Anketa: Aktuálne nadčasové sklené fasády

Sklo v architektúre nie je úplným nováčikom, oproti iným stavebným materiálom ho však možno prirovnať k dieťaťu v plienkach. Len pred dvoma storočiami spôsob výroby skla umožnil jeho použitie aj vo väčšom meradle – povestnou prvou lastovičkou v tejto oblasti bol londýnsky Krištáľový palác, postavený v roku 1851 pri príležitosti prvej medzinárodnej výstavy. V roku 2011 sú sklené fasády jedným z najpoužívanejších prvkov modernej architektúry a rýchlo napredujúce technológie raketovo posúvajú jeho možnosti. V ankete prinášame informácie, ktoré prezentujú  významní predstavitelia z tejto oblasti.

Ing. Anna Šikyňová
technická poradkyňa pre strednú Európu,
AGC Flat Glass Czech, a. s.

Sklené fasády sa delia podľa typu konštrukčného systému. Sklo môže byť prichytené v hliníkových, oceľových, plastových alebo drevených fasádnych systémoch. Lepením profilov na sklo a následným prichytením na fasádny systém možno docieliť jednoliatu sklenenú plochu. Už niekoľko rokov sa používajú aj systémy bodovo prichytených skiel, kde sa váha skla (jednoduchého alebo izolačného dvojskla) prenáša cez bodové úchyty a krížové prvky (tzv. spidery) do nosnej konštrukcie objektu. Nemôžeme nespomenúť aj dvojité fasády.

Správne navrhnutá fasáda osvetlí vnútorný priestor prirodzeným svetlom, minimalizuje tepelné straty, obmedzí prehrievanie interiéru v letnom období  a odizoluje interiér od vonkajšieho hluku. Okrem toho dokáže nielen znížiť náklady na prevádzku budovy, ale určitý druh fasád dokáže energiu dokonca aj produkovať. Sklo je však predsa len sklo a dokáže človeka vážne zraniť – všade tam, kde takéto riziko hrozí, preto odporúčame použiť bezpečnostné sklo.

Ing. Dušan Matejov
konateľ spoločnosti
Hueck System, s. r. o.

Zasklené steny môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií. Ak hovoríme konkrétne o zasklených fasádach, tak by sme ich rozdelenie mohli zúžiť podľa materiálu nosnej konštrukcie a podľa spôsobu zasklenia. V prvom prípade môžu byť fasády s nosnou konštrukciou drevenou, oceľovou, hliníkovou, plastovou s oceľovou výstužou alebo kombinovanou. Zasklenie fasády môže byť jednoduché, či už jedným sklom alebo izolačným dvojsklom, prípadne trojsklom, alebo dvojité, kde vnútornú rovinu tvorí najčastejšie izolačné dvojsklo a vonkajší plášť tvorí bezpečnostné jednoduché sklo. Každá z uvedených fasád má svoje výhody a nevýhody. Preto je pri voľbe fasády dôležité dôkladne zvážiť, ktoré požiadavky treba konkrétnym riešením pokryť.

Igor Dúbravec
riaditeľ spoločnosti
Reynaers systems, spol. s r. o.

Zasklenéhliníkové fasády prakticky využívajú maximálne sklené plochy aj v kombinácií s inými materiálmi s minimálnym pohľadovým rámom, tak aby dizajnovo dotvárali celkový vonkajší, ale aj vnútorný priestor budovy. Poznáme fasády elementové, dvojplášťové, prevetrávané, stĺpikovo-priečnikové, rámové, bezrámové, štrukturálne a iné kombinácie podľa využitia, dizajnu, hmotnosti skla, odolnosti proti hluku, vetru, dažďu, ďalej použitej výplne, tepelnoizolačných parametrov, nepriestrelnosti, statických hodnôt, rýchlosti výstavby, požiarnej odolnosti, možnostiach napojenia na nosnú konštrukciu a podobne. Rozdiely sú hlavne v parametroch, stavebnej hĺbke, pohľadovej šírke, kotviacom systéme, nosnosti a izolačných hodnotách, triedy odolnosti proti vlámaniu.
–>–>
Aké sú výhody sklených fasád oproti iným druhom a, naopak, aké sú ich obmedzenia?
A. Šikyňová: Najrozšírenejším druhom sklených fasád v súčasnosti sú asi hliníkové systémy. Sklo na fasáde tvorí väčšiu časť plochy – výberu vhodného zasklenia by sa mala venovať dostatočná pozornosť. Vhodné zasklenie by malo mať viacero funkcií. V našej zemepisnej šírke sa najčastejšie používajú izolačné dvojsklá a trojsklá, ktoré predovšetkým prepúšťajú svetlo a chránia pred poveternostnými podmienkami. V špeciálnom zložení môžu poskytnúť zároveň aj ochranu pred slnkom, hlukom, ultrafialovým žiarením, zranením, násilným vniknutím, výbuchom, ohňom a podobne. Každá budova má iné potreby. Je takmer nemožné spravodlivo porovnať výhody a nevýhody rôznych opláštení. Porovnať budovy, a teda aj ich fasády z ekologického a energetického hľadiska najlepšie dokážu certifikačné systémy (SBTool, LEED, BREEAM, DGNB a podobne).

