Budova vydavateľstva JAGA
Galéria(7)

Budova vydavateľstva JAGA

Partneri sekcie:

Sedemnásťročný príbeh vydavateľstva JAGA napísal svoju novú kapitolu. Realizáciou vlastnej budovy v Lamači vydavateľstvo zhmotnilo svoje predstavy o dobrej architektúre. Pod štvorpodlažnú novostavbu administratívnej budovy vydavateľstva JAGA sa podpísal bratislavský architektonický ateliér 3M, ktorý svoju základnú ideu vpísal už do pôdorysu naznačujúceho otvorenú knihu. Zaujímavým spôsobom sa riešili aj technické zariadenia v budove. Systém chladenia a vykurovania sa tu zabezpečuje prostredníctvom systému VRV, ktorý pracuje s tepelným čerpadlom vzduch – vzduch.

S prvými výkopmi sa začalo v júli 2008, v čase súmraku slovenského stavebníctva. Hrubá stavba budovy vydavateľstva JAGA sa tak ocitla v situácii, keď sa utlmili alebo úplne odložili mnohé ďalšie projekty na Slovensku. Budova sa už dokončovala v období, keď sa kríza stala najskloňovanejším slovom roka. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa však zamestnanci vydavateľstva mohli nasťahovať do nových priestorov už koncom novembra minulého roka.

Priaznivá poloha sľubovala viditeľnú propagáciu budovy, avšak samotný pozemok bol náročnou výzvou. Cieľ investora bol jednoznačný – vyťažiť z pozemku maximum. Z tejto definície sa potom odvíjala aj úloha architektov vymyslieť dizajn budovy. Pritom sa sledoval aj ďalší cieľ – aby samotná budova vyjadrovala úroveň kvality produktov vydavateľstva  zaoberajúcich sa architektúrou a stavebníctvom.

Alfou a omegou úspechu bola príprava, ktorá sa v prípade administratívnej budovy vydavateľstva JAGA v nijakom prípade nepodcenila. Výsledkom je dielo, za ktorým je niekoľkomesačná práca celého tímu ľudí.

Miesto: Mestská časť Bratislava-Lamač
Investor: Vydavateľstvo JAGA
Generálny projektant: Ateliér 3M, s. r. o.
Autori:   
Ing. arch. Marián Pokrivčák
Ing. arch. Monika Štekláčová
Spolupráca: Ing. arch. Ľubica Ornthová
Projekt TZB: KLIMA KONZULT, s. r. o., ako supervízor, a Daikin ACE – Slovakia, s. r. o. (vykurovanie a chladenie), GMW, s. r. o. (vnútorné a vonkajšie ZTI),  ELIMER, s. r. o./ABB, s. r. o. (silnoprúdové a slaboprúdové elektroinštalácie a inteligentné elektrické inštalácie)
Technický dozor, inžiniering, supervízor: TDI – kompleting, s. r. o.
Začiatok výstavby: júl 2008
Koniec výstavby: november 2009
Náklady na stavbu:  2,2 mil. eur
Plocha pozemku: 1 183 m2
Zastavaná plocha: 406 m2
Obstavaný priestor: 7 050 m3
Generálny dodávateľ: ise, s. r. o.
Dodávatelia TZB: KLIMA KONZULT, s. r. o., Daikin ACE – Slovakia, s. r. o. (vykurovanie a chladenie), Ing. Štefan Bencko (vnútorné a vonkajšie ZTI), ELIMER, s. r. o./ABB, s. r. o. (silnoprúdové a slaboprúdové elektroinštalácie a inteligentné elektrické inštalácie), DEVI, s. r. o. (exteriérové ochranné prvky)

Systém chladenia a vykurovania

Pôvodné projektové riešenie
Projektant navrhol pre budovu systém chladenia a vykurovania prostredníctvom tepelného čerpad­la vzduch – voda a priameho elektrického ohrevu vody. Toto riešenie sa javilo ako najvýhodnejšie, keďže vykurovanie nebolo možné riešiť plynovou teplovodnou kotolňou (okolie budovy nie je plynofikované) a čisto elektrické vykurovanie je energeticky veľmi náročné. Zároveň bolo možné reverzným prepnutím chodu čerpadiel využiť jeden systém na vykurovanie alebo chladenie vnútorných priestorov budovy.

