Čo plánujú primátori: Pavel Hagyari (Prešov)
V minulom čísle časopisu sme oslovili prvú časť primátorov krajských miest – na naše otázky reagovali primátori Bratislavy, Trnavy, Nitry a Trenčína. V tomto čísle v ich spovedaní pokračujeme v smere od západu na východ. Na konci volebného obdobia v roku 2014 bude možno zaujímavé si tieto rozhovory pripomenúť a bilancovať – čo z vízií, predstáv a sľubov nových primátorov sa stalo skutočnosťou a čo nie.
Medzi dopravné problémy Prešova patrí najmä jeho severný a juhozápadný obchvat, pokračovanie dostavby ulice Nábrežná. Mesto pripravuje v rámci dopravy komplexnú opravu ciest a chodníkov v hodnote približne 5 až 7 miliónov eur. Plánujeme tiež skvalitnenie mestskej hromadnej dopravy. Našim cieľom a jednou z priorít je vytvoriť rezidenčný parkovací systém hlavne na sídliskách a spolu so súkromnými investormi vybudovať parkovacie domy.
Chystáte nejaké novinky v územnom pláne mesta?
Chceme sa vyvážene venovať novej výstavbe rodinných domov ako aj bytových zón, súčasne však chceme zanechať čo najviac zelene. Zároveň je naším cieľom vytvoriť nové malé zelené parky na jednotlivých sídliskách, napríklad pri Toryse, na sídlisku Sekčov (Sibírska ulica). Chceme tiež prepojiť ekozáhrady s Kolmanovou záhradou a budeme sa zaoberať problematikou využitia mestských lesov.
Čierne stavby trápia obyvateľov väčšiny slovenských miest, Prešov isto nebude výnimkou. Aké riešenie tohto problému navrhujete?
Je to možno zvláštne, ale Prešov nemá vypuklý problém s čiernymi stavbami. Takýchto prípadov je v našom meste minimum. V tomto smere by sme však uvítali legislatívne opatrenia, tie sú však v rukách vlády a parlamentu. Ja osobne sa angažujem aj ako výkonný predseda Únie miest Slovenska. Na tejto platforme sa nová legislatíva v tomto kontexte – vrátane stavebnej polície – presadzuje už niekoľko rokov.
Aké investície čakajú mesto v najbližších rokoch?
V Prešove a v jeho blízkom okolí pripravujeme pôdu pre viacero priemyselných parkov (lokalita Záborské, Haniská, Grófske, Petrovany), kde by v priebehu niekoľkých rokov mohlo vzniknúť 5 000 nových pracovných miest. Mesto však nemá legislatívne možnosti, ako nejako výraznejšie investorom vyjsť v ústrety. Môžeme ponúknuť najmä kvalifikovanú pracovnú silu – v Prešove sú takmer všetky stredné školy technického zamerania, nachádza sa tu aj Fakulta výrobných technológií, spolu s Košicami je to teda minimálne z hľadiska odborného vzdelania najperspektívnejšia oblasť v rámci Slovenska. Mesto vie vyjsť investorom v ústrety aj v oblasti mestskej hromadnej dopravy a je otvorené možnostiam vybudovania nových ciest k priemyselným zónam. Rovnako napríklad ponúka možnosť vytvoriť materskú či základnú školu v anglickom jazyku pre deti manažérov.
Ako hodnotíte funkciu hlavného architekta v meste?
Naším hlavným architektom je Ing. arch. Vladimír Ligus – pôsobí zároveň ako vedúci odboru hlavného architekta na mestskom úrade. To, čo je však podľa mňa v budúcnosti potrebné a rozhodujúce, je väčšia kooperácia medzi štátom, vyšším územným celkom a mestom, prípadne univerzitou na území mesta.
Ako vidíte budúcnosť mesta a jeho rozvoj?
Rozvoj Prešova by sa mal odvíjať od prírodných a historických predpokladov mesta, respektíve od jeho bohatstva či majetku. K prírodným predpokladom treba rátať napríklad geotermálnu energiu, využiteľnú na vykurovanie sídlisk Sekčov a Šváby. S tým súvisí aj výstavba geotermálnej elektrárne, aquaparku, skleníkového hospodárstva a podobne. Z pohľadu historických unikátov mesta treba spomenúť najmä potenciál využitia Solivarov (vytvorenie soľných kúpeľov) a nemôžeme zabudnúť na opálové bane – tie sú európskym unikátom. Z pozície ľudského faktora je Prešov mestom mladej generácie. Budeme sa preto snažiť spraviť z neho mesto výstavné, a v spolupráci s univerzitou okrem iného aj kongresové.
(tl)
Foto: MsÚ Prešov
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
