Čistý vzduch by mal byť ľudským ­právom

Švédska spoločnosť Camfil Farr pripravila veľkú kampaň, ktorej cieľom je upozorniť na význam kvality vzduchu a podporiť názor, že čistý vzduch je jedným z ľudských práv. V rámci kampane vypravila spoločnosť v marci tohto roku špeciálny kamión, ktorý bude nasledujúce tri roky cestovať po európskych metropolách (nedávno sa s ním mohli oboznámiť aj návštevníci Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne). Kamión predstavuje plne vybavené mobilné laboratórium, ktoré meria čistotu vzduchu a názorne ukazuje, ako fungujú filtračné systémy.

V 70. rokoch minulého storočia sa stalo globálne využívanie energie významnou politickou a ekonomickou témou v dôsledku vtedajších energetických kríz. Tie viedli k zvýšeniu ceny vykurovania a chladenia v budovách, následne nastali zmeny aj v stavebných konštrukciách. Mnoho budov získalo kvalitnú izoláciu, zábrany proti vlhkosti a nové, tesnejšie okná a dvere. Vyvinuli sa nové metódy konštrukcie budov na zníženie úniku tepla cez steny a okná, ako aj redukciu objemu infiltrácie či výmeny vzduchu stenami, oknami a dverami. To všetko malo za následok hromadenie znečisťujúcich látok a vlhkosti vo vnútri budov. Dosiaľ zdravotne vyhovujúce prostredie sa tak stalo témou, ktorú je nevyhnutné riešiť.

Dôležitosť čistého vzduchu 360 000 ľudí ročne zomrie v EÚ predčasne z dôvodu znečisťujúcich látok v ovzduší ­(Clean Air For Europe), častice zo spaľovacích procesov sú veľmi malé, < 1 µm, tieto malé častice sú najnebezpečnejšie pre naše zdravie – spôsobujú napríklad srdcovo-cievne poruchy.

Moderné budovy, moderné choroby
Syndróm chorých budov (Sick Building Syndrome – SBS) je v súčasnosti bežným označením bolestí hlavy, podráždení očí a nosných slizníc, únavy a ďalších symptómov, ktoré môžu súvisieť s časom stráveným vo vnútri budovy alebo miestnosti. Tento syndróm je preukázateľný – hygienici už dlhodobo upozorňujú na príznaky podobné nachladnutiu. Podľa ich záverov by sa mal presnejšie nazývať Syndróm choroby z budov (Building Related Ilness – BRI), ktorej pôvod možno zistiť v konkrétnej budove alebo miestnosti.

Syndróm chorých budov je typický pre moderné budovy, málokedy sa vyskytne aj v starej zástavbe. Výskumy ukazujú, že optimálne prostredie bez výskytu syndrómu SBS tvorí optimálna úroveň jednotlivých zložiek mikroklímy prostredia: tepelno-vlhkostných, pachových, toxických, aerosólových, mikrobiálnych, ionizačných, elektrostatických, elektromagnetických, akustických a psychických. Podľa prieskumu, ktorý vykonali odbory bánk a poisťovní v Nemecku [1, 2] – The German Trade Union, Bank and Insurances, HBV – si takmer tretina zamestnancov v interiéri budov sťažovala na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, ďalších 13,5 % na hluk, 10,6 % na osvetlenie, 10,2 % na cigaretový dym a 9,9 % na stiesnenosť priestoru. To znamená, že na pocite nepohody pri práci sa prostredie podieľa viac než 70 percentami. Najmenej si robia ľudia starosti s prácou nadčas, so svojimi nadriadenými a kolegami.

Prieskum HBV potvrdil test INFRATEST – INQUIRY publikovaný Asociáciou ekologických výskumných ústavov (The Association of Ecological Research Institutes – AGOeF) [1]. Výrazne viac sťažností sa týkalo priestorov vybavených klimatizáciou. Respondenti si sťažovali na obavy z chladu, na podráždenie slizníc, na celkovú podráždenosť, bolesti hlavy, únavu, reumatizmus, stratu sústredenosti a pocit otupenia. V miestnostiach bez klimatizácie počet sťažností výrazne klesol.

