes majú možnosť odísť, čo je niekedy jednoduchšie ako zabojovať a svoju nespokojnosť pretaviť do konkrétnych činov. Napriek tomu vidieť, že na Slovensku rastie taká zdravá nespokojnosť. Iste, vždy sa nájdu takí, ktorí budú dôverovať extrémistom, ale je nevyhnutné dostať do politiky nepokazených ľudí, ktorí mladých potiahnu a dajú im nádej. Inej cesty niet. Potrebujeme v politike schopných čestných ľudí, skúsených manažérov, to nezvládne človek sám.

Ako si budujete tím svojich prípadných budúcich spolupracovníkov?

Za tie roky som spoznal množstvo ľudí a viem, že pri každom probléme je najlepšie, ak sa človek radí so špičkovými odborníkmi. Myslím, že mám v sebe veľa pokory, lebo veľa projektov mi nevyšlo, a nemám rád takých chrobákov Truhlíkov, ktorí všetko vedia a všade boli. 

Rozhovor pripravila Mária Nováková

Článok bol uverejnený v časopise ASB.