Projektant sa rozhodol pre dvojicu tepelných čerpadiel vzduch – voda s celkovým chladiacim výkonom 72,1 kW a vykurovacím výkonom 83,6 kW pri elektrickom príkone 70 kW. Teplonosným médiom mala byť voda, ktorá by odovzdávala teplo do dvoch akumulačných nádob s objemom 2 × 1 500 litrov, odkiaľ by sa teplo, resp. chlad opäť vodným okruhom distribuovali systémom rozvodov po budove do parapetných a nástenných fancoilov umiestnených vo vykurovaných, resp. chladených priestoroch. Teplonosné médium malo v režime chladenia pracovať s teplotným spádom 7/12 °C, v režime vykurovania s teplotným spádom 51/42 °C. Na vykurovanie sa mal systém doplniť kotolňou s piatimi elektrokotlami s celkovým príkonom 120 kW, ktorá by zabezpečovala výrobu tepla v prípade poklesu teploty vonkajšieho vzduchu pod –5 °C.

Investor potreboval na pokrytie všetkých potrieb elektrickej energie v budove zabezpečiť príkon 240 kW, z čoho polovicu predstavoval príkon elektrokotolne. Územie, kde budova stojí, však nemá dostatočne kapacitný verejný rozvod elektrickej energie, preto by súčasťou stavby mala byť aj nová trafostanica. Po začatí výstavby však investor so ZSE dohodol možnosť úpravy verejných rozvodov NN v blízkosti budovy s podmienkou, že maximálny príkon, ktorý môže distribútor do budovy dopraviť, je 210 kW. Musela sa preto obmedziť spotreba budovy.

Spoločnosť TDI-Kompleting, s. r. o, ktorá zabezpečovala investorovi projekt manažment, tak dostala novú úlohu – nájsť systém a dodávateľa, ktorý by zohľadnil dané pomery s tým, že investície sa nebudú zvyšovať. Po spracovaní dizajn manuálu zo strany firmy TDI-Kompleting a predstavení rozličných variantov riešení zo strany jednotlivých uchádzačov sa TDI-Kompleting rozhodol spolu s investorom pre návrh spoločnosti KLIMA KONZULT, s. r. o. 

Výsledný návrh
Základom návrhu spoločnosti KLIMA KONZULT bola eliminácia potreby elektrokotolne. To vyžadovalo nájsť zdroj tepla, ktorý by spoľahlivo pracoval aj pri teplotách vonkajšieho vzduchu menej ako –5 °C. Vhodným riešením sa ukázalo použitie systému VRV od firmy Daikin, kde výrobca garantuje prevádzkový rozsah systému až do teploty vonkajšieho vzduchu –20 °C. Pri rozhodovaní, či použiť tento systém, pomohli aj dlhoročné skúsenosti z predchádzajúcich projektov, ktoré už tento systém preverili aj ako monovalentný zdroj vykurovania. Po zvážení všetkých vlastností systému VRV (bližšie v rámčeku) sa dalo očakávať, že vykurovanie sa bude zabezpečovať maximálne možným úsporným spôsobom. Rozhodovanie o použití systému VRV sprevádzalo aj ekonomické posúdenie investičných nákladov na obe riešenia. Do porovnávacej ceny pôvodne navrhovaného riešenia sa zahrnuli náklady na izolácie, rozvody, armatúry, strojovňu, elektrokotolňu, tepelné čerpadlá a na systém MaR. Realizácia systému VRV sa v konkrétnych prepočtoch ukázala ako jednoznačne ekonomicky výhodnejšia.

Celkovo boli zrejmé tieto výhody riešenia vykurovania a chladenia VRV systémom oproti pôvodne navrhovanému systému:

