Možnosti úspory nákladov na elektrickú energiu
S istou mierou zjednodušenia možno povedať, že cena elektriny sa skladá z ceny silovej elektriny vrátane zodpovednosti za odchýlku (prenesenej či vlastnej), z distribučných poplatkov a prípadných penále za nedodržanie podmienok distribúcie. Cena elektriny sa líši vo vysokej a nízkej tarife (takzvaný denný a nočný prúd). Cena silovej elektriny nepodlieha regulácii, čo znamená, že zákazník si môže vybrať dodávateľa, ktorý mu najlepšie vyhovuje z hľadiska ceny, prípadne ďalších hľadísk (platobné podmienky a pod.).
Za nedodržanie podmienok distribúcie platí odberateľ prevádzkovateľovi distribučnej sústavy penále. Penále môže platiť za prekročenie rezervovanej kapacity, maximálnej rezervovanej kapacity, nedodržanie účinníka a za dodávku jalovej elektriny.
Meranie elektriny
Aby sa mohli vyčísliť poplatky za elektrinu, musí sa na odbernom mieste inštalovať fakturačný elektromer. V závislosti od napäťovej hladiny a veľkosti odberu sa používajú tieto druhy merania:
- meranie triedy C pre maloodber (napätie 0,4 kV, RK do asi 50 kW). Elektromer meria iba činný odber elektriny, v jednej alebo dvoch tarifách. Údaje sa priebežne inkrementujú na číselníku. Z rozdielu stavu číselníkov získaných odpočtami sa získa prírastok, teda spotreba elektriny. Vizuálne odpočty vykonávajú poverení pracovníci v mieste inštalácie elektromera. Odpočty sa realizujú jedenkrát mesačne až jedenkrát ročne;
- meranie triedy A (obr. 1a, b a 2) respektíve B pre stredné a veľkoodbery. Meria sa odber aj dodávka činnej a jalovej energie v štyroch alebo šiestich kvadrantoch. Pri meraniach triedy B sa vykonávajú odpočty registrov na mieste z elektromera, zvyčajne prostredníctvom optickej sondy napojenej na notebook alebo na špeciálny terminál. Elektromery triedy A sa odpočítavajú diaľkovo, najčastejšie cez GPRS. Okrem registrov sa odpočítavajú aj 15-minútové profily. Podľa konkrétneho nastavenia možno týmito elektromermi sledovať aj niektoré parametre kvality elektrického napätia a prúdu (maximá, minimá, stredné hodnoty a výpadky napätia, harmonické, flicker a i.).
 |
 |
| Obr. 1a, b Elektromery triedy A | |
Možnosti úspor
Výslednú cenu, ktorú odberateľ zaplatí za odobratú elektrickú energiu, možno ovplyvniť viacerými spôsobmi:
- znížením spotreby elektriny,
- optimalizáciou charakteru odberu,
- znížením rezervovanej kapacity,
- mesačnou alebo kvartálnou optimalizáciou rezervovanej kapacity,
- minimalizáciou penále za nedodržanie účinníka,
- minimalizáciou penále za dodávku jalovej elektriny.
Zníženie spotreby elektriny
Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako znížiť spotrebu elektriny, je minimalizovať plytvanie s ňou, a to napríklad vypínaním spotrebičov (počítače, elektrické stroje a zariadenia atď.) v čase dlhších pracovných prestávok. Taktiež nenechávať zbytočne zapnuté elektrické svietidlá v priestoroch, kde sa nenachádzajú pracovníci alebo kde je dostatočné denné osvetlenie. Patrí sem však aj neprekurovanie miestností, v lete, naopak, nepodchladzovanie klimatizovaných priestorov, periodické odmrazovanie výparníkov chladničiek a mrazničiek ako aj čistenie od prachu chladiacich mriežok (na zadnej stene chladničiek a mrazničiek). Elektrinu možno ušetriť aj tým, že sa využije maximálna kapacita práčky alebo umývačky riadu. Tieto spotrebiče totiž odoberú rovnaké množstvo elektriny bez ohľadu na to, či sú naplnené na 100 % alebo povedzme na 50 %.
Druhou možnosťou je používanie moderných úsporných spotrebičov triedy A, A+, A++. Týka sa to práčok, umývačiek riadu, chladničiek, mrazničiek, kompaktných žiariviek, výbojok verejného osvetlenia a mnohých iných spotrebičov.
