Analýza: Všetci sú odsúdení na spoluprácu

Na aktuálne otázky týkajúce sa slovenského stavebníctva v širšom kontexte sme sa opýtali Ing. Antona Bezáka, PhD., generálneho riaditeľa stavebnej spoločnosti Ingsteel, ktorá dlhodobo patrí medzi najväčšie na Slovensku.

V rozhovore pre ASB ste pred časom povedali, že roky 2011 a 2012 budú najmä o prežití. Stavebné firmy budú musieť šetriť a hľadať rezervy. Ako sa v tejto súvislosti skončil uplynulý rok vo vašej spoločnosti?

Spomenuté roky a samozrejme aj rok 2013 boli najmä o prežití. Uplynulý rok bol najťažším a najkomplikovanejším rokom počas 23-ročnej existencie našej spoločnosti. Objem výroby bol nižší o 15 %, nepodarilo sa nám splniť plán, „vysúťažené“ ceny boli na minimálnej hranici rentabilnosti. Jediné pozitívum bolo, že sme dokázali udržať zamestnanosť, a dokonca sme zvýšili stav o šesť nových pracovníkov. Hospodársky výsledok je rádovo nižší, ako bol v rokoch predchádzajúcich, hoci je plusový. Aj v tejto situácii sme investovali do nových technológií, aby sme zvýšili efektivitu a kvalitu produkcie.

Ako sa bude vyvíjať slovenské stavebníctvo?

Musím sa priznať, že po viac ako 20 rokoch úspešného podnikania neviem na túto otázku reagovať. Začínal som z ničoho za jedným rysovacím stolom a postupne som sa snažil firmu budovať v duchu profesionality a slušnosti v podnikaní. Neovládam všetky štatistiky o stavebníctve a ani nepoznám všetky zámery investorov a verejnej správy, ale na základe skúseností a analýz našej spoločnosti sa dá predpokladať, že v druhej polovici roku 2014 by malo nastať citeľné oživenie stavebníctva.

Dostane sa k číslam pred krízou?

Nie, ale myslím si, že stav medzi zásobníkom zákaziek a kapacitami firiem by sa mohol začať v priebehu budúceho roku vyrovnávať. Dokonca v niektorých profesiách a technológiách bude nedostatok odborníkov. Na základe našich skúseností aj z roku 2013 bolo na slovenskom stavebnom trhu badať nedostatok kvalifikovaných remeselníkov. Stavebníctvo dnes už nie je len o počte ľudí, ale aj o zvládnutí technológie a dodržiavaní kvality. Zvyšovanie kvalifikácie vlastných zamestnancov a zavádzanie nových technológií bude nutnosťou a má veľký význam. V slovenskom stavebníctve nebude miesto pre nekvalitných pracovníkov.

Kde vidíte najväčšie úskalia súčasnej stavebnej praxe na Slovensku?

Slovenská spoločnosť sa za posledné roky dostala do krízy, a to nielen finančnej, ale aj morálnej. Táto skutočnosť ovplyvňuje aj slovenské stavebníctvo. Tomuto stavu neprospieva ani legislatívne prostredie.

Sú na vine zle nastavené zákony?

Nechcem hodnotiť samotné zákony, ale rád by som poukázal na dva z nich, ktoré aj napriek snahe našich legislatívcov a celospoločenskej diskusii vniesli do každodennej praxe ešte viac chaosu a netransparentnosti. Novela zákona o verejnom obstarávaní, po ktorej volalo celé podnikateľské prostredie a ktorá mala zabezpečiť transparentnosť vo verejnom obstarávaní, ešte viac tieto súťaže zneprehľadnila.

V čom?

Všetci zo stavebnej obce (vrátane mňa) sme poukazovali na to, že kritérium ceny je nebezpečné a že niektoré ceny z verejných súťaží sú pod reálne náklady stavby. Netušili sme však, že po zmene tohto kritéria sa v niektorých súťažiach stane cena kritériom doplnkovým. A tak pri ďalších nezmyselných až účelových kritériách, ktoré sa nedajú objektívne vyhodnotiť, môže byť úspešná ponuka, ktorej cena je o 20 až 30 % vyššia od priemernej. Roky sme budovali slušnú nekvalitu. Po zmene zákona o verejnom obstarávaní bude opäť, ale za vyššie ceny! Druhý je zákon o reštrukturalizáci, ktorý ochraňuje tých menej schopných a umožňuje im na úkor tých úspešných beztrestne podnikať. Subdodávatelia, ktorí zrealizovali svoje práce, dostanú za tieto práce v rámci reštrukturalizácie 10 %, možno 30 %. Firma po reštrukturalizácii podniká ďalej a o zisk, ktorý dosiahne, sa už nemusí deliť s  drobnými živnostníkmi. Tí síce urobili dobre svoju prácu, len robili v nesprávnom čase pre nesprávnu firmu.

V minulosti ste poukazovali aj na úbytok odborného a remeselného potenciálu. Platí to stále?

Žiaľ, áno a v mnohých prípadoch sa zlikvidoval systém výchovy remeselných odvetví. Slabiny slovenského stavebníctva však vidím aj v ďalších momentoch: je tu dominantná silová pozícia investorov pri určovaní ekonomických a zmluvných parametrov bez dôkladného poznania a analýzy technickej kvality vlastných projektov, fetiš najnižšej ceny a jednostranne kladených zmluvných nárokov a zodpovedností za realizáciu, nízka odborná úroveň tendrového stupňa dokumentácie – prevažuje architektúra nad technickým zadaním. Ďalším problémom je nízka technická úroveň projektov na všetkých stupňoch realizácie či nárast manažérskej kapacity na strane investorov a developerov sledujúcich len ekonomickú a právnu efektivitu vynaložených investícií s malou technickou pridanou hodnotou.

Pri svojich projektoch zdôrazňujete architektonický a urbanistický kontext. Súvisí s tým aj úzky dialóg s architektom – prečo je pre vás dôležitý?

Dialóg je v stavebníctve veľmi dôležitý. Každé stavebné dielo je veľmi jedinečné, a keďže životnosť stavieb je väčšinou viac ako 50 rokov, dlhodobo ovplyvňuje náš každodenný život. Pri každom stavebnom diele vzniká trojuholník medzi investorom, projektantom a dodávateľom. Mal by byť založený vždy na rešpektovaní odborných názorov a skúseností všetkých zúčastnených, lebo len vtedy vznikne dokonalé dielo. Jednoducho, všetci zúčastnení sú odsúdení na spoluprácu.

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: INGSTEEL

Článok bol uverejnený v časopise ASB.