  • menšia energetická náročnosť – príkon tepelných čerpadiel sa znížil na 57 kW, odpadla potreba elektrokotolne s príkonom 120 kW; navyše, oproti pôvodnému riešeniu majú zariadenia plynulú reguláciu výkonu, čo sa významným spôsobom odzrkadľuje na hospodárnosti prevádzky systému pri čiastočnej záťaži a znižuje celkovú ročnú spotrebu energie,
  • zrušenie nákladov na výstavbu trafostanice,
  • zjednodušenie rozvodného systému – oceľové potrubia na prepravu vykurovacej, resp. chladiacej vody sa nahradili medenými rozvodmi na chladivo R410A; tieto rozvody majú z princípu menšie dimenzie, čo značne zjednodušuje a zrýchľuje montáž,
  • úspora priestorov – nebolo potrebné osádzať elektrokotle, akumulačné nádoby a strojovňu na distribúciu teplonosného média; miestnosť pôvodne určená na umiestnenie týchto prvkov sa mohla využiť iným spôsobom,
  • odpadla potreba samostatného riešenia MaR, keďže systém VRV má potrebnú reguláciu,
  • ako bonus bolo možné jednoducho doplniť nadstavbu v podobe centrálneho riadiaceho systému, ktorý je schopný rozpočítavať spotrebu energie na jednotlivých vnútorných jednotkách, čo investorovi umožňuje presné vyúčtovanie nákladov na vykurovanie a chladenie jednotlivým nájomníkom,
  •  znížili sa náklady na servis a revízie vyhra­dených technických zariadení (expanzné nádoby).

Systém VRV pracuje v režime vykurovania ako tepelné čerpadlo vzduch – vzduch, čo znamená, že pri nízkej teplote odoberá teplo z vonkajšieho prostredia, ktoré potom prostredníctvom kompresorového okruhu (pri dodaní elektrickej energie) transformuje na vyššiu teplotnú úroveň a odovzdá ho do vnútorného prostredia. Teplo z vonkajšieho prostredia sa odoberá vo výmenníku vonkajšej jednotky vyparovaním chladiva R 410A pri nízkom tlaku. Kompresor stlačí pary chladiva na vyšší tlak, pri ktorom sa skondenzujú vo výmenníkoch vnútorných jednotiek, pričom teplo uvoľnené kondenzáciou pár ohrieva vzduch v miestnosti. Pri takomto systéme úplne vypadne medzistupeň s vodou ako teplonosným médiom. Proces prenosu tepla je tak efektívnejší, navyše nehrozí žiadne riziko zamrznutia vody v potrubiach vo vonkajšom prostredí.

Systém VRV v budove vydavateľstva JAGA tvoria dve zostavy vonkajších jednotiek a 64 kusov vnútorných jednotiek. Súčasťou jednej zostavy vonkajších jednotiek sú dva moduly. Každý modul má nominálny chladiaci výkon 45 kW a vykurovací výkon 50 kW. Inštalovaný nominálny vykurovací výkon je teda spolu 200 kW. Pri teplote vonkajšieho vzduchu –12 °C je k dispozícii vykurovací výkon viac ako 130 kW, pri –19 °C je stále k dispozícii ešte 120 kW vykurovacieho výkonu.

Pri tepelných čerpadlách pracujúcich s vonkajším vzduchom ako zdrojom tepla je kľúčovým prvkom zabezpečenie odtoku vody po odmrazovaní vonkajšieho výmenníka. Na vonkajšom výmenníku sa vytvára vplyvom vlhkosti vonkajšieho vzduchu námraza, ktorá znižuje výkon výmenníka. Preto treba túto námrazu z času na čas odstrániť. Tento interval nie je v prípade VRV systému pevne daný, odmrazovanie začne skutočne iba vtedy, ak je na výmenníku námraza. Odmrazovanie prebieha obrátením chladiaceho okruhu, takže sa do vonkajšieho výmenníka privedú horúce pary z kompresora, ktoré zabezpečia roztopenie námrazy. Voda z roztopenej námrazy potom odteká z jednotky preč. Ak však nie je dobre ošetrený odtok vody, môže sa stať, že táto voda mimo jednotky okamžite zamrzne a časom vytvorí blok ľadu, ktorý znemožní odtok vody z vonkajšej jednotky a v krajnom prípade môže spôsobiť aj jej poškodenie.

Už pri návrhu preto treba myslieť na to, aby voda mimo jednotky nezamrzla a odtiekla tam, kam má. Dobrý odtok vody zabezpečia: inštalovanie elektrického vykurovacieho kábla do spodnej vane vonkajšej jednotky, veľkorysý priestor pod vonkajšou jednotkou a osobitne na plochých strechách odtokové žľaby pod vonkajšími jednotkami s vykurovacími káblami, po ktorých voda odtečie preč. V prípade plochých striech je odvedenie vody preč zo strechy dôležité aj zo statického hľadiska, aby ľad nadmerne nezaťažoval strešnú konštrukciu.

