Pravidelná kontrola kotlov a vykurovacích sústav v praxi

V roku 2007 bol na Slovensku prijatý zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. Na túto právnu úpravu nadviazali v roku 2008 vykonávacie predpisy – vyhláška č. 195/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu skúšky, priebehu skúšky a činnosti skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti, a vyhláška č. 548/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri pravidelnej kontrole kotlov, pri individuálnej špeciálnej kontrole vykurovacej sústavy a pri pravidelnej kontrole klimatizačných systémov. Prvé skúšky odbornej spôsobilosti v oblasti kontroly kotlov a vykurovacích zariadení prebehli v marci 2009, do konca roka bolo odskúšaných spolu 129 žiadateľov o skúšku. Aké sú prvé skúsenosti a ako to vyzerá v praxi po dvoch rokoch od vstúpenia zákona č. 17/2007 Z. z. do platnosti? Z počtu získaných odpovedí je zrejmé, že v tejto oblasti stojíme ešte len na začiatku...

1. V roku 2008 boli prijaté vyhlášky č. 195/2008 Z. z. a č. 548/2008 Z. z., ktorými sa skompletizovala legislatíva v oblasti pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích ­sústav. Majú podľa vás o nej prevádzkovatelia kotlov povinní zabezpečovať kontrolu dostatočné vedomosti? Sú podľa doterajších skúseností prijaté právne predpisy a platné technické normy dobré a dostatočné na reálne vykonávanie pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích sústav v praxi?
Je vhodné či potrebné realizovať aj nejaké doplňujúce aktivity formou školení, seminárov a podobne? Je vhodné ich vykonávať pred skúškou odbornej spôsobilosti alebo po nej? Kto by ich mal zastrešovať?

2. Máme v súčasnosti na Slovensku dostatočný počet oprávnených osôb na vykonávanie pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích sústav? Dá sa v tomto momente odhadnúť vývoj do budúcnosti, keď sa vykonávanie kontrol rozbehne naplno?

3. Myslíte si, že túto činnosť by mohli vykonávať energetickí audítori zapísaní do zoznamu audítorov na Ministerstve hospodárstva SR automaticky (po úprave príslušnej vyhlášky) – vzhľadom na to, že odborná spôsobilosť audítora vyžaduje oveľa širšie odborné vedomosti v oblasti energetickej efektívnosti?

4. Ako by ste zhrnuli svoje skúsenosti a poznatky z doterajšieho priebehu vykonávania skúšok odbornej spôsobilosti a reálneho výkonu kontrol kotlov a vykurovacích sústav? Kde sú najväčšie problémy a možnosti opatrení do budúcnosti?

Ing. Pavol Kosa
Slovenská inovačná a energetická agentúra
odbor legislatívy, metodológie a vzdelávania

1. Vedomosti o predmetnej vyhláške sú podľa našich skúseností skutočne veľmi chabé! Predpisy pritom považujeme za dostatočné. Vykonávaniu kontrol však prospeje, ak má kontrolór aj iné vedomosti praktického rázu. Určite by k tomu bolo dobré realizovať aj doplňujúce vzdelávacie aktivity na oboznámenie sa s novými vedomosťami – či už pred skúškou, alebo po nej. A kto by ich mal zastrešovať? Ten, kto to vie!

2. Počet oprávnených osôb na vykonávanie pravidelnej kontroly kotlov je vzhľadom na povedomie v tejto oblasti dostatočný. Z hľadiska počtov kotlov, ktoré treba skontrolovať, je to však reálne málo.

3. Podľa nášho názoru by takáto konštrukcia bola možná, keďže odborný záber audítora je oveľa širší, musela by sa však zmeniť legislatíva.

4. Skúšky spĺňajú svoje poslanie. Určitým problémom je portfólio prihlásených žiadateľov. Tí z nich, ktorí sa dosiaľ venovali iba kotlom ako technickým zariadeniam (revízni a servisní technici), majú problémy v súvislosti s určením optimálneho výkonu kotla pre daný objekt. Najväčším problémom je však reálne uplatnenie odporúčaných opatrení v praxi, a to najmä z finančného hľadiska.

