Anketa: Pamätá sa pri komplexnej obnove budov aj na obnovu ich ­technických zariadení?

Jednou z vysoko aktuálnych tém je v súčasnosti na Slovensku komplexná obnova bytových domov, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na zatepľovanie domov, výmenu okien a opravy strešných plášťov. Popritom sa trochu zabúda na technické zariadenia, ktoré aj v dôsledku dlhodobo zanedbanej údržby a opráv prispievajú k zlému fyzickému stavu bytového fondu u nás.

3. S ktorými problémami a prekážkami sa v tejto oblasti najviac stretávate? Vedeli by ste povedať, čo by prispelo k ich eliminácii?

Jozef Popluhár
Slovenský zväz bytových družstiev
Technická sekcia

1. Bytový fond na Slovenku budovaný hromadnými formami výstavby možno v porovnaní s okolitými krajinami považovať za mladší, keďže väčšina obytných budov sa postavila v rokoch 1945 až 1993. Z hľadiska TZB však možno konštatovať, že v mnohých budovách postupne dosluhujú najmä rozvody teplej a studenej vody, dažďová a splašková kanalizácia, v starších budovách (približne do roku 1970) aj rozvody elektriny a výťahy. Hlavnou prioritou sa v tomto smere javí obnova výťahov v zmysle normy STN EN 8180, ktorá stanovuje hlavné požiadavky na bezpečnosť prevádzky výťahov a iných zdvíhacích zariadení a termíny odstránenia nedostatkov či komplexnej rekonštrukcie výťahov.

2. V prvom rade sa treba zaoberať rekonštrukciou výťahov, ku ktorej nás zaväzuje príslušná európska norma.

V mnohých starších bytových domoch je však z dôvodu nedostatočnej cirkulácie nevyhnutná aj výmena rozvodov teplej vody, keďže potrubia sú nepriechodné (upchané inkrustami) a zhoršujú možnosť odberu teplej vody v požadovanej kvalite.

3. Najväčšou prekážkou realizácie komplexnej obnovy TZB sa javí nedostatok finančných prostriedkov na účtoch bytových domov a tiež malá alebo takmer žiadna podpora štátu v tejto oblasti. Väčšinu prostriedkov na takúto obnovu musia vlastníci bytov zabezpečovať prostredníctvom úverov z bankových inštitúcií.

Najväčším prínosom v tejto oblasti by bola podpora zo strany štátu, v rámci ktorej by sa cielene vyčlenili finančné prostriedky na takúto obnovu podobne, ako je to pri programe zatepľovania a podobne.

Ing. Štefan Tóth
Združenie bytového hospodárstva na Slovensku
prezident
Bytkomfort, s. r. o.
konateľ spoločnosti
 
Na úvod by som rád vo všeobecnosti povedal, že popri zatepľovaní treba nepochybne klásť veľký dôraz najmä na stav rozvodov v obytných domoch, ktorý je ovplyvnený ich životnosťou, čo v praxi znamená, že väčšina z nich  je už na pokraji svojej  životnosti. Mimoriadne ohrozené sú najmä plynové rozvody a zariadenia, ktoré sa inštalovali podľa iných, v tom čase platných predpisov, alebo v rozpore s platnými predpismi a podľa výnimky.

Pri revíznych správach sa často stretávame s chybami, najmä pri prechode plynových rozvodov cez poschodia bez chráničky. V bytových domoch v našej správe venujeme tomuto problému zvýšenú pozornosť už dlhší čas a realizujeme kompletnú výmenu zvislých a vodorovných rozvodov. Ročne zabezpečujeme realizáciu komplexnej výmeny zvislých a vodorovných rozvodov v 15 až 20 bytových domoch.

V oblasti elektroinštalácií sa staráme o spoločné elektrické zariadenia v dome až po prípojky do jednotlivých bytov. V samotných bytoch je už starostlivosť o elektroinštaláciu vecou ich vlastníkov. Pôvodné elektrické vedenia sa realizovali z hli­níkového materiálu, ktorý skrýva určité nebez­pečenstvo a treba ho často kontrolovať (najmä spoje), aby nedošlo k tzv. studeným spojom a následne k skratu elektrického prúdu. Táto otázka je aktuálna najmä pri prestavbe bytových jadier, kde vyžadujeme kompletné revízne správy.