Skúsenosti z prvej zimy sú viac ako optimistické. Systém dokázal zabezpečiť požadovaný komfort, pričom v prvých dňoch používania sa ukázalo, že je dôležité doladiť referenčné snímače teploty, aby miestnosti neboli prekurované.

Vlastnosťou systémov VRV je možnosť pripojenia viacerých vnútorných jednotiek k jednej vonkajšej jednotke. Každá vnútorná jednotka sa musí samostatne regulovať, čo znamená, že vonkajšia jednotka musí byť schopná prispôsobiť svoj výkon v širokom rozsahu a musí byť schopná zabezpečiť výkon nielen pre všetky vnútorné jednotky, ale aj pre jednu jedinú jednotku. Adaptáciu výkonu zabezpečuje kompresor s overenou inverter reguláciou – v podstate ide o zmenu výkonu zmenou otáčok kompresora pomocou frekvenčného meniča. Takto riadený kompresor má navyše vynikajúcu účinnosť pri čiastočnej záťaži. Úspory energie sú momentálne najvýraznejším hýbateľom vývoja, o čom svedčí aj odpájanie inverter elektroniky od napätia počas pohotovostného režimu.

Samotný kompresor využíva všetky najmodernejšie trendy v konštrukcii špirálových kompresorov a elektromotorov. Trenie medzi pohyblivou špirálou a pevnou špirálou sa minimalizuje tzv. high thrust mechanizmom, pomocou ktorého sa privádza olej pod vysokým tlakom na opačnú stranu pohyblivej špirály. Takýmto spôsobom sa vyrovná sila vznikajúca tlakovým rozdielom medzi kondenzačným a výparným tlakom a pohyblivá špirála sa vznáša bez trenia nad pevnou špirálou.

Elektronicky komutovaný jednosmerný motor kompresora je zaujímavo umiestnený na výtlaku kompresora, takže nasávané pary chladiva sa zbytočne neohrievajú od vinutia elektromotora. Elektronicky komutovaný jednosmerný motor s neodýmiovými magnetmi sa v špirálovom kompresore prvýkrát uplatnil v roku 1998 práve v klimatizačných zariadeniach Daikin. Predtým sa takéto motory používali najmä v malých zariadeniach, ako sú napríklad tlačiarne a podobne. Elektronicky komutovaný jednosmerný motor má podstatne vyššiu účinnosť ako štandardné elektromotory, predovšetkým v oblasti nižších otáčok. Obdobné motory sa používajú aj na pohon ventilátorov výmenníka vonkajšej jednotky.

Elektroinštalácie
Divízia nízkeho napätia spoločnosti ABB, s. r. o., participovala pri realizácii budovy vydavateľstva JAGA v oblasti elektroinštalácie, kde bolo treba zabezpečiť vypracovanie realizačných výkresových dokumentácií na každú sekciu systému, dodávku systému a finalizáciu zákazky až po úroveň vypracovania projektu skutkového vyhotovenia a revíznych správ na každý systém.

Priebeh realizácie
ABB prevzala stavenisko 10. mája 2009. V priebehu necelých troch týždňov sa zrealizovali slaboprúdové rozvody – vytýčili sa hlavné trasy a natiahla sa slaboprúdová kabeláž v celej budove. Druhá etapa sa začala realizáciou hrubých silnoprúdových rozvodov. Nasledovalo osadzovanie NN rozvádzačov (hlavný rozvádzač od Striebel and John typu Triline – R, podružné rozvádzače umiestnené na jednotlivých polpodlažiach a v serverovniach typového radu U) a tiež elektromerového rozvádzača. Rozvádzače majú rozličné modulárne prístroje od spoločnosti ABB Stotz.