Ing. Ľuboslav Jánoš
Cech vykurovania, tepelnej techniky a inštalácií
podcechmajster CVTTi

1. Podľa doterajších skúseností z praxe máme skôr dojem, že prevádzkovatelia kotlov sú o predmetnej problematike slabo informovaní a majú v tomto smere len chabé vedomosti. Považujeme preto za vhodné realizovať doplňujúce aktivity, a to nielen pre existujúcich, ale aj nových prevádzkovateľov kotlov, respektíve ich zamestnancov, ktorí sú zodpovední za efektívnu prevádzku kotlov. Cech vykurovania, tepelnej techniky a inštalácií (CVTTi) má dispozície takúto činnosť zabezpečiť aj zastrešiť.
Ako ilustračný príklad k tejto otázke môžeme uviesť podobnosť medzi kotlami a autami – oboje znečisťujú ovzdušie, pričom autá podliehajú povinným kontrolám emisií, tak prečo nie aj kotly?

2. Evidovaný počet oprávnených osôb na vykonávanie pravidelnej kontroly kotlov a vykurovacích sústav je už na slušnej úrovni. Reálne vykonávanie kontrol v praxi však ešte stále nie je zabehnuté. Vývoj do budúcnosti možno odvodiť od súčasnej úrovne vo väčšine štátov EÚ a charakterizovať ho ako rozvíjajúci sa v podmienkach SR.

3. Energetickí audítori by síce činnosť kontroly kotlov mohli vykonávať, problémom je však v tomto prípade ich chýbajúca orientácia na kvalitu nastavenia spaľovacieho procesu. Preto by si mali odbornú spôsobilosť v súvislosti s kontrolou kotlov rozšíriť. Na vykonávanie tejto činnosti je však nevyhnutné mať k dispozícii aj technické vybavenie, ktoré v súčasnosti pre audit nepotrebujú.

4. Zástupcovia CVTTi boli prítomní na skúškach odbornej spôsobilosti, takže vieme potvrdiť, že v roku 2009 bol o skúšky veľký záujem. Mnohí uchádzači však prišli nepripravení, mali skreslené predstavy o súvislostiach týkajúcich sa parametrov kotla, vykurovacej sústavy a odberov tepla a ich vplyvu na výsledky kontrol. Prax vyžaduje dôslednejší a profesionálnejší prístup. Budúcnosť tento nedostatok určite odstráni. Či už z dôvodu doplňujúcich aktivít vo vzdelávaní, alebo aj prirodzenej vzájomnej konkurencie. Veď aj v rámci EÚ sa neustále upravujú požiadavky na optimálnu energetickú efektívnosť technických systémov budov a štandardy týkajúce sa spotreby energie.

Ing. Branislav Sedlák
Viessmann, s. r. o.
vedúci zastúpenia

1. Myšlienka vyhlášky je zaujímavá, ale vzhľadom na určené intervaly v prípade kotlov s nižšími výkonmi vrátane kotlov pre rodinné domy, ktoré predstavujú väčšinu inštalovaného výkonu, je jej zmysel otázny. Veď každý výrobca predpisuje intervaly, ktoré sú podstatne častejšie než podľa tejto vyhlášky. Vyhláška v tomto segmente nevychádza ani len z technicky akceptovateľných maximálnych intervalov.
    Realizovanie prehliadok kotlov v oblasti, kde je to v zmysle vyhlášky relevantné, je podľa môjho názoru zaistené. V tomto prípade ide zvyčajne o prevádzkovateľov zariadení, ktorí majú dostatočné technické povedomie a sú si vedomí potreby zaistiť tieto skutočnosti.

2. Som presvedčený, že na úseku pravidelnej kontroly kotlov máme v súčasnosti dostatočný počet oprávnených osôb. Pripúšťam však, že do budúcnosti tu môže nastať problém vzhľadom na aktuálny – a už dlhšie pretrvávajúci – nezáujem o príslušné odbory na stredných školách. Čo sa týka efektivity vykurovacích sústav, tu vidím problém už dnes a zrejme sa bude ďalej stupňovať.

3. Nemyslím si, že je nevyhnutné, aby kontroly kotlov vykonávali energetickí audítori. Určenie energetickej efektívnosti kotla je schopný realizovať s meračmi spalín každý zaškolený servisný technik. Dôležité je, aby sa to realizovalo dostatočne pravidelne.

4. Zatiaľ som nezbadal žiadny relevantný vplyv uvedenej vyhlášky na realizáciu servisnej a preventívnej činnosti na vykurovacích kotloch. Je to najmä z toho dôvodu, že vyhláška, ako som už spomínal, je zameraná najmä na segment, v ktorom sa tieto činnosti realizovali dostatočne pravidelne aj pred jej vstupom do platnosti.

(sf)
Foto: Attack

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.