Treba si uvedomiť, že zníženie spotreby elektriny znamená nielen úsporu nákladov na silovú elektrinu, ale aj zníženie platieb za distribúciu.
Charakter odberu
Obchodník nakupuje elektrinu pre svojich zákazníkov takmer vždy s určitým predstihom (zvyčajne týždne až roky). Nakupuje celý potrebný objem, teda sumu predpokladanej spotreby všetkých zákazníkov jeho bilančnej skupiny. Pracovníci organizácie poverenej zúčtovaním odchýlok (OKTE) vyhodnotia spätne skutočne odobranú elektrinu bilančnej skupiny a porovnajú ju s nakúpeným množstvom. Výsledkom je odchýlka, ktorá je zvyčajne nenulová. V závislosti od znamienka odchýlky môže byť obchodník penalizovaný. Toto penále, samozrejme, obchodník premieta do ceny silovej elektriny.
Seriózny obchodník má záujem cenu silovej elektriny minimalizovať. Preto sa snaží zákazníkov s čo najvyrovnanejším alebo aspoň predpovedateľným odberom motivovať nižšou cenou. Inými slovami, zákazník s vyrovnaným odberom alebo zákazník, ktorého odberový diagram má v jednotlivých dňoch zhruba rovnaký priebeh, spôsobuje obchodníkovi menšiu odchýlku a v konečnom dôsledku mu znižuje náklady na penále za odchýlku. Takémuto zákazníkovi môže obchodník ponúknuť výhodnejšiu cenu silovej elektriny. Jednou z možností, ako môže teda zákazník ušetriť, je vyrovnanie jeho odberového diagramu alebo dosiahnutie predpovedateľnosti jeho odberov. Samozrejme, tu existujú limity dané najmä výrobnými technológiami. Nemá napríklad význam ušetriť na cene silovej elektriny 1 000 € mesačne a súčasne prísť o 50 000 € stratami vo výrobe, zapríčinenými reguláciou odberu elektriny.
 |
 |
| Obr. 2 Priebeh odberu konkrétneho zákazníka, získaný z elektromera triedy A Červená krivka predstavuje odber činnej elektrickej energie, zelená odber jalovej energie a žltá dodávku jalovej energie. V grafoch sú na osi y zobrazené 15-minútové hodnoty výkonu v rámci kalendárneho dňa, konkrétne 3. 2. 2011. |
Obr. 3 Týždňový priebeh celkového odberu bilančnej skupiny 20 zákazníkov |
 |
 |
| Obr. 4 Týždňové priebehy odberu jednotlivých členov bilančnej skupiny | Obr. 6 Týždňový priebeh odberu zákazníka s predpovedateľným odberom (nižšia cena) |
 |
 |
| Obr. 6 Týždňový priebeh odberu zákazníka s predpovedateľným odberom (nižšia cena) | Obr. 7 Týždňový priebeh odberu zákazníka s minimálnym kolísaním odberu (najnižšia cena) |
Ako príklad možno uviesť týždňový odber 20-člennej bilančnej skupiny obchodníka (obr. 3). V skupine sa nachádza 20 rozličných zákazníkov (obr. 4) s rozličným odberom. Zákazník s nepravidelným odberom (obr. 5) platí najvyššiu cenu, nižšiu cenu platí zákazník s predikovateľným (periodickým) odberom (obr. 6) a zákazník s vyrovnaným odberom (obr. 7) logicky platí najnižšiu cenu.
Zníženie rezervovanej kapacity
Rezervovanou kapacitou sa určuje, aký najvyšší výkon možno odoberať v danom odbernom mieste bez sankcií zo strany distribučnej spoločnosti. Čím je rezervovaná kapacita vyššia, tým sú fixné mesačné poplatky za rezervovanú kapacitu, ktoré odberateľ platí distribučnej spoločnosti, vyššie.
Pre nižšie odbery (merania triedy C) sa rezervovaná kapacita stanovuje ampérickou hodnotou ističa. Prekročenie rezervovanej kapacity má za následok vypnutie ističa a dočasné prerušenie dodávky elektriny. Prípadná zmena rezervovanej kapacity v tomto prípade znamená fyzickú výmenu ističa a pri odberoch nad 100 A zvyčajne aj výmenu prístrojových transformátorov prúdu. Samozrejme, uvedené výmeny treba vopred odsúhlasiť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a dodržať jeho smernice týkajúce sa postupu pri týchto činnostiach.