V elektromerovom rozvádzači je osadený hlavný istič pred elektromerom s požadovanými parametrami In = 3 × 315 A, tiež istič pre napäťové cievky a HDO signál. Hlavný rozvádzač RH je umiestnený v suteréne objektu a je napojený z elektromerového rozvádzača zemným káblom 4 × 240 mm. Bod rozdelenia sústavy TN-C na TN-C-S je vyhotovený práve v hlavnom rozvádzači. Z hlavného rozvádzača sú potom napojené všetky podružné rozvádzače a tiež hlavné technologické prvky objektu, ako sú čistička odpadových vôd, vykurovacie jednotky VRV umiestnené na streche, výťah, podružný rozvádzač EIB pre prezentačnú miestnosť, riadiaci procesor pre vnútorné parapetné jednotky a serverovne. V hlavnom rozvádzači sa zabezpečuje aj meranie spotreby elektrickej energie pre vybrané podružné rozvádzače s cieľom ich fakturačného merania, ktoré slúži na exaktné rozrátavanie nákladov v závislosti od spotreby elektrickej energie vykurovacích jednotiek VRV medzi jednotlivými nájomcami kancelárskych priestorov.

V závere tejto etapy sa realizovala NN prípojka. Jej projektová dokumentácia sa vypracovala na základe zmluvy o pripojení odberného zariadenia do sústavy ZSE. Prípojka NN sa zrealizovala od skrine VRIS1 až po univerzálnu skriňu merania, ktorá je umiestnená na verejne prístupnom mieste pred administratívnou budovou pri vstupe do podzemných garážových priestorov.

Predposledná etapa zahŕňala montáž koncových elektroinštalačných prvkov ABB – Swing L v svetlosivom vyhotovení.

Samozrejmosťou pri administratívnej budove takéhoto typu je štruktúrovaná kabeláž kategórie 5e. Koncové prípojné body (zásuvky ABB – profil 45) a komunikačné PC zásuvky sú inštalované v podomietkovom vyhotovení alebo po vnútornom obvode budovy v parapetných žľaboch. Medzi ďalšími technológiami, ktoré sa riešili v tejto etape, bol kamerový systém, dochádzkový prístupový systém, audiovrátnik a poplachový systém narušenia. Kamerový systém obsahuje päť vonkajších kamier a tri vnútorné kamery. Štyri z vonkajších kamier sú namontované na rohoch objektu a slúžia na sledovanie jeho okolia, piata kamera sleduje vonkajšie parkovisko za budovou. V podzemných parkovacích priestoroch sú namontované ďalšie tri kamery zvyšujúce bezpečnosť majetku. Súčasťou kamerového systému je aj digitálny videozáznamník so štvortýždňovým záznamovým časom, ktorý je prepojený so zabezpečovacím systémom na ochranu objektu. Do budovy sa implementoval aj elektronický dochádzkový prístupový systém s možnosťou manažovania a vytvárania rôznych reportov zo systému evidencie zamestnancov.

Riešilo sa tiež fasádne osvetlenie v závislosti od intenzity vonkajšieho jasu, príjazdové osvetlenie do podzemných garážových priestorov a komunikačných priestorov (podzemné garážové priestory, prepojovacie priestory v suteréne) a núdzové osvetlenia. Ovládanie týchto osvetlení zabezpečujú pohybové snímače Busch Jaeger – Busch Wächter s nastaveným oneskoreným časom vypnutia.

Ďalšia technológia poplachového systému narušenia PSN chráni objekt pred vniknutím cudzích osôb – v jednoduchosti ide o zabezpečovací systém, ktorý je pomocou ID profilu pripojený na pult centrálnej ochrany.
V záverečnej realizačnej fáze došlo k oživeniu systému, funkčným skúškam, meracím protokolom štruktúrovanej kabeláže a tiež k vypracovaniu revíznych správ a spracovaniu kompletnej dokumentácie k odovzdaniu diela s cieľom úspešnej kolaudácie, ktorá sa konala 11. novembra 2009.

Inteligentná zasadacia miestnosť
Medzi požiadavky investora patrila aj realizácia konferenčnej miestnosti na úrovni inteligentnej elektroinštalácie.

V modernej zasadačke sa ovládajú svetelné okruhy a vytvárajú sa svetelné scény pomocou inteligentných spínacích prvkov ABB Stotz. Svetelné scény sú konfigurovateľné podľa potrieb užívateľov. Samozrejmosťou prezentačnej miestnosti je aj audio- a videotechnika.

Zdravotná technika
V oblasti zdravotnej techniky sa riešilo zásobovanie administratívnej budovy vodou a odvádzanie splaškových a dažďových vôd. Na zásobovanie objektu vodou na pitné, hygienické a požiarne účely slúži nová vodovodná prípojka vody. Požiarny vodovod je napojený na rozvod studenej pitnej vody v objekte.