1. Ako som už spomenul, je najvyšší čas tieto zariadenia komplexne meniť. Pôvodné riešenia sa často realizovali v rozpore s platnými technickými normami, čo platí najmä pre plynové rozvody v bytových domoch. Tie sú ohrozené hranicou svojej životnosti a koróziou. Často sa stretávame s tým, že spoje jednotlivých potrubí sú už skorodované, v dôsledku čoho tečú, a tak spôsobujú škody na majetku a nepríjemnosti samotným vlastníkom v dome. Teraz už existujú kvalitné materiály a technológie, ktoré zabezpečia po rekonštrukcii nerušený chod týchto zariadení na dlhý čas. Našich vlastníkov pravidelne informujeme na schôdzach o technickom stave bytového domu, vrátane všetkých rozvodov v spoločných priestoroch, ako aj o spoločných zariadeniach. V zákonom stanovených intervaloch vykonávame odborné prehliadky zariadení v bytových domoch. O výsledku informujeme vlastníkov a následne im ponúkame riešenia na odstránenie zlého technického stavu podľa charakteru chýb či poškodení.

2. Na tieto dôležité úlohy neexistuje žiadna podpora štátu, keďže nejde o zníženie energetickej náročnosti prevádzky domu, len o sfunkčnenie, respektíve zlepšenie. Naopak, zákon č. 476/2008 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti) predpisuje  vlastníkom a správcom zaizolovať rozvody teplej vody do stanoveného termínu a v tejto súvislosti si veru neviem predstaviť zaizolovať tie staré, niekedy koróziou napadnuté rozvody.  Ak sa zaizolujú technicky nevyhovujúce rozvody, príde len k dodatočným nákladom, ktoré neriešia technický stav rozvodov. Takto zaizolované rozvody len urý-­chľujú koróziu. K tomuto je nutné pripomenúť ešte to, že úkony hradené z FPÚaO podliehajú rozhodnutiu vlastníkov bytov na domových schôdzach a správca musí akceptovať takéto rozhodnutie zo zákona. Podporu štátu a prístup k technickému stavu bytového fondu preto vnímam ako nedostatočný a ťažko dosiahnuteľný. Prístup k takýmto financiám by mali mať domy, ktoré sú naozaj v zlom technickom stave a často za to nemôžu ani samotní vlastníci. Veľa bytových domov dostane financie na rekonštrukciu a nakoniec sa odstránia len nepodstatné chyby domu.  

3. Za najproblematickejšiu považujem najmä váhavosť vlastníkov rozhodnúť o realizácii rekonštrukcie, keďže na zabezpečenie finančných prostriedkov na tieto akcie treba zabezpečiť bankový úver, lebo väčšina bytových domov nemá naakumulované dostatočné finančné prostriedky.

Ďalšia prekážka vyplýva z nejednoznačnosti zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ani jeho najnovšie novely neriešia komplexne problémy týkajúce sa vlastníctva a užívania bytov a nebytových priestorov.

Keďže štát predpísal v zákone č. 476/2008 Z. z. úlohu znížiť tepelné straty na rozvodoch teplej vody, mal by určiť aj na tieto práce finančný model s prispením prostriedkov zo štátnych zdrojov alebo zo zdrojov EÚ.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj zdvíhacím zariadeniam, t. j. výťahom. Pritom sú tieto technické zariadenia často na pokraji svojej životnosti – na Slovensku je v obytných domoch v pomerne žalostnom stave približne 45 tisíc výťahov. Vo väčšine prípadov sa však pri 30 až 40-ročných zdvíhacích zariadeniach riešia len akútne prípady, problémy sa neriešia komplexne.

Tibor Mičo
ENETHERM, s. r. o.
konateľ

1. Súčasný stav technických zariadení bytového fondu je na hranici svojej životnosti a v mnohých prípadoch za ňou – týka sa to najmä domov postavených do roku 1970. Aj niektoré zariadenia v domoch postavených neskôr sú však v havarijnom stave. Ide  najmä o rozvody studenej a teplej vody, plynu a kanalizácie. Rozvody vykurovania, ak sa dostatočne udržiavali a vykurovacia voda sa dostatočne chemicky ošetrovala, sú zväčša v prevádzkyschopnom stave. Výnimkou však nie je potreba väčšieho rekonštrukčného zásahu za účelom predchádzania havarijným situáciám, zvyčajne ide o výmenu uzatváracích armatúr, nátery a izolácie, výmenu ležatých rozvodov, ktoré podľahli korózii a podobne. O potrebe hydraulického vyváženia rozvodov vykurovania a teplej vody sa snáď už netreba ani zmieňovať. 