Pri vyšších odberoch (merania triedy A, B) si odberateľ objednáva (s predstihom) v distribučnej spoločnosti požadovanú hodnotu rezervovanej kapacity, definovanej v kW. Táto hodnota nesmie byť nižšia ako 20 % maximálnej rezervovanej kapacity a vyššia ako maximálna rezervovaná kapacita. Dodržanie rezervovanej kapacity sa vyhodnocuje z takzvaného mesačného maxima, čo je najvyššia nameraná hodnota 15-minútového výkonu v danom mesiaci. Pokiaľ sa v mesiaci nameria viac prekročení rezervovanej kapacity, penalizuje sa iba najvyššie z nich. Výška penále závisí od schváleného cenníka konkrétneho prevádzkovateľa distribučnej siete, orientačne ide o sumu asi 30 €/kW za prekročenie rezervovanej kapacity a 100 €/kW za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity.
Úsporu možno dosiahnuť v prípade, keď má odberateľ objednanú zbytočne veľkú rezervovanú kapacitu. Konkrétnym príkladom je odberateľ, ktorý mal rezervovanú kapacitu 1 000 kW, pričom najvyššie namerané maximum za ostatné dva roky bolo 677 kW. Znížením rezervovanej kapacity z 1 000 kW na hodnotu 700 kW sa dosiahne ročná úspora takmer 20 000 €. Pritom sa nemusia investovať žiadne finančné prostriedky navyše, ide iba o čisto administratívny úkon.
Mesačná a kvartálna optimalizácia rezervovanej kapacity
Na zjednodušenie sa doposiaľ vždy bralo do úvahy, že cena rezervovanej kapacity je konštantná, bez ohľadu na aké obdobie sa rezervácia vykoná. V skutočnosti jednotliví prevádzkovatelia distribučnej siete umožňujú voľbu hodnoty rezervovanej kapacity v časových úsekoch rok, kvartál alebo mesiac. Odberateľ si teda môže nastaviť inú hodnotu rezervovanej kapacity na daný mesiac, respektíve kvartál. Najmä pri sezónnych odberoch (plavárne, lyžiarske vleky, …) tak môže optimálne nastaviť veľkosť rezervovanej kapacity svojho odberu.
Obr. 8 Mesačné maximá odberateľa prevádzkujúceho lyžiarsky vlek
Na príklade prevádzkovateľa lyžiarskych vlekov (obr. 8) možno vidieť, že v mesiacoch máj až november je odber výrazne nižší ako v zimnej sezóne. V danom čase je preto zbytočné platiť rovnakú rezervovanú kapacitu ako v ostatných mesiacoch. Treba však povedať, že cena ročnej, kvartálnej a mesačnej rezervovanej kapacity je rozdielna. Cena ročnej rezervovanej kapacity je najnižšia, cena kvartálnej je o 15 % vyššia ako je cena ročnej a cena mesačnej je asi o 30 % vyššia v porovnaní s ročnou. Pred prechodom na inú rezervovanú kapacitu treba preto vopred vypočítať, či sa aj po zohľadnení cenových rozdielov zmena finančne oplatí. Pri nastavovaní kvartálnej rezervovanej kapacity si môže odberateľ sám zvoliť začiatok kvartálu (napríklad namiesto od 1. januára sa počíta kvartál od 1. februára alebo od 1. marca).
Zmenu rezervovanej kapacity nemožno vykonávať ľubovoľne často. Informácie o presných podmienkach poskytuje odberateľom dodávateľ elektriny alebo prevádzkovateľ distribučnej siete.
Regulátor maxima
V niektorých prípadoch možno rezervovanú kapacitu výraznejšie znížiť nasadením regulátora maxima. Okrem zníženia rezervovanej kapacity má regulátor maxima ešte jednu výraznú výhodu. Pri správnom návrhu a fungovaní ním možno zabrániť prekročeniu rezervovanej kapacity a maximálnej rezervovanej kapacity, čím sa ušetria prípadné vysoké penále.