Keďže v blízkosti objektu sa nedalo napojiť na kanalizačný systém, splaškové vody sa prečisťujú v domovej ČOV a následne sa vypúšťajú do vsakovacieho systému, ktorý bol navrhnutý na základe konzultácie a odporúčania zodpovedného hydrogeológa. Tri vsakovacie šachty sú vzájomne prepojené drenážnym potrubím d 355 (Rehau Rausikko), ktoré je uložené do štrkového lôžka s hrúbkou 1 000 mm a obsypané 300-milimetrovou vrstvou štrku frakcie 16 – 32 mm z každej strany. Celý obsyp je obalený netkanou geotextíliou.

Na základe geológie sú v lokalite vhodné vsakovacie pomery až v hĺbkach pod 4,5 m, takže v miestach vsakovacích šachiet bolo potrebné urobiť výkop do hĺbky približne 5 až 6 m a vyplniť ho štrkom frakcie 32 – 60 mm. Z poslednej vsakovacej šachty sa zhotovil bezpečnostný prepad DN 200 z drenážneho potrubia uloženého v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Prepad je zaústený do vsakovacieho drénu, jamy.

Zo strechy, rampy, parkoviska a príjazdovej cesty sa dažďová voda odvádza takisto do vsakovacieho systému, ktorý je umiestnený pod prístupovou komunikáciou k parkovisku, aj pred objektom pri vjazde do podzemných garáží, na pozemku investora. Dažďové vody z parkoviska sa predčisťujú v odlučovači ropných látok ORL 6,0 l/s so stupňom čistenia na 0,1 mg/l, následne sa odvádzajú do vsakovacej šachty.

Vnútorné zdravotnotechnické inštalácie
Odkanalizovanie jednotlivých zariaďovacích predmetov sa rieši cez odpadové potrubia kanalizácie, ktoré sú vedené v inštalačných šachtách alebo popri stene s dodatočným prekrytím. Odvod kondenzátu z chladiacich jednotiek v objekte sa vedie v podhľadoch nižšieho podlažia a pripája sa na odpadové potrubia cez zápachový uzáver HL136N.

Správnu funkciu gravitačnej splaškovej kanalizácie zabezpečuje vetracie potrubie vyvedené nad strechu a ukončené plastovou vetracou hlavicou. Zvodové potrubia splaškovej kanalizácie sa vedú v suteréne pod stropom. Na odvádzanie splaškovej vody zo suterénnych priestorov je navrhnuté prečerpávacie zariadenie. Vnútorná kanalizácia je vyhotovená z plastových PP rúr.

Dažďové vody zo strechy sa odvádzajú gravitačne do vsakovacieho zariadenia. Terasy sú odvodnené gravitačným spôsobom do vnútornej dažďovej kanalizácie. Ležaté zvody dažďovej kanalizácie sú zavesené pod stropom suterénu a napojené do areálovej dažďovej kanalizácie.

Potrubie vodovodu DN 50mm je privedené do objektu v suteréne, kde je umiestnený hlavný domový uzáver vody. Odtiaľ sa hlavný ležatý rozvod studenej pitnej vody vedie pod stropom k jednotlivým stúpacím potrubiam. Pred každým stúpacím potrubím je uzatvárací ventil s vypúšťaním.

Príprava teplej vody prebieha lokálne, pomocou prietokových a zásobníkových ohrievačov v celom objekte.
Rozvod vody v objekte je z  oceľových pozinkovaných rúrok (horizontálne rozvody a stúpacie potrubia) a z plastovo-hliníkových rúrok. Potrubia teplej vody sú tepelne izolované, potrubia studenej vody sú izolované izoláciou proti orosovaniu. Rozvody vody v suteréne (v nevykurovaných priestoroch) majú vyhrievací odporový kábel.

Silvia Friedlová
Ľudovít Petránsky

Spracované na základe podkladov Ing. Mariána Kaššáka, Ing. Ivana Šurinu a Ing. Miroslava Síberta z TDI-Kompleting, s. r. o., Ing. Petra Čulena z KLIMA KONZULT, s. r. o., Ing. Vladimíra Orovnického z Daikin ACE – Slovakia, s. r. o., Ing. Tomáša Terpa z ABB, s. r. o.,  a Ing. Jána Mesíka z GMW, s. r. o.

Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.