Za predpokladu správnej údržby je technická životnosť rozvodov vody a kanalizácie 30 až 40 rokov, rozvodov kúrenia a plynu 40 rokov. Často sa však stretávame s potrebou opráv aj pri oveľa mladších domoch, postavených začiatkom 90. rokov, keďže rozvody nespĺňajú základné predpoklady hospodárnej prevádzky. Na výmeny či rekonštrukcie týchto technických zariadení sa pri komplexnej obnove často zabúda a stavajú sa do úzadia. Pri plyne sú výhodou pravidelné revízie, ktoré dokážu odhaliť chyby a prinútiť vlastníkov odstrániť ich. Ostatné inštalácie síce podliehajú kontrole zo strany správcu, no zväčša sa tieto činnosti zanedbávajú a protokoly vznikajú pri obhliadke spísanej „od stola“. Ak aj nie, prehliadku vykonávajú neodborné osoby, ktoré môžu len ťažko postrehnúť prípadnú vznikajúcu havarijnú situáciu.

Na Slovensku sa tieto rozvody menia až vo chvíli, keď je neúnosné množstvo havárií, alebo ak sú ohrozené dodávky médií. Zatiaľ je obnovených veľmi málo domov, dovolím si tvrdiť že je to hlboko pod 10 % bytových domov na Slovensku. V ČR je podľa informácií, ktoré poznám, z hľadiska rozvodov vody, plynu a kanalizácie obnovených viac ako 80 % domov. Vykurovacích sústav domov, ktoré sú hydraulicky vyvážené a po výmene armatúr, je tam už viac ako 90 %. Podľa toho je jasné, že objekty stavebných sústav, ktoré sa na Slovensku a v ČR stavali v podobnom čase, sú na Slovensku omnoho viac zanedbané.

2. Určite treba dať zrevidovať stav jednotlivých inštalácií v bytových domoch a vypracovať audit. Na základe toho by sa mal spracovať harmonogram opráv alebo rekonštrukcií. Tomuto harmonogramu by sa potom mali prispôsobiť vklady do fondu opráv a údržby, prípadne treba začať rokovať o poskytnutí úveru (v havarijných prípadoch). V prípadoch, keď dom zvažuje zateplenie, je veľmi účelné zvážiť jeho spojenie s obnovou inštalácií. V mnohých prípadoch sa táto možnosť úplne zavrhne bez posúdenia stavu rozvodov a domy sa vystavujú riziku odstavenia od médií, pretože sú úverovaním zateplenia zaťažení natoľko, že tvorba ich fondu údržby a opráv je minimálna a v prípade nutnosti nedokážu financovať opravy a ani rekonštrukcie na dlhý čas.

Podpora štátu v tejto oblasti nie je, len v prípade odstraňovania systémových porúch, tie sa však týkajú len stavebných chýb. Možno však využiť nižšie úročené úvery zo ŠFRB. Súčasná legislatíva napríklad pri rozpočítaní nákladov na teplú vodu nezohľadňuje adekvátne skutočnú energetickú náročnosť a v niektorých prípadoch teda vlastníkov bytov demotivuje – tí potom nemajú záujem o zvyšovanie energetickej efektívnosti a nechcú investovať do potrebných izolácií rozvodov.

3. Určite sú dva najväčšie problémy – nedostatočná uvedomelosť a informovanosť vlastníkov bytov a z toho plynúca nedostatočná tvorba financií na obnovu a údržbu bytových domov. Vlastníci sú zvyknutí, že o dom sa im vždy niekto stará, neuvedomujú si, že je to ich majetok, o ktorý sa v prvom rade musia starať sami. Dôležité je tiež mať dostatočne znalého technického správcu alebo správcu, ktorý sa poradí s odborníkom. Ako som už spomínal, treba spracovať harmonogram obnovy na základe auditu technického stavu budovy a prispôsobiť tomu tvorbu financií. V neposlednom rade je nevyhnutné dôsledne dodržiavať harmonogram kontrol a revízií vykonávaných odborníkmi, ktoré pomôžu predchádzať opravám alebo vopred upozornia na potrebu opravy.

