Novodobá sakrálna architektúra: Radôstky i domy oprávneného smútku

Architektonické dielo je spoveďou svojho architekta. Myšlienky architekta zhmotnené do architektúry dešifrujeme najčastejšie celkom mimovoľne. Či si to pripustíme, alebo nie, architektúra v nás necháva stopy v podobe nálady a pocitu, už len keď prejdeme okolo. Kostol je však možno ešte o niečo intímnejšou výpoveďou tvorcu o tom, čo vníma ako krásne, duchovné, povznášajúce, čisté a výtvarné. O tom, čo chce sprostredkovať aj návštevníkovi hľadajúcemu úprimný zážitok z okamihu a priestoru a čo podľa jeho názoru posúva človeka do najvyšších duchovných sfér.

V tejto optike pustiť sa do návrhu kostola je úžasnou odvahou architekta, podmienenou aj istou otvorenosťou a nefalšovanou potrebou dať. Aj ako neverec cítim po návšteve dobrého a pravdivého kostola radosť z nádherného zážitku i vďaku. A rovnako ma vie skľúčiť, keď sa architekt zhostí tejto veľkolepej úlohy bez bázne či patričných schopností. Musím si znova a znova klásť otázku, prečo a kedy si na kostol architekt trúfa. Môže byť kostol len zákazkaω Môže byť vôbec architektúra len zákazkouω

V Karlovej Vsi vzniklo pred niekoľkými rokmi toto nádherné dielo od švajčiarskeho architekta Justusa Dahindena. Moderné, mestské, až sochárske. Solitér, ktorému nemožno nič vyčítať – je totiž postavený na svoje miesto s takou istotou, akoby tam bol odjakživa. Čistý, povznášajúci interiér. Nechajme hovoriť fotky. Dahindenov kostol sv. Františka z Assisi v Karlovej Vsi sa zaradil medzi unikátne architektonické diela začlenením do publikácie svetových skvostov architektúry

Kostoly od architekta Petra Pásztora vedia chytiť za srdce. Reformovaný kostol v Košiciach (vľavo) a rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Lovinobani (vpravo)

Poďme však na chvíľku mimo miest. Pri letných potulkách Kysucami nás rozradostil tento kostol v malebnej dedinke s príznačným názvom Radôstka. Pochádza z pera či skôr ceruzky architektov z architektonického ateliéru Van Jarina a architektov Ladislava Mirtu a Mariána Kohana. Nádherne korešponduje s hornatým terénom, odvoláva sa na krásu starých drevených kostolíkov, no nereplikuje. S úctou podobnou ľudovej architektúre sa skláňa kopírujúc tvar pahorka, na ktorom sa nachádza, a zároveň sa hrdo týči nahor jednoduchou vežou. Aj interiér s jasnými citáciami prvkov ľudovej architektúry vytvára z tohto malého a zároveň veľkolepého priestoru skvelý zážitok.

Niekoľko metrov od kostola v Radôstke sa nachádza takáto rozkošná autobusová zastávka. Nie je to celkom o sakrálnej architektúre, ale autobusové zastávky zvyčajne bývajú plaváčikom naznačujúcim, ako samotní obyvatelia pristupujú k svojmu okoliu. Možno aj preto majú taký zaujímavý kostol.

Kostoly v nemeckom Regensburgu. Starší z povojnového obdobia je vcelku štandardný, akých sú aj po Slovensku stovky a na ktoré sme všetci zvyknutí. Druhý hneď vedľa hovorí modernou rečou. Sila tohto kostola, ktorého autormi sú architekti z kolínskeho ateliéru Königs Architekten, možno vyznieva ešte viac práve v kontraste a zároveň aj v istom vnútornom súlade so susediacim kostolom. Starší kostol i jeho nový sused sú totiž vo výraze prináležiacom dobe svojho vzniku maximálne jednoduché. Kostol od Königs Architekten je známy aj zaujímavou hrou svetla a tieňa v čisto bielom interiéri, ktorého steny tvorí jednoduché režné murivo.

V centre bratislavskej Dúbravky prednedávnom postavili nový kostol. Dennodenne pri ňom strávim niekoľko minút čakaním na autobus. Čakanie na nevábne obitý a plný autobus mi však tento spoločník určený na povznášanie duše, žiaľ, veľmi neuľahčuje.
Napriek tomu treba uznať, že oblúkovito stúpajúca strešná konštrukcia, pekne sa nastavujúca z profilu od hlavnej dopravnej tepny, oživuje pohľad lemovaný pravouhlými hmotami panelákov a vytvára dobre zapamätateľný akcent centra tejto mestskej štvrte. A – aj keď je to vedľajší a primálo oceniteľný efekt tohto kostola – sčasti zakrýva susediacu krabicu lacného obchodného reťazca, ktorá vyrástla na takom exponovanom mieste, kde by azda bola namieste občianska vybavenosť vyššieho štandardu.

Martina Jakušová
Foto: Dano Veselský, Peter Kaštíl, Adam Cifra, Magda Lukáčová, archív Petra Pásztora, ateliér Van Jarina