Princíp funkcie regulátora maxima je jednoduchý. Na základe impulzov z pripojeného fakturačného elektromera sa v každej 15-minútovej meracej perióde priebežne vyhodnocuje hodnota odberu. Pokiaľ je prírastok odberu príliš veľký a hrozí prekročenie maxima, regulátor s predstihom automaticky odpojí vopred definované spotrebiče (alternatíva je, že upozorní obsluhu, ktorá vykoná odopnutie manuálne), čím sa zabráni prekročeniu nastaveného maxima.
Základným predpokladom možnosti nasadenia regulátora je dostatočne veľký disponibilný regulačný výkon. Regulátorom by sa mali ovládať iba spotrebiče, ktoré majú dostatočne veľký príkon, aby malo význam ich regulovať, spotrebiče ktoré sa častejším vypínaním a zapínaním nepoškodia, a spotrebiče, ktorých krátkodobé odpojenie (asi 1 až 5 minút) negatívne nezasiahne výrobné procesy či technológie.
Typickým príkladom spotrebičov, ktoré sú zvyčajne vhodné na reguláciu, sú priamovýhrevné elektrické radiátory, sušičky, tepelné čerpadlá, kompresory atď.
Pred nasadením regulátora je nevyhnutné s výrobným technológom danej firmy prekonzultovať možnosti regulácie a vykonať výpočet návratnosti investície (orientačne ide o čiastku 3 000 € až 7 000 € v závislosti od počtu vypínaných spotrebičov, rozlohy objektu a ďalších faktorov). Na obr. 9 sa nachádza odberový diagram zákazníka s vysokým podielom vykurovacích telies, v prípade ktorého možno nasadením regulátora maxima dosiahnuť významné úspory.
Obr. 9 Odberový diagram zákazníka, v prípade ktorého je vhodné nasadiť regulátor maxima
V súčasnosti má odberateľ rezervovanú kapacitu 1 000 kW. Nasadením regulátora maxima možno bez rizika znížiť jej veľkosť na 600 kW. Tým sa dosiahne úspora asi 26 000 € ročne. Návratnosť investície do regulátora maxima vo výške 6 000 € je necelé 3 mesiace. Pokiaľ by mal tento odberateľ pôvodne nastavenú rezervovanú kapacitu 700 kW, potom by jej zníženie na 600 kW prinieslo úsporu s návratnosťou investície 11 mesiacov.
Minimalizácia penále za nedodržanie účinníka
V prípade zákazníkov, ktorí majú v prevádzkach vo väčšej miere zastúpené spotrebiče s indukčným charakterom odberu (elektromotory, transformátorové zváračky a i.), dochádza k fázovému posunu medzi napätím a prúdom. Vektory napätia predbiehajú vektory prúdu. Veľkosť tohto posunu vyjadruje takzvaný účinník. Pre jednofázový odber predstavuje účinník kosínus (niekedy sa používa tangens) uhla medzi napätím a prúdom (pozn. v ďalšom texte sa bude vždy brať do úvahy kosínus). Pri trojfázových odberoch sa na účely fakturácie vyhodnocuje účinník z nameraného mesačného množstva odobranej činnej a jalovej elektriny. Príklad nevykompenzovaného odberu, pri ktorom sa fázové posuny približujú k 60° a účinník dosahuje hodnotu 0,5, možno vidieť na obr. 10.
V súčasnosti sa v prípade všetkých prevádzkovateľov distribučnej sústavy akceptuje účinník v rozpätí od 0,95 až 1. Nižšie hodnoty účinníka ako 0,95 sa penalizujú. Čím nižší je účinník, tým vyššie je penále za jeho nedodržanie. Výška penále je stanovená v cenníku distribúcie príslušnej distribučnej spoločnosti. Niektorí prevádzkovatelia distribučnej sústavy vyhodnocujú zvlášť účinník v nízkej a vysokej tarife.
Občas sa oprávnenosť penalizácie nedodržania účinníka odberateľmi spochybňuje. Tu si treba uvedomiť negatívny dosah nízkeho účinníka predovšetkým na straty. Tieto poškodzujú prevádzkovateľa distribučnej sústavy najmä z hľadiska nákladov na nákup silovej elektriny potrebnej na krytie strát.