Ing. Natália Banduričová
Spravbytkomfort, a. s.
riaditeľka spoločnosti
Ing. Alfréd Leitner
Spravbytkomfort, a. s.
riaditeľ úseku facility manažmentu

1. Naša akciová spoločnosť spravuje bytové domy, ktoré predtým vlastnilo mesto. Vzhľadom na vek a technický stav domov treba vykonať komplexnú rekonštrukciu bytových domov, ktorá pozostáva aj z rekonštrukcie technických zariadení. Súčasný stav týchto zariadení v bytovom fonde nie je ideálny a závisí vo veľkej miere od možností vlastníkov bytov investovať do ich obnovy a modernizácie. Napriek tomu sa obnova bytového fondu postupne realizuje, bude však zrejme trvať viac rokov. Technické zariadenia v bytových domoch v našej správe sú obnovené približne na 50 percent. K stavu v okolitých krajinách bývalého východného bloku sa nevieme vyjadriť, predpokladáme, že situácia je obdobná.  

2. Pri celkovej obnove bytového domu treba v prvom rade vymeniť rozvody vyhradených technických zariadení plynu, elektrickej energie a vykonať rekonštrukciu výťahov, ktoré už v mnohých prípadoch nespĺňajú európsku normu. Vzhľadom na to, že sa rozvody plynu nachádzajú v mnohých prípadoch v bytových jadrách, treba súčasne vymeniť aj rozvody vody a kanalizácie. Medzi dôležité opatrenia z pohľadu úspor energie patrí aj výmena tepelných rozvodov ústredného vykurovania a teplej vody (ÚK, TV), ako aj hydraulické vyregulovanie tepelnej sústavy ÚK a TV. Po nich by mala nasledovať obnova obvodového plášťa domu a rekonštrukcia strechy so zateplením.
   
Zatepľovanie prináša zníženie nákladov na vykurovanie, zvýšenie tepelnej pohody v interiéri, zlepšenie vzhľadu budovy, elimináciu zatekania, odstránenie plesní, zníženie teplotného namáhania nosných konštrukcií, zamedzenie korózie a odstránenie statických nedostatkov, takže sa predlžuje životnosť budovy až o 30 rokov a zvyšuje sa cena nehnuteľnosti. Zároveň sa znižujú emisie CO2.
   
Vlastníci bytových domov sa môžu oprieť o jestvujúcu legislatívu, prípadne využiť nejakú podporu, v prvom rade však musia mať časť vlastných zdrojov. Náklady súvisiace s obnovou bytového domu môžu pokryť prostredníctvom úverov od komerčnej banky, dotácií na systémové poruchy, grantu od Európskej banky pre obnovu a rozvoj (spojeného s úverom od jednej z bánk – Dexia, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB) a podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

3. V tejto oblasti sa najčastejšie stretávame s nedostatkom finančných prostriedkov vo fonde opráv a údržby. Dôvodom býva nesúhlas vlastníkov domu s vyšším príspevkom do tohto fondu a s narastajúcimi podlžnosťami pri úhrade preddavkov náhrad za byt a služby spojené s užívaním bytu. Často je prekážkou veľmi zdĺhavé a byrokratické vybavovanie finančných prostriedkov cez rôzne formy štátnych dotácií.

Juraj Biro
Juraj B I R O,  s. r. o.
konateľ 

1. Reálna situácia v odbore zdravotnej techniky (ZTI) a ústredného kúrenia (ÚK) v bytovom fonde na Slovensku ukazuje, že horizontálne rozvody studenej a teplej vody sú vo väčšine domov za hranicou svojej životnosti. Životnosť potrubí z oceľových pozinkovaných rúr je pritom 25 až 30 rokov. To sa týka aj uzatváracích armatúr a tepelných izolácii. Vo väčšine domov nefunguje cirkulácia teplej vody z dôvodu nevyváženosti horizontálnych rozvodov (ide o hydraulickú a hydronickú nevyváženosť). Staré vertikálne rozvody teplej vody sú upchaté usadeninami, koróziou a inkrustami. Obzvlášť nebezpečné sú staré horizontálne rozvody studenej vody, ktoré sú situované pod podlahovou konštrukciou suterénu domu.
   
Čo sa týka ústredného vykurovania, je ešte dosť bytových domov, ktoré nemajú hydraulické vyváženie ústredného vykurovania. To sa prejavuje vyššími nákladmi za teplo a problémami s teplotným komfortom.
   
Na úseku vnútornej kanalizácie sa nedostatky prejavujú prevažne netesnosťou šikmých pripájacích potrubí a netesnosťou spojov zariaďovacích predmetov. Výmena všetkých vertikálnych rozvodov však nie je vždy nutná, aj keď sú z AZC. Urobiť nové tesnenie je výhodnejšie a lacnejšie.
   
