Bezbariérový prístup na promenáde Eurovei
Galéria(2)

Bezbariérový prístup na promenáde Eurovei

Bratislavské nákupné centrum Eurovea a priľahlé verejné priestory sú nesporne hodnotným architektonickým počinom, čo koniec koncov ocenilo nielen niekoľko odborných porôt, ale aj laická verejnosť. Napriek tomu pokojnú hladinu úspechu centra zvírila kritika týkajúca sa absencie bezbariérového prístupu a vodiacich línií pre nevidiacich a slabozrakých na promenáde a v parku pri nákupnom centre. Rozhodli sme sa preto otvoriť na túto tému odbornú diskusiu s nádejou, že spoločne so zainteresovanými dospejeme k riešeniu. A v podstate sa to podarilo – aj keď zatiaľ len v teoretickej rovine. 

Naše pozvanie prijali autori diela architekti Branislav Kaliský a Ján Kodoň. Hlas kritika patril architektovi Bohumilovi Kováčovi, členovi predstavenstva Slovenskej komory architektov a profesorovi na Fakulte architektúry v Bratislave.

B. Kováč: Chcel by som najprv obom architektom poblahoželať k získaniu mnohých cien, pretože z urbanistického hľadiska je prínos centra a kvalita jeho koncepcie nesporná. Verejný priestor, o ktorom hovoríme, má svoje vysoké výtvarné kvality a obsahuje množstvo prepracovaných detailov, ktoré som si odfotil a budem o nich prednášať na škole. Napriek tomu som na tomto diele našiel aj nedostatky, ktoré podľa mňa boli, ale aj sú riešiteľné. Ide práve o nedostatočne riešenú bezbariérovosť a ústretovosť k ľuďom so zdravotným postihnutím. Na promenáde nie sú bezbariérové rampy, ľudia odkázaní na pohyb na vozíčku sa nedostanú na móla a chýbajú aj vodiace línie pre nevidiacich a slabozrakých.

B. Kaliský: Tejto výčitke si dovolím oponovať. Celá promenáda s výnimkou vyhliadkových mól je stopercentne bezbariérová. Na móla je síce potrebné prekonať dva stupne, to však tiež nie je nemožné. Koncepcia je robená tak, aby tieto prvky netvorili bariéru pre zdravú populáciu a pre pravidelne rozlievajúci sa Dunaj. To, že niektoré štandardné prvky sú nahradené inými, je čiastočne zámer, čiastočne nutnosť rešpektovať nadriadené priority celomestského významu, ako napríklad ochrana pred sto- a tisícročnou vodou. Ako vodiaca lišta pre nevidiacich slúži aj línia fasády objektu, línia protipovodňovej bariéry, realizovaná zmenou dlažby. Na miestach komunikácií a na priechodoch sú vodiace pásy osadené priamo v komunikácii.

J. Kodoň: Naším hlavným problémom bolo a je, že stavba sa nachádza v inundačnom území (záplavové územie, pozn. red.), kde platia veľmi striktné pravidlá. Okrem iného napríklad aj také, že tu nemôžu byť žiadne pevné zábradlia. To znamená, že sme nemohli nainštalovať ani klasické rampy, pozdĺž ktorých sú pevné zábradlia. Toto pravidlo v inundačnom území však nie je samoúčelné. Je prevenciou proti tomu, aby sa pri vyliatí rieky z koryta kmene stromov a iné naplaveniny zachytili na prekážke, čo by mohlo mať vážne následky. Z rovnakého dôvodu tu platí napríklad aj veľmi prísne pravidlo, ktoré určuje, v akom spone môžu byť vysadené stromy. Musia stáť minimálne desať metrov od seba a okrem nich na brehu nesmú byť žiadne pevné prekážky.
Je tu však ešte jeden faktor, ktorý treba vziať do úvahy. Pôvodne mal byť sklon promenády oveľa menší. Na začiatku bola úroveň „nula“ v istej výške. Ale po povodniach v roku 2002 sa táto úroveň rapídne zvýšila, pretože sa ukázalo, že pôvodná kalkulácia bola poddimenzovaná a budú potrebné väčšie rezervy.

B. Kováč: Viem, že tento priestor podlieha komplikovaným pravidlám, napriek tomu však nemôžem celkom akceptovať argument inundačného územia. Tak, ako existujú odnímateľné protipovodňové zábrany, existujú aj odnímateľné zábradlia. Navyše, jedno zábradlie je umiestnené priamo pri vode, tak prečo by nemohlo byť aj inde?

B. Kaliský: K tejto téme mám novinku – od príslušného úradu sme dostali list, v ktorom nám prikazujú, že aj tie zábradlia, ktoré tam sú, máme na vlastné náklady odstrániť. A práve tie segmenty zábradlia sme umiestnili na miestach, kde sme to považovali za nevyhnutné, napríklad pod schodiskom, z ktorého by mohlo do Dunaja ľahko spadnúť dieťa. Myslím, že veľmi veľa problémov majú na svedomí najmä nedostatky v našej legislatíve. Práve ony umožňujú rôznorodé interpretácie pravidiel, ktoré by mali byť jednoznačné.