Situáciu možno ilustrovať na konkrétnom príklade. Odberateľ s priemernou hodnotou odoberaného výkonu 4 MW je napájaný na napäťovej úrovni 22 kV a pripojený 10 km dlhým vedením. Pri účinníku 0,98 sú straty na vedení zhruba 100 kW. Ak má zákazník nevykompenzovaný odber a jeho účinník je napríklad 0,5, potom musí na dosiahnutie rovnakého činného odberu tiecť takmer dvakrát vyšší prúd. Dôsledkom zdvojnásobenia prúdu je zvýšenie ohmických strát vo vodičoch na štvornásobok, čiže na 400 kW. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak musí vynaložiť na krytie strát mesačne asi 20 000 € navyše. K týmto priamym finančným stratám sa pripočítavajú nepriame, ktoré vznikajú preto, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemôže naplno využívať prenosovú kapacitu vedenia a transformátora. Je teda zrejmé, že penalizácia za nedodržanie účinníka je v princípe oprávnená.
Penalizácii možno predísť inštaláciou kompenzačného zariadenia. Kompenzačné zariadenie priebežne sleduje okamžitú hodnotu účinníka. Pracuje buď na princípe sledovania fázového posunu medzi napätím a prúdom v jednej fáze (takzvanej referenčnej), alebo vyhodnocuje počet impulzov činnej a jalovej energie z výstupu fakturačného elektromera. Pritom vhodnejší je druhý spôsob, ktorý lepšie garantuje správnu činnosť kompenzačného zariadenia, najmä pri nesymetrických odberoch, respektíve odberoch s pripojenými frekvenčnými meničmi.
Bez ohľadu na to, ako sa kompenzačným zariadením vyhodnocuje fázový posun, reaguje na jeho zväčšenie nad nastavenú hodnotu pripájaním kompenzačných kondenzátorov. Naopak, pri zmenšovaní podielu indukčnej záťaže postupne odpája kondenzátory. Správne navrhnuté a funkčné kompenzačné zariadenie zabezpečí dodržanie účinníka v predpísanom pásme.
Občas sa v praxi vyskytujú problémy s nesprávne navrhnutými hodnotami kompenzačných kondenzátorov. V prípade starších kompenzačných zariadení dochádza k poruchám kondenzátorov, časté sú aj referenčné stýkače pripájajúce kondenzátory (niektoré z nich buď nespínajú, alebo, naopak, majú trvale zlepené kontakty). Zriedkavosťou nebývajú ani prerušené poistky, zapojené do série s príslušným kondenzátorom.
Nedodržanie účinníka a z neho vyplývajúce penále môže byť aj následkom navýšenia spotreby jalovej elektriny zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy, pokiaľ odberateľ nedodrží predpísané podmienky.
Odberatelia, ktorí vlastnia transformátor a ich prípojným miestom voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy je primárna strana transformátora (zvyčajne 22/0,4 kV) majú meranie umiestnené buď na primárnej, alebo na sekundárnej strane transformátora. Pri meraní na sekundárnej strane je odberateľ povinný kompenzovať indukčnosť transformátora. Kompenzácia sa vykonáva trvalým pripojením kondenzátorov na sekundárne vinutie pred meracie transformátory prúdu. Veľkosť kondenzátorov závisí od parametrov transformátora (výkon, napäťová úroveň, typ plechov). Každý prevádzkovateľ distribučnej sústavy má v cenníku distribúcie tabuľky, v ktorých sú predpísané kapacity kompenzačných kondenzátorov a hodnoty kapacitných prúdov pre jednotlivé typy transformátorov. Povinnosťou odberateľa je raz za rok nechať kompetentnou osobou zmerať kapacitné prúdy troch kompenzačných kondenzátorov. O vykonaní merania vykoná táto osoba protokol, ktorý odberateľ následne doručí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Pokiaľ tak neurobí, alebo ak je čo i len jeden z nameraných prúdov nižší ako minimum v rámci predpísaného rozsahu, považuje sa transformátor za nevykompenzovaný a pripočítavajú sa k nameranej spotrebe jalovej elektriny jalové transformačné straty (ich veľkosť je tiež uvedená v cenníku distribúcie).
Minimalizácia penále za dodávku jalovej elektriny
Opačným problémom, ako je nevyhovujúci účinník, spôsobený veľkou spotrebou jalovej energie, je dodávka jalovej elektrickej energie. K dodávke dochádza vtedy, ak prevláda kapacitná zložka odberu, teda ak je odber takzvane prekompenzovaný.