Pri vnútorných plynovodoch spočíva riziko v tom, že vertikálne rozvody v panelových domoch sa nevedú v priestupoch cez stropnú konštrukciu v ochrannej rúrke. Z toho dôvodu sa zvyšuje nebezpečenstvo vonkajšej korózie rúr od zatekajúcej kanalizácie alebo vodovodu.

2. Na odstránenie uvedených nedostatkov je nevyhnutná spoluúčasť štátu vo forme legislatívy (pravidelné revízie uvedených zariadení) a správcov jednotlivých objektov, ktorí budú navrhovať v ročných plánoch opráv a údržby realizáciu opráv a rekonštrukcií uvedených zariadení na základe pravidelných revízií.
   
Žiaľ, okrem úseku plynovodov (pravidelné revízie), legislatíva neukladá povinnosti pri žiadnom ďalšom odbore (ZTI, ÚK).

3. S najväčšími prekážkami a problémami sa stretávame pri spolupráci so správcami bytových domov a vlastníkmi a týkajú sa predovšetkým poradia naliehavosti opráv, ich plánovania a financovania. K eliminácii uvedených problémov by prispel väčší záujem vlastníkov o svoj majetok, ako aj legislatíva, ktorá by ukladala správcom bytových domov vykonávať pravidelné revízie tak, ako je to pri vyhradených technických zariadeniach.

doc. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD.
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU
Katedra elektroenergetiky

1. V bytových domoch treba rozlišovať medzi elektroinštaláciami v jednotlivých bytoch a elektroinštaláciami v spoločných častiach domu, vrátane elektrickej prípojky.
   
V prvom prípade si údržbu a prípadnú rekonštrukciu elektroinštalácie vlastník bytu – v snahe ušetriť – zabezpečuje zvyčajne svojpomocne. Tomu zodpovedá aj spôsob riešenia a kvalita vyhotovenia elektroinštalácie, ktorá často nevyhovuje súčasným normatívnym požiadavkám. K najdôležitejším z nich patrí: použitie medených vodičov, uloženie vedení v predpísaných zónach, použitie prúdových chráničov v predpísaných prípadoch či vyhotovenie elektroinštalácie v sústave TN-S. Aj návrh osvetlenia sa zo zotrvač­nosti riadi zastaraným prístupom umiest­nenia svetelného vývodu uprostred stropu.
   
Najväčším problémom starších elektroinštalácií sú hliníkové jadrá vodičov, ktoré sa používali počas socialistickej výstavby. Keďže v bytoch sa revízie elektroinštalácie obyčajne nevykonávajú, uvoľnené spoje hliníkových vodičov môžu spôsobiť požiar a zvyšujú riziko zásahu elektrickým prúdom pri prerušení vodiča PEN. Obnova alebo rekonštrukcia elektroinštalácií spred roka 1990 je teda potrebná najmä z bezpečnostného hľadiska. Za zmienku však stojí aj potreba zvýšenia úžitkových vlastností, ktorú prináša postupné zvyšovanie vybavenia domácností elektrickými spotrebičmi.
   
V prípade elektroinštalácie spoločných častí domu zabezpečuje rekonštrukciu elektroinštalácie správca alebo spoločenstvo vlastníkov a rekonštrukciou zvyčajne poverí odbornú firmu. Aj v prípade montážnych ­firiem však registrujeme značný deficit aktuál­nych odborných vedomostí. Ďalším negatívom je snaha riešiť iba pálčivé problémy, bez komplexného prístupu. K pozitívnym trendom treba počítať modernizáciu prístupových a bezpečnostných systémov.

2. Súčasná legislatíva vyžaduje bezpečnú inštaláciu, umožňuje však prevádzkovať aj staršie inštalácie, ak sú bezpečné, a to až do času najbližšej rekonštrukcie bytu (aj keď tá sa nemusí týkať priamo elektroinštalácie, ale rieši sa cez stavebné povolenie). Keďže sa však revízie elektroinštalácie v bytoch v mnohých prípadoch nevykonávajú, miera bezpečnosti elektroinštalácie nie je známa. Za jej stav zodpovedá vlastník bytu.
   
V prípade spoločných častí je situácia lepšia, správcovia bytových domov revízie pravidelne zabezpečujú. Prvým krokom musí byť vždy zmapovanie súčasného stavu (revízia, technický audit) s dôrazom na bezpečnosť, úžitkové vlastnosti a komplexný prístup. Priority a časový harmonogram modernizácie elektroinštalácie by mali vychádzať z týchto zistení. Podpora štátu sa v súčasnosti orientuje najmä na úspory energie a dostupnosť podporných prostriedkov pre oblasť elektroinštalácií je obmedzená.