D. Matejov: Zasklené fasády sú také časti obvodových konštrukcií budov, ktorých podstatnú časť plochy tvorí sklo. Tieto výrobky sú zaradené do skupiny ľahkých obvodových plášťov, ktoré sú prevažne samonosné a neplnia statickú funkciu budovy. Sklené tabule môžu byť do nosnej konštrukcie ukotvené po celom obvode, prípadne zavesené bodovo s vytmelenými obvodovými škárami alebo sa na nosnú konštrukciu lepia. Okrem toho, že zasklené fasády zabezpečujú tak prienik svetla do objektu, ako aj vizuálny kontakt s okolitým prostredím, chránia vnútorné prostredie pred poveternostnými vplyvmi. Musia spĺňať normované a predpísané vlastnosti, ako sú odolnosť proti zaťaženiu vetrom a náporovému dažďu, vzduchová neprie­zvučnosť, tepelna izolácia, prípadne ďalšie doplnkové vlastnosti ako požiarna odolnosť a podobne. Ich výhodou je práve vlastná transparentnosť, ktorá zohráva čoraz väčšiu úlohu pri využívaní priamej slnečnej energie. S tým priamo súvisí aj potreba chrániť transparentné časti budovy v letnom období proti nadmernému slnečnému žiareniu vhodnou tieniacou technikou.

I. Dúbravec: Využitie hliníkových sklených fasádnych systémov je veľmi rozmanité a vhodné na rôzne druhy konštrukcii od zasklených galérií rodinných domov, vstupných vestibulov, parterov, obchodných priestorov, vonkajších stien s ťažkými sklami, výškových budov, ale aj deliacich vnútorných priestorov s výškou nad 4 metre. Obmedzenia sú najmä v možnostiach aplikácie a odolnosti kombinácie materiálov použitých na danú konštrukciu, všetky potrebné parametre musia byť teoreticky zakalkulované a podľa požiadaviek aj testované v skúšobni. Nedodržaním montážnych postupov môže dôjsť k nepredpokladanému priebehu vnútorných pnutí v rámoch – profiloch a k deformáciám. Následkom môže byť nepriliehanie hliníkového profilu k výplni, čim vzniká nedoliehanie vulkanizovaných tesnení v profiloch, netesnosti, infiltrácia vzduchu a prenikanie náporového dažďa. Preto často pri veľkorozmerných sklených konštrukciách odporúčame použiť hliníkový systém – práve pre jeho vynikajúce fyzikálne vlastnosti (Ix), dlhú životnosť (25 až 30 rokov), nenáročnú údržbu, variabilnú a trvácnu povrchovú úpravu a dnes už výborné tepelnotechnické vlastnosti (Uf) vhodné pre úsporu nákladov na energie. Jeho veľkou výhodou je aj použitie systému EPS – napojenia všetkých krídiel okien a dverí na bezpečnostný systém.

Aké novinky čakajú klientov v tomto roku v tejto oblasti?
A. Šikyňová: V tomto roku prichádzame na trh s novým systémom bodovo prichytených izolačných dvojskiel. Oproti svojej predchádzajúcej verzii sa v tomto prípade výrazne zmenší tepelný most v mieste prichytenia. S týmto systémom s vynikajúcimi estetickými vlastnosťami dokážeme znížiť celkovú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla fasády na 1,3 W/(m² . K). Systém je vhodný tak pre fasády, ako aj pre strechy. Ďalšou novinkou sú výrobky patriace do skupiny Glasstronics. Ide predovšetkým o vrstvené sklo so zabudovanými LED diódami, ktorými dokážeme vytvoriť zaujímavý estetický efekt, alebo izolačné dvojsklá a trojsklá s integrovanými žalúziami. Poslednou novinkou v skupine Glasstronics je systém, ktorý pomocou zabudovaných fotovoltických článkov vyrába elektrickú energiu a zároveň je aj stavebným prvkom. Tento prvok možno použiť do fasád, striech, markíz a zábradlí. Na jeho 90-percentnú účinnosť poskytujeme 10-ročnú záruku, na 80-percentnú účinnosť 20 rokov. Už svetoznáme lakované sklo Lacobel, ktoré sa využíva hlavne ako obklad v interiéroch, je rozšírené o kaliteľný variant Lacobel T, ktorú ponúkame  v štyroch farbách. Lacobel T sa môže po­užiť nielen v interiéri, ale aj v exteriéri ako obklad nepriehľadných častí fasády.
Pri selektívnych sklách s tepelnoizolačnou a protislnečnou schopnosťou prichádzame na trh so zlepšenými vlastnosťami pokovovaní. Hodnota Ug našich izolačných dvojskiel se pohybuje v rozpätí 0,9 až 1,1 W/(m². K). Rozšírili sme aj ponuku skiel s nízkym celkovým činiteľom prestupu slnečného žiarenia g.

