Vetranie budov po výmene okenných výplní

Na výmenu okien nadväzujú ďalšie súvislosti, ktoré sa neberú do úvahy. Počas prevádzky budovy tak dochádza k negatívnym javom, ktoré je nutné riešiť.

Vzduch sa do miestností bytových domov pri­vádza za účelom ich vetrania. Ide spravidla o vetranie hygienického zázemia bytu – kúpeľne, WC, kuchyne a obytných miestností. Hygienický predpis určuje pre jednotlivé prie­story nasledovné hodnoty objemu vzduchu:

• kuchyňa v byte 120 m³/h,
• kúpeľňa 80 až 90 m³/h,
• WC 30 m³/h,
• obytné miestnosti 0,6 ×/h.

Význam vetrania je nielen v odvode škodlivín, ale aj v privádzaní čerstvého vonkajšieho vzduchu, ktorý je nutný ako na dýchanie, tak aj na bezpečnú prevádzku spaľovacích zariadení (plynových kotlov, ohrievačov vody a podobne). Ak sa stretne niekoľko nepriaznivých faktorov – nedostatočný prívod vzduchu a zároveň zapnutý odvod splodín – palivo sa nespaľuje dokonale a vznikajúci oxid uhoľnatý môže spôsobiť aj smrteľnú otravu. Mohlo by sa zdať, že v dnešných časoch sú takéto prípady už len výnimkou, žiaľ, štatistiky z posledných rokov hovoria o opaku. Jednoduchú ochranu v takýchto prípadoch zabezpečí napríklad snímač na meranie oxidu uhoľnatého s alarmom, ktorý upozorní na nebezpečenstvo.

Okrem toho sú v bytoch bežne nainštalované plynové spotrebiče. Ich bezpečná prevádzka predpokladá dokonalé spaľovanie plynu. V závislosti od výkonu plynového spotrebiča sa musí do miestnosti, v ktorej sa spotrebič nachádza, privádzať zodpovedajúce množstvo vzduchu. Treba upozorniť na to, že po realizácii nových okien s lepšími tesniacimi vlastnosťami nie je možné dosiahnuť požadované hodnoty vzduchu. S uvedeným faktom je nutné dopredu počítať a zohľadniť ho v návrhu.

Pri riešení problému vetrania budov treba vychádzať z normatívnych požiadaviek stanovených v STN EN ISO 13789: 2008 (Tepelnotechnické vlastnosti budov. Merný tepelný tok prechodom tepla a vetraním. Výpočtová metóda (ISO 13789: 2007)) a technických pravidiel TPG 704 01. Hodnoty uvádzané danými predpismi možno aplikovať na bytové a rodinné domy. Z hľadiska požiadavky na zníženie energetickej náročnosti sú tieto hodnoty pre nízkoenergetické a pasívne budovy odlišné. V prípade budov v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde treba počítať s určitou hermetizáciou. V pasívnych objektoch sa má totiž dosiahnuť hodnota ročnej spotreby energie na úrovni 15 kWh/m2/rok. V prípade objektov bežnej výstavby sa táto hodnota v súčasnosti pohybuje na hranici 80 až 150 kWh/m²/rok.

Pri rozhodovaní medzi prirodzeným a núteným vetraním treba zvážiť viacero faktorov – napríklad dispozíciu bytu alebo domu a jeho orientáciu na svetové strany či požiadavky obyvateľov na komfort, dôležitá je tiež kvalita vonkajšieho prostredia. Ak napríklad stojí dom pri frekventovanej ceste, môže znečistený vonkajší vzduch a neúnosný hluk priamo vylučovať možnosť prirodzeného vetrania. Obyvatelia takýchto domov pre prašnosť a hluk cez deň takmer nemôžu otvoriť okná, zrejmé sú aj negatívne účinky prachu a hluku na ich zdravie.

Aký by mal byť teda prívod vzduchu do nízkoenergetických a pasívnych objektov? Musia sa splniť uvádzané hodnoty objemu vzduchu v závislosti od typu miestnosti, ale zároveň treba prijať opatrenia, aby sa splnila hranica ročnej spotreby energie. V nízkoenergetických a pasívnych budovách sa neodporúča používať plynové spotrebiče s otvoreným spaľovacím priestorom (spotrebiče typu A). Ak by sa ich použitiu nedalo vyhnúť, odporúča sa v krajnom prípade použiť plynový spotrebič typu Turbo. Ide o spotrebič s odvodom spalín cez spalinové odvádzacie zariadenie (komín) do voľného priestoru a odvodom spaľovacieho vzduchu z priestoru, v ktorom sa spotrebič nachádza mimo budovy. Rovnako je nutné splniť požiadavky technických pravidiel a platných právnych predpisov.