Filtrácia vzduchu
Rozdiel medzi čerstvým a čistým vzduchom je veľký. Čerstvý vzduch tvorí kyslík a je dočasný. Čistý vzduch neobsahuje častice a emisie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO zabíja znečistené ovzdušie každý rok približne dva milióny ľudí. Vonkajšie znečistenie, ktoré preniká oknami alebo filtračnými systémami do budov, môže ľahko prispieť aj k znečisteniu vzduchu vo vnútri. Podľa WHO môžu mať ultrajemné častice, ktoré prenikajú filtračnými systémami, negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém a zoslabujú pľúcne a dýchacie funkcie u detí a starších osôb. Na čistenie vzduchu a ochranu ľudí existujú efektívne riešenia v podobe vzduchových filtrov. Vedecké prieskumy v Škandinávii napríklad preukázali, že výkon žiakov v škole vzrástol pri vyššej kvalite vnútorného vzduchu o 15 %. V niektorých prípadoch môžu hrať rozhodujúcu úlohu vnútorné zdroje znečistenia – patria medzi ne napríklad činnosť ľudí, vybavenie interiéru a prístroje zariadenia –, vo veľmi znečistených oblastiach (napríklad  veľkých mestských aglomeráciách) však predstavuje veľkú záťaž najmä znečistenie z vonkajšieho prostredia.

Čo prinesie nová norma? Svoj názor na novú normu nám povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Camfil Farr, s. r. o., Imrich Mészáros: „Vítame sprísnenie kontroly kvality vzduchových filtrov – s našimi výrobkami, ktoré hodnoty novej normy dokonca prevyšujú, nebudeme mať problém.“ Dodáva, že aj malý rozdiel v účinnosti filtra môže priniesť prevádzkovateľom budov niekoľkotisícové úspory ročne a ľuďom, ktorí sa vo vnútorných priestoroch pohybujú, umožní dýchať čistejší vzduch. Očakáva, že vďaka novej norme sa z trhu vytratia niektoré nekvalitné výrobky. Na druhej strane sa môže  znížiť kvalita niektorých filtrov, ak budú chcieť firmy ušetriť výrobné náklady. „Napríklad filter Hi-Flo XLT7 zaradený v triede F7 má minimálnu efektivitu až 56 %. Jej zníženie na úroveň 35 % podľa normy by znamenalo zhoršenie kvality vzduchu až o 40 %,“ upresňuje I. Mészáros. Podľa jeho slov však Camfil Farr touto cestou nepôjde, skôr naopak.

Spotreba energie na filtráciu
Filter sám o sebe nespotrebováva žiadnu energiu – na jeho funkciu sa nevyžaduje elektrická energia. Je však dôležitou súčasťou vetracích systémov, ktoré môžu spotrebovávať až tretinu energie na prevádzku budovy. V západných krajinách má pritom prevádzka budov približne 40-percentný podiel na celkovej spotrebe energie. Podľa správy z Fraunhoferovho inštitútu spotrebujú ventilátory v Európe ročne približne 200 TWh. Odhaduje sa, že z toho asi 15 % je spojených s filtráciou vzduchu (ide teda o 30 TWh). Zlepšenie energetickej účinnosti filtrov vzduchu o 10 % by tak prinieslo úsporu 3 TWh, čo predstavuje 1,8 milióna ton emisií CO2, čiže hodnotu zodpovedajúcu produkcii 600 000 automobilov.

Filtre vzduchu vytvárajú vo vzduchotechnickom systéme odpor proti prúdeniu vzduchu, na ktorého prekonanie treba dodať vzduchu viac energie. Tlaková strata filtra závisí od viacerých faktorov: konštrukcie, materiálu aj technológie filtrácie. Vzhľadom na množstvo energie spotrebovanej na priechod vzduchu filtrom po celú jeho životnosť sú náklady na prevádzku filtra často štvor- až päťnásobne vyššie než jeho nákupná cena. Na jednoduchšiu orientáciu pri výbere energeticky najefektívnejšieho riešenia preto organizácia Eurovent založila program na certifikáciu účinnosti, vďaka ktorému budú všetky členské krajiny Euroventu od roku 2012 označovať filtre štítkom s jeho energetickou účinnosťou.

Filtre sú nevyhnutnou súčasťou systémov núteného vetrania	Účinnosť a životnosť filtra závisí okrem iného aj od filtračného materiálu

EN 779: 2011
Od tohtoročnej jesene nadobudne platnosť nová európska norma EN 779: 2011, ktorá obsahuje vyššie požiadavky na kvalitu filtrov vzduchu, ovplyvňujúcu čistotu vzduchu vo vnútorných priestoroch a prevádzkové náklady budov.