K prekompenzovaniu dochádza z rôznych príčin. V praxi sú najčastejšie tieto:
- nesprávne navrhnuté odstupňovanie hodnôt kompenzačných kondenzátorov,
- takzvaný zlepený kontakt stýkača (trvalo pripojený jeden, či viac kondenzátorov), prípadne iná porucha kompenzačného zariadenia,
- dlhé káblové prívody v rámci rozľahlejších areálov.
Prvý a druhý problém sa rieši opravou, respektíve úpravou kompenzačného zariadenia. V prípade dlhých káblových prívodov je riešenie komplikovanejšie, často je nevyhnutné použiť takzvané dekompenzačné tlmivky.
Na rozdiel od účinníka sa penále za dodávku jalovej elektriny vyhodnocuje iba z celkového mesačného množstva dodanej jalovej elektriny, bez ohľadu na spotrebu činnej energie. Cena za 1 kVArh dodanej elektriny sa v súčasnosti pohybuje na úrovni asi 0,0166 €. Kapacitný charakter odberu sa penalizuje, pretože spôsobuje nežiaduce zvyšovanie napätia v sieti a jej nestabilitu.
Obr. 11 Diagram zaťaženia zákazníka s prekompenzovaným odberom
Priebehy odberu činnej a jalovej elektriny zákazníka, ktorý má v rámci areálu niekoľko kilometrov dlhé káblové rozvody, možno vidieť na obr. 11. Dôsledkom toho je trvalá dodávka jalovej elektriny do siete 22 kV v priemernej hodnote 50 kVArh. Mesačná dodávka jalovej elektriny je asi 36 000 kVArh, z čoho vyplýva penále 600 € (bez DPH). Tento problém možno odstrániť inštaláciou dekompenzačných tlmiviek.
Presun merania na primárnu stranu transformátora 22/0,4 kV
Zákazníkom, ktorí odoberajú elektrinu na napäťovej úrovni 22 kV, ale meranie majú inštalované na sekundárnej strane transformátora 22/0,4 kV, účtuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy o 6 % vyššiu spotrebu, ako je nameraná. Uvedených 6 % sa účtuje z dôvodu krytia strát transformátora. Pritom straty transformátorov s orientovanými plechmi (takéto transformátory sa vyrábajú asi od roku 1975) sú nižšie ako 1,5 %. V tomto prípade sa odporúča investovať do presunu merania na primárnu stranu transformátora, ktorá zabezpečí meranie skutočnej dodávky elektriny. Presun merania prinesie asi 4 %-nú úsporu nákladov na nákup elektriny. Výmena prístrojových transformátorov, kabeláže a ďalších prvkov predstavuje nemalú investíciu. Aj tu treba preto najskôr vykonať výpočet času návratnosti. Zvyčajne sa presun oplatí iba odberateľom s ročnou spotrebou vyššou ako je 1 až 2 GWh.
Záver
Ako je zrejmé z článku, ide o pomerne komplikovanú problematiku. Možno aj preto platia niektorí odberatelia za elektrinu zbytočne veľa.
Pokiaľ má odberateľ pocit, že jeho náklady na nákup elektriny sú neúmerne vysoké, ale nemá dostatočne hlboké znalosti v oblasti energetiky, je vhodné, aby sa obrátil na odbornú poradenskú firmu. Táto môže jeho odberové diagramy analyzovať, prípadne vykoná potrebné doplnkové merania a navrhne konkrétne možnosti úspor.
Aby mali najmä väčší odberatelia istotu, že navrhnuté opatrenia prinesú naozaj úspory, je možné a vhodné viazať časť platby za prácu poradenskej firmy na skutočne dosiahnuté úspory. Pri tom je dôležité si uvedomiť, že úspora sa vyčísľuje porovnaním skutočnej platby s vypočítanými nákladmi, ktoré by musel odberateľ vynaložiť v rovnakom období, ak by neaplikoval navrhnuté opatrenia. Týmto sa eliminuje prípadný vplyv zmeny cien silovej elektriny a distribučných služieb na výpočet úspory.
TEXT: Ing. Vladimír Durec
OBRÁZKY: autor
Ing. Vladimír Durec je riaditeľom spoločnosti OKOnet, a. s.
Údaje v článku sú aktuálne v čase jeho napísania.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