D. Matejov: V oblasti sklených fasád ponúka naša spoločnosť novinky v oblasti fasád určených pre najnáročnejšie tepelnotechnické požiadavky a pre certifikované pasívne domy. Zároveň ponúkame riešenie pre osadenie izolačných trojskiel s nadštandardnou hmotnosťou s elimináciou zaťaženia nosného priečnika. Naši klienti si môžu tiež vybrať fasádne zasklenia v rôznych variantoch vyhotovenia cez fasády s priznanými zasklievacími profilmi, až po štrukturálne zasklenia. Do všetkých typov fasád ponúkame otváravé moduly, ktoré plne architektonicky korešpondujú s daným typom fasády.

I. Dúbravec: Zasklené hliníkové systémy na fasády okrem bežných transparentných, netransparentných, štrukturálnych plôch a iných druhov zasklení ponúkajú dnes najmä aplikácie ťažkých trojskiel, veľkých rozmerov tabúľ, osadení na oceľové alebo drevené nosné konštrukcie. Súčasné riešenia umožňujú inštalovať fotovoltické panely do špeciálneho systémového riešenia, takisto aj do zábradlí, tieniacich systémov navrhnutých na južných a západných stranách fasád budovy, čo zabezpečuje príjemnú vnútornú klímu a získavanie slnečnej energie v jednom. Okrem akumulácie energie, ktorú transformuje na elektrický prúd, spĺňa aj celý rad funkcií súvisiacich s ochrannou a estetickou stránkou konštrukcie objektu. Iný konkrétny špeciálny systém umožňuje použitie polopriehľadných fotovoltických modulov, ktoré vďaka možnosti otáčania lamiel umožňujú dosiahnuť optimálny uhol na absorbovanie slnečného žiarenia. Novinkou sú napríklad ploché strešné okná v rovine krycej lišty pre sklon steny od 5 do 80 stupňov, stĺpiky s vyšším momentom zotrvačnosti, väčšie rozmery otváravých prvkov, zvýšenie odolnosti okien vyklápajúcich sa smerom von so štrukturálnym izolačným trojsklom, zvýšenie odolnosti proti vetru a náporovému dažďu, v seizmických oblastiach aj odolnosti proti zemetraseniu.

Aké je využitie sklených fasád pri nízkoenergetických, respektíve pasívnych budovách?
A. Šikyňová: Správne navrhnutá sklená fasáda nízkoenergetického a pasívneho objektu bude mať zasklenie a profily, ktorých hodnota súčiniteľa prestupu tepla bude čo najnižšia. Riešením je teda izolačné trojsklo. Štandardné izolačné trojsklá z nášho sortimentu dosiahnu hodnotu Ug = 0,5 až 0,8 W/(m² . K). O tom, či použiť zasklenie s protislnečnou ochranou, alebo zasklenie, ktoré prepustí do interiéru tepelnú energiu zo slnka, rozhodne projektant na základe výpočtov. Prínosom pre tieto budovy by bol práve systém izolačného zasklenia s fotovoltickými článkami.

D. Matejov: Ako som už spomínal, dnes vieme štandardne ponúknuť zasklené fasády, ktoré sú oficiálne schválené na použitie v pasívnych budovách. Náš fasádny systém dosahuje vynikajúcu hodnotu prechodu tepla Ucw = 0,7 W/(m² . K) pri po­užití izolačného trojskla od hrúbky 48 mm.

I. Dúbravec: Naše systémy napredujú trendom v stavebných konštrukciách už aj pre pasívne domy s vynikajúcimi tepelnoizolačnými parametrami Uf = 0,8 W/(m2 . K) rámovým systémom CS 104 pre okná, steny a dvere s prihliadnutím na perfektne navrhnutý detail ostenia, aby nevznikali žiadne tepelné mosty, ale aj fasádny závesný systém klasickej stĺpikovo-priečnikovej a elementovej fasády s vynovenými izolačnými polyamidovými páskami, izolačnou penou, vlepovanými páskami okolo rámiku sklenej výplne, podložkami na ťažké sklá. Vďaka novým technológiám a stavebným systémom máme možnosť dosiahnuť zásadné zníženie spotreby energie budovy, napokon realizujeme projekty nízkoenergetických budov aj so sebestačnými nárokmi na energiu s použitím fotovoltických panelov do fasádnych systémov, solárnych panelov integrovaných do strešnej konštrukcie, tepelných čerpadiel a čističiek vody či rekuperáciou vzduchu. Základnou technickou požiadavkou úsporných budov je minimalizácia prevádzkovej energie.

(tl)
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.