Nový predpis EN 779: 2011 rozdeľuje vzduchové filtre na silné, stredné a jemné podľa toho, koľko prachových nanočastíc prepúšťajú. Oproti predchádzajúcemu štandardu (EN 779: 2002) vznikla kategória stredných filtrov (M5 a M6) a sprísňujú sa požiadavky na najkvalitnejšie jemné filtre. Norma ich označuje ako F7, F8 a F9. Zatiaľ čo dosiaľ mali filtre predpísanú len priemernú účinnosť, ktorá počas ich životnosti mohla kolísať, od jesene 2011 musia spĺňať takzvanú minimálnu účinnosť po celú životnosť. Minimálna účinnosť určuje množstvo nanočastíc, ktoré filtračný systém zachytí a nedostane sa do vnútorného prostredia. Pre kategóriu F7 je to 35 %, pre F8 platí hranica 55 % a pre F9 je to až 70 %.

Kvalitný filter má význam
Kvalitné filtre zachytia 65 až 95 % častíc, ktoré sa snažia preniknúť filtračným systémom do budovy, a vysokú účinnosť si zachovávajú počas celej svojej životnosti. Iná situácia  je pri lacných syntetických filtroch: keď sú nové, zachytia čiastočky vďaka elektrostatickej väzbe a majú vysokú účinnosť. Tento počiatočný výkon filtra však so stratou elektrostatického náboja klesá, až filter nakoniec úplne stratí schopnosť zachytávať častice a následne ich pomaly prepúšťa do vnútorného prostredia. Okrem čiastočiek, ktoré prenikajú nekvalitnou filtráciou do vnútorných priestorov zvonku, môžu k znečisteniu vnútorného prostredia prispievať aj jemné a ultrajemné častice a spaliny z kopírovania, kozubov, sviečok, osviežovačov vzduchu, textilu, nábytku, farieb a čistiacich prostriedkov. Účinné vzduchové filtre zachytia aj ultrajemné čiastočky s priemerom 2,5 μm a menším. Okrem toho nízkoenergetické vzduchové filtre potrebujú menej energie na čistenie vzduchu, preto poskytujú dobrú kvalitu vnútorného vzduchu pri nižších nákladoch pre prevádzkovateľa budovy. Niektoré spoločnosti už kladú dôraz aj na ekologické aspekty – napríklad minimalizovanie odpadu vznikajúceho pri likvidácii použitých filtrov.

Na dosiahnutie lepšej kvality vnútorného vzduchu je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu vetraním. Aj napriek všetkej snahe o obmedzenie tvorby znečisťujúcich látok je vzduch v uzavretom priestore vždy určitým spôsobom znečistený, a preto je vetranie základným prvkom na dosiahnutie požadovanej kvality vnútorného vzduchu. Zároveň sa však treba zaujímať o stav filtrácie u príslušných subjektov – či už zamestnávateľov, prevádzkovateľov, majiteľov, alebo správcov budov.

Camfil Farr, s. r. o. Dcérska spoločnosť švédskej firmy Camfil Farr Group pôsobí v priemyselnom parku Levice – Géňa od júna 2007. Výroba vzduchových filtrov sa na Slovensko presťahovala z Nemecka, kam smeruje 60 % produkcie závodu. V roku 2010 dosiahol Camfil Farr, s. r. o., tržby 14,3 mil. eur a jeho 120 zamestnancov vyrobilo takmer milión filtrov. Závod zásobuje vzduchovými filtrami celý európsky trh a niekoľko priemyslových odvetví. Filtre sa uplatňujú v rôznych systémoch vetrania aj typoch budov. Využívajú ich nákupné centrá, hotely, nemocnice, knižnice, laboratóriá, lakovne, dokonca aj raketoplány. Camfil Farr Group Švédsku rodinnú firmu so sídlom v švédskej Trose založil v roku 1963 Gösta Larson. Za takmer 50 rokov svojej existencie sa spoločnosť vypracovala na celosvetovo poprednú  pozíciu vo filtračných riešeniach a systémoch. Celkovo zamestnáva približne 3 350 ľudí,  výrobné závody má v 23 krajinách sveta, predajné spoločnosti v 25 krajinách. V roku 2010 dosiahla skupina obrat 510 mil. eur a prevádzkový zisk 52,6 mil. eur. Do Európy smeruje 63 % predaja, do Ameriky 25 % a do Ázie 8 %. Stopercentným vlastníkom je zakladajúca rodina. Filozofiou firmy je vytvoriť podnikovú kultúru a stratégiu na základe trvalo udržateľných hodnôt.

Ako zabezpečiť čistý vzduch vo vnútornom prostredí?

