Čo plánujú primátori: Milan Ftáčnik (Bratislava)
Koncom novembra minulého roka malo Slovensko opäť príležitosť rozhodnúť o vedení samospráv. Volili sme poslancov, starostov a primátorov, ktorí budú najbližšie štyri roky bezprostredne ovplyvňovať naše životy. Rozhodli sme sa v našom dvojdielnom seriáli opýtať práve nových primátorov, aké majú vízie a ako ich chcú realizovať, ako vidia budúcnosť miest. Robíme tak s nádejou, že na konci volebného obdobia si budete môcť otvoriť náš časopis a bilancovať.
Našou najhlavnejšou víziou je sústrediť sa na skvalitnenie verejnej dopravy. Plánujeme realizovať tri projekty, ktoré by ľudia mali pozitívne pocítiť. Prvým je koľajová doprava do Petržalky v podobe povrchovej električky. Zdá sa, že z európskych fondov by sme vedeli zafinancovať električku súčasne s obnovou Starého mosta. Druhým projektom by mala byť preferencia mestskej hromadnej dopravy v prvom rade na električkových, ale neskôr aj na autobusových a trolejbusových tratiach. Tým by sme chceli vodičom dokázať, že cestovať MHD je rýchlejšie a výhodnejšie ako autom. Tretím projektom sú záchytné parkoviská na okraji mesta, financie chceme takisto nájsť vo fondoch. K nim by patril systém „parkuj a cestuj“, pri ktorom vodič na parkovací lístok môže cestovať MHD do práce a z práce. Ďalším projektom je Bratislavská integrovaná doprava. V neposlednom rade by sme chceli rozvíjať cyklotrasy v meste – a to nielen rekreačné, ale najmä tie, ktoré by cyklistom umožnili dostať sa na bicykli do práce. Zámerne až na záver spomeniem aj otázku obchvatu, ktorý potrebujeme a o ktorom plánujeme rokovať so štátom. Jeho realizácia však bude možná prinajlepšom v budúcom volebnom období. Novinkou je, že chceme obnoviť funkciu hlavného dopravného inžiniera mesta.
Bratislavský územný plán bol schválený v roku 2007, napriek tomu sa ozývajú hlasy volajúce po jeho zmene. Ako sa k nemu chystáte pristúpiť vy?
Územný plán je vyjadrením verejného záujmu o tom, ako využiť územie, ktoré má mesto k dispozícii. Zmeny plánu sa v minulosti len pripravovali, ale nezrealizovali sa, po našich predchodcoch preto ostal fascikel návrhov, ktorý je však prihrubý na jednorazové schválenie. Územný plán by sa mal meniť tak, ako to vyžaduje situácia. Svet sa mení, život sa mení a územný plán by tomu mal zodpovedať. Nemyslím to tak, že by sme mali za každú cenu vychádzať v ústrety developerom. Aj my sami môžeme mať dnes lepšiu predstavu o tom, ako by mesto malo vyzerať. Územný plán by mal na zmeny reagovať. Prikláňam sa k názoru, že územný plán by sa nemal meniť vo veľkých dávkach raz za tri roky, ale skôr každoročne v menších dávkach. Nevyhýbam sa ani myšlienke nového územného plánu, ale najprv by som chcel vedieť, v čom by mal byť nový. Chcel by som, aby sme hľadali odpovede. Ako dosiahnuť, aby územný plán slúžil rozvoju mesta, aby ho nehatil a zároveň aby samospráva mala stále dostatok nástrojov, aby mohla niektoré zámery odmietnuť a mať poruke argument v podobe územného plánu. Posudzovanie rozvoja mesta takisto podľa mňa potrebuje odbornejší pohľad. Chcem preto posilniť funkciu hlavného architekta. Tvrdím, že veľké projekty, napríklad Tri veže, Južné Mesto, Zuckermandel, Vydrica a podobne, by mali prejsť posudzovaním medzinárodnej komisie architektov na čele s hlavným architektom Bratislavy, v ktorej budú aj naši architekti, ale aj ľudia, ktorí s Bratislavou nemajú nič spoločné a ktorí by dokázali oponovať tak, ako my nie sme schopní.
Ako si predstavujete posilnenie kompetencií hlavného architekta? A čo očakávate od človeka v tejto funkcii po vašom boku?
Zákon mu dáva pomerne veľa kompetencií, a napriek tomu akoby to nevyužíval. Štefan Šlachta bol podľa mňa hlavný architekt v úzadí. Pri vážnych investíciách by ste mali počuť hlavného architekta ako prvého, až potom politikov. Chcem tiež, aby sa prestali vynechávať občania. Vo vyspelých krajinách fungujú inštitúcie a priestory, v ktorých sa obyvatelia v pomerne skorom štádiu investičnej výstavby vyjadrujú k tomu, čo sa bude diať. Nie keď sa kope, keď sú vydané územné a stavebné povolenia. Vtedy je už rozhodnuté. Diskusia by sa mala odohrať na začiatku, ešte pri zámere. Mesto bolo predtým uzavreté samo do seba a najväčšie tajomstvo bolo, aké bolo vydané záväzné rozhodnutie. Dal som pokyn, aby sa všetky záväzné stanoviská mesta zverejňovali na internete. Obnovil som urbanistickú komisiu, ktorá sa raz do týždňa stretáva a posudzuje návrhy nových stavieb a legalizáciu čiernych stavieb. Bude vytvorená medzinárodná komisia, ktorú som spomínal, a tú povedie hlavný architekt. Jej závery by mal tlmočiť on.
Tŕňom v päte Bratislavčanom, ktorý len posilňuje pocit bezmocnosti, sú čierne stavby. Čo s nimi?
Som za legislatívne zmeny. Sám som bol prekvapený počtom čiernych stavieb v Bratislave. V prvom kroku ich všetky zverejníme. Budeme sa snažiť byť podstatne prísnejší a myslím, že to chce aj legislatívne zmeny, ktoré by postrašili vlastníkov. Chceme, aby vybudovanie čiernej stavby malo vážnejšie dôsledky, možno až trestnoprávne, minimálne však také, že bude mať právo zasiahnuť polícia – či všeobecná, alebo špecializovaná, to sa dohodneme. Ja sám neviem zmeniť legislatívu. Nový stavebný zákon tu bude možno o dva-tri roky a, žiaľ, dovtedy ešte pretečie Bratislavou veľa čiernych stavieb. Zatiaľ sa s nimi budeme snažiť bojovať zverejňovaním informácií.
Aké budú investície mesta v najbližších štyroch rokoch?
Chceme investovať do športových objektov. Mám v pláne jednu novú krytú verejnú plaváreň, jeden nový futbalový štadión, jednu mestskú halu na basketbal, volejbal, hádzanú a podobne. Neplánujeme žiaden luxus, bude to jednoducho priestor na šport. Ďalej sú to cyklotrasy.
Toto vnímam ako našu úlohu. Uvažujeme o riešeniach pre kultúru. Do niečoho chceme investovať my, ale vzhľadom na to, že Bratislava je výrazne zadlžená, uvažujeme aj o PPP projektoch. Samozrejme, transparentných.
(tl)
Foto: MsÚ Bratislava
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