Do novostavieb sa odporúča inštalovať skôr elektrické varné alebo vykurovacie spotrebiče, ktoré nemajú také nároky na prevádzkový vzduch ako plynové spotrebiče. Keďže dochádza k výmene okien aj na budovách, v ktorých sa plynové spotrebiče nachádzajú dlhé roky, treba počítať s určitými úpravami, ktorými sa dosiahne požadovaný prívod vzduchu, vetranie a splnia požiadavky kladené na prevádzku plynových spotrebičov. Ide o nasledovné úpravy:

• v obvodových stenách je nutné realizovať prívodné klapky. Ich spoľahlivú funkciu možno dosiahnuť len s nainštalovaným ventilátorom;
• zabezpečenie automatického ovládania prívodných klapiek. Nevýhodou prívodných klapiek je spravidla možnosť ich individuálneho, mechanického ovládania vlastníkom. Riešenie ponúka nainštalovanie napríklad snímača vlhkosti;
• osadenie špeciálneho prívodného prvku. Ide napríklad o osadenie špeciálneho tubusu nad vykurovacie teleso (napr. Lunos) do obvodovej steny. Nevýhodou tohto riešenia sú nutné dodatočné stavebné úpravy;
• osadenie rekupreačnej jednotky pod okno v každej miestnosti. Nevýhodou je zvýšená priestorová náročnosť a vyššie investičné náklady;
• zriadenie podokenného rekuperačného tubusu. Ide o úpravu, ktorá si vyžaduje stavebné práce v podobe vyvŕtania otvoru do obvodovej steny. Rovnako je pre osový ventilátor osadený v tubuse nutné zabezpečiť prívod elektrickej energie. So zvyšujúcim sa počtom tubusov sa zvyšujú aj finančné náklady.

Neodporúča sa realizovať perforáciu okenného tesnenia (prerezanie).

V nízkoenergetických a pasívnych budovách je vhodné zabezpečiť vykurovanie objektu teplovzdušnými vykurovacími systémami. Upravený vzduch sa dopravuje vzduchotechnickým rozvodom a okrem vykurovania sa ním zabezpečuje aj vetranie budovy. Odporúča sa používať systém s rekuperáciou, teda systém so spätným využitím tepla. Uvedený systém je navrhnutý tak, aby sa dosiahli energetické úspory a dodržala sa požadovaná hranica ročnej spotreby tepla. Prevádzkou teplovzdušných sústav sa zabezpečujú optimálne vnútorné mikroklimatické podmienky – tak teplotné, ako aj vlhkostné. Ak sa použije a navrhne správna teplovzdušná vykurovacia sústava, nie je nutné realizovať už žiadne ďalšie dodatočné úpravy okenných konštrukcií.

Pri výmene a návrhu okien zohráva dôležitú úlohu aj ich veľkosť, a to predovšetkým z energetického hľadiska. Tu sa nevylučujú úpravy spojené s tienením okien v letnom období a podobne.
 
Záver
S výmenou okien súvisí predovšetkým úspora energie nielen na vykurovanie budovy, zabezpečenie optimálnych klimatických podmienok vo vnútri budovy, zlepšenie (zachovanie) prípadne zhoršenie hygienických podmienok pri užívaní stavby. Výmena okien môže zároveň ovplyvniť aj prevádzku plynových spotrebičov a novovytvorené podmienky vo vnútornom prostredí zasa životnosť stavebných materiálov.

Na zabezpečenie optimálnych podmienok je nutné, aby vlastník bytu zabezpečoval pravidelné vetranie priestoru otvorením okien a používal mikroventilačné štrbiny.
 
TEXT: doc. Ing. Karel Papež, CSc.
FOTO: PAUL, Atrea

Doc. Ing. Karel Papež, PhD., pôsobí na Katedre technických zariadení budov ČVUT v Prahe.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.