B.Kováč: Okrem absencie rámp tam sú ale aj iné problémy. Napríklad móla. Tie sa už nachádzajú vo výške nad inundačným územím, no napriek tomu nemajú bezbariérový prístup. Prečo? Problém bariér na promenáde je podľa mňa trocha komplexnejší. Človek na vozíčku by sa mal dostať všade tam, kam sa dostane zdravý človek. Je to novostavba, do ktorej by nemal byť až taký problém zapracovať bezbariérové systémy. Určite je to menší problém ako pri rekonštrukciách a robí sa to aj pri nich. Ďalšia vec je, že existuje celoeurópsky program s názvom City for all, Mesto pre všetkých. Tento program razí filozofiu nadštandardnej bezbariérovosti a rieši to, že nie je dôležité len dodržiavať normy, ale v rámci dobrej veci je normy vhodné aj „predbehnúť“. Bezbariérové riešenia sú aj pre „zdravých“ – matky s kočíkmi, starších ľudí, ale aj mladých, je to alternatíva. Ja osobne som od takého skvelého projektu, akým Eurovea nesporne je, čakal, že pôjde príkladom a naštartuje celé mesto, aby sa do tohto programu zapojilo. Sklamalo ma, že sa to zo strany mesta zatiaľ nestalo, ale stále vidím šance. Exteriérové stavby dotvára aj sám život a moju kritiku treba chápať konštruktívne. Šanca na dotvorenie tu stále je.

B. Kaliský: Rád by som reagoval na poznámku o rampách. Tie rampy tam sú, nie je pravda, že by tam neboli. Sú však zapracované v trávnatých plochách a nie sú vydláždené. Dodržali sme ale predpísané sklony a ja osobne som si celú Euroveu prešiel s kamarátom na vozíčku a okrem mól sme nenarazili na miesto, kam by sa nedostal. Ak si niekto chce nájsť kopec, po ktorom vozík nevyjde, tak si ho nájde. Možno sme na tie rampy dostatočne neupozornili, je pravda, že nie sú výrazne označené. Ale sú tam.

B. Kováč:
Áno, ja som si tie rampy v trávniku všimol. Sú tam sklony, to je pravda, no náležitosti rampy sú definované normou. Rampa musí mať pochôdznu plochu, zdrsnený povrch a vodiace zábradlia. Inak je pre vozíčkara nepoužiteľná. Nemôžeme ale zamieňať svah s rampou. Bezbariérové priestory predsa budujeme v podstate aj pre seba – až 30 percent populácie trpí nejakým zdravotným postihnutím.

B. Kaliský: Treba si uvedomiť, že promenáda a park sú výsledkom dvojročného boja s Povodím Dunaja. Nábrežie vyzeralo pôvodne tak, ako v meste – nebol tam svah, len múr a kolmá stena. Pôvodne nám nechceli povoliť žiaden svah, ani prístup k vode, bola to komplikácia. Ja som za to, aby sa pokojne spravil návrh nejakých dodatočných opatrení. Všetko to, o čom sme tu hovorili, sa dá na nábreží dobudovať, nie vždy však tak, aby to nemalo negatívny vplyv na zeleň a funkčné využitie parku. My ako autori radi zastrešíme akýkoľvek kvalitný návrh opatrení, dotvorení a zlepšení projektu. Sme vďační za akúkoľvek konštruktívnu pripomienku. Som si istý, že pri takom rozsiahlom projekte, ako je Eurovea, nám reálny pohyb ľudí a život v centre odhalí ďalšie možnosti zlepšení. Projekt sa predsa nekončí jeho otvorením. Bol by som však rád, aby si aj naši kritici vyskúšali, ako to prebieha. Môžeme sa spoločne porozprávať s Povodím Dunaja o tom, čo je možné presadiť a čo nie. Lebo takto je kritika trocha neadresná. Možno by stálo za to vyvolať aj väčšiu diskusiu, ktorá by mala šancu ovplyvniť legislatívu. Môžete nás totiž kritizovať, ale spravili sme strašne veľa preto, aby tam ten park vôbec bol. A napriek kritike si myslím, Eurovea je, čo sa týka bezbariérovosti, vysoko nad požadovanou normou, aj keď niektoré vaše pripomienky sú na zamyslenie.

B. Kováč:
Podľa mňa ste pod normou. Ide o prílohu k vyhláške č. 532/2002 – Všeobecné technické požiadavky zabezpečujúce užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ak však aj nie ste pod normou z hľadiska legislatívy, tak určite ­filozoficky. Okrem bezbariérových priechodov v exteriéri ­chýbajú aj vodiace línie pre zrakovo postihnutých. Ale ani to nemusí byť problém, aj tieto prvky sa dajú doplniť dodatočne a nemusia sa realizovať len formou dlažby.

B. Kaliský: Každá pripomienka je plus. Škoda, že tieto prišli trocha neskoro – keby sme ich poznali skôr, možno by sme vedeli spraviť viac. Keď sme projektovali tento park, chceli sme, aby bol najlepší široko ďaleko a každá pripomienka, ktorá k tomu prispeje, je dobrá. Dnes už budeme síce ťažšie nahovárať investora, aby zaplatil ešte nejaké úpravy, ale šanca tu je, a keď to skúsime, možno to vyjde. Dodatočné úpravy sa dajú prefinancovať aj z grantov, v prvom rade však musí prísť návrh a musí byť odsúhlasený z viacerých strán. Takže ak s tým chceme niečo robiť, treba pripraviť návrh opatrení, prekonzultovať ho s kritickými úradmi, a keď u nich prejde, pustiť sa do realizácie. Viem si predstaviť, že investora by sme dokázali presvedčiť, je to naozaj osvietený človek. Veď koniec koncov vďaka nemu park a promenáda stoja.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.