• Zamestnávateľa alebo prevádzkovateľa budovy treba požiadať o zvýšenie množstva privádzaného vzduchu (štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv na zdravie a výkonnosť osôb).
• Treba zlepšiť filtráciu vzduchu (odporúča sa filter triedy F7 pre všetky budovy s trvalým pobytom osôb – v obytnom aj pracovnom prostredí).
• Odporúča sa používať filtre s vysokou účinnosťou platnou po celú ich životnosť (overiť meraním).
• Vhodné je inštalovať energeticky účinné filtre, ktoré znamenajú aj finančne efektívnu prevádzku.
• Prípadné sťažnosti treba adresovať prí­slušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorý posúdi mikroklimatické podmienky na pracovisku alebo si vyžiada merania vykonané akreditovaným pracoviskom.

Mobilné laboratórium
Kamión vybavený štyrmi laboratórnymi stanicami názorne ukazuje rozdiely medzi vysoko kvalitnými a menej kvalitnými filtrami, ich vplyv na zdravie ľudí a na prevádzkové náklady budovy. Okrem toho sa v kamióne premieta video o zmenách, ktoré sa na Zemi udiali v posledných desaťročiach, a o ich vplyve na život ľudí.
Čistota vzduchu sa meria v troch svetových metropolách a v aktuálnom mieste pristavenia v Európe. Prvá laboratórna stanica ukazuje pomocou dymu rozdiel medzi účinnosťou filtrácie kvalitného a nekvalitného filtra. Druhé stanovisko vyzdvihuje význam filtrácie v meste, kde je vysoká koncentrácia ozónu a oxidu dusičitého. Zaujímavé je aj porovnanie ročných nákladov na prevádzku vysoko kvalitného a menej kvalitného filtra. Zatiaľ čo rozdiel v cene týchto filtrov je niekoľko eur, ročná úspora môže byť aj niekoľko desiatok eur za jeden filter. Napríklad v nákupnom centre zabezpečujú filtráciu stovky filtrov, tak­že nie je ťažké vypočítať ročnú úsporu pri prevádzke tejto budovy. Všeobecne platí, že už rozdiel jedného pascalu v tlakovej strate znamená úsporu približne 1,50 eur. Meranie v kamióne dopĺňajú grafy, ktoré znázorňujú množstvo častíc pred filtrom (vonku) a vo vnútornom vzduchu po filtrácii. Výsledným ukazovateľom je účinnosť filtra. Štvrtá laboratórna stanica porovnáva aktuálnu meranú koncentráciu nanočastíc v švédskom meste Trosa, americkom Riverdale, v Paríži a v aktuálne meranom mieste v Európe.

Merania na Slovensku
Kamión Camfil Farr začal svoje európske putovanie 9. marca 2011 v Štokholme a predpokladá sa, že toto špeciálne vybavené laboratórium by malo európskymi mestami brázdiť ešte tri roky. V dňoch 22. a 23. júna 2011 si ho mohli prehliadnuť hostia v priemyselnom parku Levice – Géňa, v piatok 24. júna bolo k dispozícii zamestnancom výrobného závodu Camfil Farr a ich rodinám. V sobotu 25. júna bolo laboratórium  pristavené na parkovisku pri mestskom parku a štadióne v Nitre, kde ho mohla navštíviť široká verejnosť.
Merania ukázali, že koncentrácia nanočastíc v Leviciach bola v niektorých momentoch nižšia než v švédskej Trose či v Paríži. Akcia zaujala návštevníkov z radov širokej verejnosti. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o nebezpečenstve nekvalitného ovzdušia a názorne ukázať význam filtrácie a možnosti merania kvality vzduchu. Podľa ohlasu na Slovensku sa tento cieľ darí naplniť veľmi úspešne. V septembri zamierilo kamiónové laboratórium do Francúzska a Belgicka, v októbri na Medzinárodný strojársky veľtrh do Brna. Posúdiť aktuálnu kvalitu ovzdušia v porovnaní s tromi ďalšími miestami vo svete tak mohli aj v susednej Českej republike.

Z podkladov spoločnosti Camfil Farr pripravila Petra Šťávová.

Foto: Camfil Farr Group

1.    Weber, J. H.: Sick Building Syndrome – Dangerous Game with Spread Characters. In: Air Infiltration Review, 16, 1995, 3, 12 – 13.
2.    Jokl, M.: Stavby môžu byť znehodnotené syndrómom chorých budov. In: TZB Haustechnik, 2009, č. 5, s. 40 – 41.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.