3. Okrem technických problémov sa za najväčší problém modernizácie a rekonštrukcie elektroinštalácií v bytových domoch dá považovať nedostatočná odbornosť realizácie. Určujúcim problémom je však finančný aspekt. Ak by bola rekonštrukcia elektroinštalácie koordinovanou a organizovanou činnosťou, kde by sa vyžadovala kontrola kvality realizácie, pomohlo by to zvýšiť bezpečnosť a kvalitu elektroinštalácií. Ďalšou možnosťou je riešenie elektroinštalácie v rámci komplexnej obnovy technického vybavenia un-bloc.

Peter Sitár
Slovenská plynárenská agentúra, s. r. o.

1.    Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v bytových domoch sa pravidelne vykonávajú revízie rozvodov plynu. S odstraňovaním nedostatkov, ktoré sa pri nich zistia, je to však už horšie. Prispievajú k tomu nielen užívatelia bytov, ale aj správcovia bytových domov šetrením na nesprávnom mieste. Rozvod plynu je totiž vyhradeným technickým zariadením a tak treba k nemu aj pristupovať. Navyše, pri výstavbe panelových domov sa pri prechode plynového potrubia medzi jednotlivými podlažiami nepoužívali ochranné rúrky. Prakticky sa to realizovalo tak, že v paneli bol pripravený otvor na rozvod plynu, ktorý bol väčší ako priemer rozvodného potrubia. Cez tento otvor sa viedla plynová rúrka. Po zmontovaní a odskúšaní rozvodu plynu sa medzera v paneli okolo potrubia zaliala betónom, niekedy aj pred natretím potrubia farbou. Častým zatekaním (kanalizácia, voda), najmä v prvých rokoch po dostavaní bytového domu, ako aj dilatáciou potrubia však prichádza k úbytku materiálu a korózii potrubia. Problémom je, že tento stav sa nezistí pri revízii plynového rozvodu. Dal by sa zistiť len v tom prípade, ak by sa vysekal betón okolo potrubia. To sa nevykonáva a pri revízii to predpisy priamo nevyžadujú. Ak by mal pri revízii revízny technik podozrenie na koróziu potrubia pri prechode medzi poschodiami, môže ako jedno z opatrení nariadiť vysekanie betónu na zistenie stavu potrubia. V praxi som sa však s takým opatrením ešte nestretol. ­Situácia v susednej Českej republike je veľmi podobná tej na Slovensku.
   
Možno povedať, že obnova bytových (panelových) domov závisí v najväčšej miere od správcu objektu a ochoty vlastníkov bytov alebo ich užívateľov podieľať sa na nákladoch na rekonštrukcii bytového domu.

Vzhľadom na to, že bytové domy starnú, sú rozvody jednotlivých médií v mnohých prípadoch už na hranici svojej životnosti či za touto hranicou. Preto sa treba vážne zaoberať riešením tejto problematiky a viac už neotáľať. Jestvujúca legislatíva rieši túto otázku v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Štát má možnosť poskytovať pôžičky na rekonštrukcie technických zariadení v bytových domoch, respektíve usmerniť banky, aby úroky na takéto činnosti zvýhodnili.

3.  Najväčšie problémy vidím v ochote ľudí podieľať sa na nákladoch na vykonávanie rekonštrukcií v bytových domoch. Problematická je zvyčajne už samotná dohoda o tom, čo treba rekonštruovať najskôr. Zrelé na rekonštrukciu je však takmer všetko – počnúc vchodovými bránami cez poštové schránky a výťahy až po všetky rozvody energie. Pochopiteľne, treba aj vymaľovať schodištia, vymeniť podlahové krytiny či schodišťové svetlá za pohybové senzory s úspornými žiarovkami. Teda naozaj všetko. K zlepšeniu tohto stavu môže prispieť len zmena zmýšľania ľudí. Preto je dôležité robiť cestou médií osvetu, ale tiež vytvoriť podmienky na poskytovanie vhodných pôžičiek alebo úverov. Totiž ľudia, ktorí v týchto bytoch bývajú, sú už často v dôchodku alebo sa k nemu blížia. Stačí, aby v bytovom dome boli dvaja alebo traja takíto vlastníci a problém s financovaním obnovy bytového domu je na svete.

(sf)
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB.