Žiarovky končia. Čo bude ďalej?

Od septembra tohto roku platí zákaz uvádzať na európsky trh tradičné žiarovky s príkonom 100 W a vyšším. Podľa rozhodnutia Európskej únie (EÚ) by sa postupne mali vyradiť aj ďalšie nehospodárne zdroje svetla. Je preto užitočné vedieť, kedy už nebude možné kúpiť v obchodoch tieto žiarovky a aké zdroje svetla ich nahradia. Podobné opatrenia sa budú postupne prijímať aj pre ďalšie zdroje svetla a svietidlá, ktoré slúžia na osvetlenie nielen v domácnostiach v rodinných či bytových domoch, ale aj v iných typoch budov (napr. v sektore služieb).

Nové legislatívne predpisy pre zdroje svetla
Vzhľadom na vysokú spotrebu energie viacerých skupín výrobkov na európskom trhu a z toho vyplývajúce negatívne vplyvy na životné prostredie a konkurencieschopnosť hospodárstva krajín EÚ začala Európska komisia pripravovať nové legislatívne predpisy v súlade so smernicou o požiadavkách na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (smernica 2005/32/ES). Cieľom týchto predpisov je najmä zlepšenie energetickej účinnosti a environmentálnych vlastností viac než 30 skupín výrobkov (napr. zdrojov svetla, televízorov, pračiek, elektromotorov, vykurovacích kotlov atď.).

Po dlhodobej príprave, vypracovaní dôkladnej technickej a ekonomickej štúdie a rozsiahlych konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami vrátane organizácií zastupujúcich spotrebiteľov, environmentálnych mimovládnych organizácií a výrobcov svetelných zdrojov a svietidiel Európska komisia vypracovala a 18. marca 2009 schválila nariadenie č. 244/2009 o ekodizajne svetelných zdrojov pre domácnosť.

Predpokladá sa, že aplikáciou tohto predpisu v praxi sa do roku 2020 každoročne ušetrí približne 40 TWh elektrickej energie, čo zodpovedá energetickej spotrebe asi 11 miliónov európskych domácností za rovnaké obdobie. Zároveň sa každý rok znížia emisie oxidu uhličitého približne o 15 miliónov ton. V rámci celej EÚ to znamená, že spotrebitelia môžu každoročne ušetriť okolo päť miliárd eur a použiť ich na iné účely.

Spotreba energie na osvetlenie predstavuje približne pätinu celkovej spo­treby elektriny v domácnosti. Súčasné energeticky najúčinnejšie svetelné zdroje spotrebúvajú približne štvrtinu až pätinu elektrickej energie v porovnaní so súčasnými, bežne dostupnými žiarovkami. Znamená to, že výmenou žiaroviek v existujúcich svietidlách (jedna domácnosť ich má približne 15 až 20) za tieto účinnejšie zdroje svetla (napr. kompaktné žiarivky alebo iné zdroje svetla s podobnými svetelnými a energetickými vlastnosťami) môže priemerná domácnosť znížiť svoju spotrebu elektriny približne o 10 až 15 %, a teda ročne ušetriť asi 25 (753,13 Sk) až 50 eur (1 506,30 Sk) v závislosti od jej veľkosti a po zohľadnení ceny týchto svetelných zdrojov.

Harmonogram vyraďovania žiaroviek
Nariadením č. 244/2009 Európska komisia určila nové požiadavky na energetickú účinnosť nesmerových zdrojov svetla pre domácnosť (napr. najčastejšie sa vyskytujúce žiarovky s päticou E27 a niektoré halogénové žiarovky), ktoré od 1. septembra 2009 musia spĺňať svetelné zdroje vyrobené pre trh EÚ. Táto požiadavka sa týka aj tých nesmerových zdrojov svetla, ktoré sa používajú na osvetlenie priestorov mimo domácnosť (napr. spoločných priestorov domov, vonkajšie osvetlenie) alebo sú zabudované do iných výrobkov. Svetelné zdroje, ktoré nesplnia minimálne požiadavky na energetickú úspornosť a iné vlastnosti (napr. životnosť), sa budú v období od septembra 2009 do septembra 2012 postupne už len dopredávať zo zásob a sťahovať z trhu EÚ. Harmonogram uplatňovania požiadaviek približuje tab. 1.

Tab. 1: Harmonogram uplatňovania požiadaviek na nesmerové zdroje svetla

Legenda:

• Veľké písmená označujú energetické triedy podľa smernice 1998/11/ES, ktoré sú uvedené na štítkoch na obaloch zdrojov svetla.
• Kategórie príkonov svetelných zdrojov sa týkajú všetkých svetelných zdrojov (vrátane halogénových žiaroviek), ktoré majú rovnaký svetelný tok ako klasické žiarovky rovnakého príkonu.
• Sivé bunky označujú, že kategória zdroja svetla, uvedená v záhlaví stĺpca, je stále k dispozícii v obchodoch počas príslušného obdobia. Znamená to, že svetelné zdroje, ktoré nespĺňajú požiadavky, je možné už len dopredávať zo zásob do ich vyčerpania.

¹⁾ Požiadavka sa vzťahuje na všetky priehľadné zdroje svetla (napr. číre žiarovky) až po triedu E; žiarovky a halogénové žiarovky triedy F a G vo všetkých príkonoch sa budú postupne vyraďovať už od 1. septembra 2009. V prvej etape v rokoch 2009 až 2012 ostanú dostupné na trhu iba žiarovky triedy E niektorých príkonov, až kým sa postupne úplne nevyradia, a to do 1. septembra 2012.
²⁾ Halogénové žiarovky so špeciálnou päticou budú musieť spĺňať požiadavky aspoň pre triedu C, všetky ostatné priehľadné zdroje svetla budú musieť spĺňať požiadavky aspoň pre triedu B.
³⁾ Do triedy C možno zaradiť iba halogénové žiarovky so špeciálnou päticou.

V nariadení sa rozlišuje medzi priehľadnými a nepriehľadnými zdrojmi svetla. Nepriehľadné zdroje svetla (napr. matné žiarovky, matné halogénové žiarovky, ale aj kompaktné žiarivky) budú musieť dosiahnuť triedu A podľa energetického značenia svetelných zdrojov v EÚ. To v porovnaní s tradičnými žiarovkami s energetickou triedou E predstavuje energetickú úsporu vo výške najmenej 75 %. Takúto vysokú energetickú účinnosť dosahujú iba kvalitné kompaktné žiarivky a svetelné diódy. Spotrebitelia, ktorí vzhľadom na kritériá, akými sú napríklad estetické hľadisko a veľkosť, majú záujem o iné technológie svetelných zdrojov, si môžu zakúpiť priehľadné svetelné zdroje. Neúčinné priehľadné svetelné zdroje sa budú postupne tiež z trhu vyraďovať. Od septembra 2009 sa ekvivalenty priehľadných žiaroviek s príkonom najmenej 100 W musia vyrábať na základe účinnejších technológií (napr. úsporné halogénové žiarovky). Táto hranica sa do roku 2012 postupne posunie k žiarovkám s nižším príkonom (75 W v roku 2010, 60 W v roku 2011 a 40 W a menej v roku 2012).

Okrem energetických kritérií sa v nariadení zavádzajú aj nové požiadavky na funkčnosť svetelných zdrojov (čas na ich zapnutie, životnosť atď.). Ich cieľom je to, aby na trhu boli dostupné iba kvalitné svetelné zdroje, ktoré splnia očakávania používateľov. Na balení výrobku sa budú musieť uvádzať ďalšie informácie o výrobku, aby sa tak spotrebiteľovi uľahčilo správne rozhodovanie podľa účelu.

Aké zdroje svetla nahradia tradičné žiarovky?
Aby sa mohli spotrebitelia na zmenu pripraviť, jednotlivé druhy neefektívnych zdrojov svetla sa budú vyraďovať postupne, v závislosti od ich príkonu. Skutočnosť, že klasické žiarovky premenia iba 10 % svojej energie na svetlo a zostatok unikne vyžarovaním tepla, možno mnohých prekvapí. Ak si však uvedomíme, že ich vynašli už v roku 1879 a bez výraznejšej zmeny princípu technológie ich používame dodnes, nie je táto informácia až taká šokujúca. Aké sú efektívnejšie alternatívy zdrojov svetla v porovnaní so žiarovkami?

Prvým typom zdrojov svetla, ktoré môžu nahradiť klasické žiarovky, sú vylepšené priehľadné žiarovky s halogénovou technológiou. Existujú v dvoch rozličných variantoch:

• Vylepšená halogénová žiarovka plnená xenónovým plynom dosahuje energetickú triedu C. V porovnaní s najlepšími tradičnými žiarovkami spotrebuje o 20 až 25 % menej elektrickej energie pri rovnakom svetelnom výkone. Poskytuje svetlo rovnakej kvality ako tradičné žiarovky, pri obvyklom používaní má však dvojnásobnú životnosť (dva roky). Vyrába sa aj s päticami E14 a E27 ako bežné žiarovky, je ju možné stmievať a vydáva plný svetelný výkon hneď po zapnutí.
• Vylepšená halogénová žiarovka so selektívnym infračerveným povlakom na povrchu banky (halogénová IRC žiarovka) reprezentuje energetickú triedu B. Tento zdroj svetla spotrebuje o 45 % menej elektrickej energie pri rovnakom svetelnom výkone v porovnaní s najlepšími tradičnými žiarovkami. Má rovnaké vlastnosti ako predchádzajúci typ vylepšenej žiarovky, avšak pri zvyčajnom používaní dosahuje až trojnásobnú životnosť (tri roky). Zatiaľ sa vyrába ako náhrada za klasické žiarovky do príkonu asi 60 W.

Inou známou a už často používanou alternatívou sú kompaktné žiarivky (CFL). Hoci sú o niečo drahšie ako obyčajné žiarovky, cenový rozdiel sa rýchlo vyrovná, pretože spotrebujú o 65 až 80 % menej elektrickej energie ako obyčajná žiarovka a vydržia obvykle šesť- až pätnásťkrát dlhšie (6 až 15 rokov v závislosti od typu a používania). Kompaktné žiarivky sa skladajú z kompaktných žiarivkových trubíc a k dispozícii sú modely všetkých tvarov. Kompaktné žiarivky sú dostupné aj s vonkajším plášťom, ktorý zakrýva trubice, a tvarom sa takáto žiarivka ešte viac približuje žiarovkám.

Rýchlo sa rozvíjajúcou technológiou sú tiež tzv. LED diódy emitujúce svetlo. Sú rovnako účinné ako kompaktné žiarivky, ale neobsahujú ortuť, a dokonca vydržia ešte dlhšie. Hoci teraz majú relatívne vyššiu cenu, predpokladá sa, že cena bude postupne klesať a pravdepodobne sa v blízkej budúcnosti LED svetelné zdroje stanú veľmi rozšírenými, podobne ako sa s nimi čoraz častejšie stretávame v nových autách.

Rozhodujúcimi kritériami pri správnom výbere zdroja svetla sú najmä: množstvo vytváraného svetla určujúce príkon žiarovky, ktorú nahrádza, farebný tón svetla vyjadrený tzv. teplotou chromatickosti (K) – 2 700 K alebo „teplá biela“ je vhodná na oddych, viac než 4 000 K alebo „studená biela“ zasa na prácu či svetelný zdroj vydrží v prípade potreby veľmi časté zapínanie, či je ho možné stlmiť a či svetelný zdroj funguje aj vo veľmi chladnom prostredí (ak sa má používať aj v exteriéri). Inými parametrami sú tiež čas, za ktorý zdroj svetla nadobudne plný svetelný výkon, a rozmery zdroja svetla, aby sa zmestil do existujúceho svietidla.

Vznikajúce nedorozumenia
So zavedením alternatívnych zdrojov svetla sú spojené niektoré nedorozumenia, napríklad že sú veľmi drahé a neoplatia sa. Klasické žiarovky obvykle stoja približne 40 (12,05 Sk) až 60 centov (18,08 Sk), cena bežných zástupcov alternatívnych zdrojov svetla sa pohybuje od 2 (60,25 Sk) do 10 eur (301,26 Sk). Treba si však uvedomiť, že hoci ide o citeľný rozdiel ceny pri nákupe, alternatívne zdroje svetla prinášajú významné úspory pri ich správnom používaní počas celej ich životnosti. Ich životnosť je podstatne dlhšia ako pri klasických žiarovkách a tiež nezanedbateľný argument je, že čím viac spotrebiteľov si ich kúpi, tým viac klesnú ich ceny v dôsledku zníženia nákladov z masovej výroby.

Niektorí ľudia majú obavy z obsahu ortuti v kompaktných žiarivkách, ktoré by si mali zakúpiť do domácnosti. V administratívnych a iných budovách sa však používajú už viac ako 50 rokov lineárne žiarivky na rovnakom princípe s malým množstvom ortuti bez vážnejších problémov. Ortuť môže uniknúť z týchto zdrojov svetla iba vtedy, keď sa svetelné trubice náhodou rozbijú – v tom prípade sa môže uvoľniť najviac päť miligramov ortuti. Spotrebitelia si budú môcť informácie o najbezpečnejšom spôsobe likvidácie pokazeného zdroja svetla zistiť aj na obaloch alebo webových stránkach výrobcov. Kompaktné žiarivky by sa samozrejme mali likvidovať správnym spôsobom a v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ.

Pokiaľ ide o kvalitu svetla emitovaného kompaktnými žiarivkami, dochádza takisto k nedorozumeniam. Tieto žiarivky dokážu produkovať rovnaké množstvo svetla ako obyčajné žiarovky. Treba sa pozorne pozrieť na obal a zistiť, aký jas svietidlo ponúka. Kompaktné žiarivky taktiež nesvietia plným jasom, respektíve jasnou bielou farbou  hneď od začiatku, ale približne po jednej až troch minútach. Je to spôsobené potrebou stabilizácie zdroja svetla a jeho luminofóru na bežné prevádzkové podmienky, keď dosiahne maximálnu účinnosť. Kompaktné žiarivky by sa mali používať predovšetkým v tých priestoroch, kde sa často nevypínajú a opäť nezapínajú (s výnimkou napr. kúpeľne či WC), avšak najnovšie typy už umožňujú aj oveľa častejšie zapínanie a vypínanie bez výraznejšieho skrátenia životnosti.

Záver
V rámci osvetľovacej techniky pripravila Európska komisia zásadné legislatívne predpisy, ktoré stanovujú minimálne technické požiadavky na svetelné zdroje. Ide o nariadenie č. 244/2009 zamerané na nesmerové zdroje svetla v domácnostiach, nariadenie č. 245/2009 zamerané na svetelné zdroje v sektore služieb a do konca roku 2009 by sa malo prijať nariadenie zamerané na smerové zdroje svetla v domácnostiach (reflektorové zdroje svetla a svietidlá). Vďaka dôslednému uplatňovaniu týchto predpisov v praxi, počínajúc tradičnými žiarovkami od 1. septembra 2009, možno povedať, že sa vytvárajú účinné nástroje na šetrenie energie, čo prinesie úžitok pre životné prostredie a zároveň spotrebiteľom ušetrí peniaze.

Ing. Ján Magyar
Foto: OSRAM, Philips

Autor pôsobí v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.

Literatúra
1. Nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (text s významom pre EHP). Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 3 – 16.
2. Technická správa k Nariadeniu Komisie č. 244/2009.
3. Nariadenie Komisie (ES) č. 245/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje, a ktorým sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (text s významom pre EHP). Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 17 – 44.
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES. Ú. v. EÚ L 191, 22. 7. 2005, s. 29 – 58.

Článok bol uverejnený v magazíne Správa budov.