Iluminácia budov historického centra Bratislavy

Bratislava je hlavným a najľudnatejším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Čoraz viac sa stáva aj centrom turistiky stredoeurópskeho priestoru, preto je dôležité nechať vyniknúť jej atmosféru. Jedným­ z prostriedkov na dosiahnutie očakávaného efektu môže byť iluminácia budov.

Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy – pod týmto názvom existuje iba od 20. rokov minulého storočia. V časoch, keď sa nazývala Prešporkom (Pressburg, Pozsony), bola jedným z najdôležitejších miest Rakúsko-uhorskej monarchie. Poloha na brehu Dunaja a križovatke starých obchodných ciest priamo v srdci Európy predurčila Bratislavu stať sa miestom stretávania mnohých kultúr. Žili tu Kelti, Rimania, Slovania… Za zlaté obdobie sa pritom považuje obdobie vlády Márie Terézie. Táto panovníčka bola za uhorskú kráľovnú korunovaná v Katedrále sv. Martina v Prešporku – tak ako ďalších 10 kráľov a 9 kráľovských manželiek počas skoro 300 rokov, keď bol Prešporok fakticky hlavným mestom Uhorska.

Aby sa aj história mesta zachovala, mnohé objekty historického centra zdobí vhodná iluminácia. Oddelenie svetelnej techniky Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI) STU má dlhodobé skúsenosti s ilumináciou významných bratislavských budov. Participovalo na návrhu osvetlenia Dómu sv. Martina či Hlavného námestia a podobne. V rámci diplomových prác inžinierskeho štúdia na FEI STU v Bratislave vznikli ďalšie dva zaujímavé projekty, a to Koncepcia večerného obrazu mesta (Bratislavy) tvorená svetelnou technikou a druhý projekt Iluminácia historického centra Bratislavy,  ktorý vznikol v úzkej spolupráci s Fakultou architektúry STU (Ing. arch. Polomová, PhD.). Opis jeho riešenia prinášame v nasledujúcich riadkoch.
   
Historické súvislosti iluminácie
Na ilumináciu sa vybrala Michalská ulica, ktorá je jednou z najstarších ulíc mesta, a jej okolie. Michalská ulica vznikla na diaľkovej ceste vedúcej z Moravy k dunajskému brodu – v blízkosti nej sa ľudia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Od 13. storočia tvorila jednu z hlavných osí Bratislavy. Po vybudovaní mestského opevnenia v 14. storočí sa na jej konci postavila brána, chrániaca vstup do mesta, podľa ktorej dostala ulica svoje meno a zachovala si ho dodnes.

Súčasťou obrannej funkcie Michalskej brány je aj charakteristické zakrivenie ulice pri jej vyústení do Námestia Slovenského národného povstania. V jednom z domov sa zachovala baroková lekáreň U Červeného raka, dnes Múzeum farmácie. Východný rad Michalskej ulice tvoria typické meštianske domy, ktoré tu vznikali prestavbami gotických objektov v 16. až 18. storočí. O stredovekom pôvode svedčí napríklad trojdielna sedília v prejazde domu s popisným číslom 12 z 15. storočia, zaklenutom renesančnou hrebienkovou klenbou v čase, keď sa renesančne upravovali aj susedné domy.

Renesančné kamenné portály sa zachovali aj vo vedľajšom dome č. 20 s nárožným artiklom. V dome č. 12 sa na začiatku 19. storočia nachádzala Weberova tlačiareň, neskôr v rokoch 1843 až 1850 patril tento dom slovenskému publicistovi J. Palkovičovi. V dome č. 10, susediacom s Kaplnkou sv. Kataríny, sa pri reštaurátorských prácach odkryli fragmenty výzdoby interiérov z prelomu 18. a 19. storočia. Kompletne sa zachovala maliarska výzdoba miestností na druhom poschodí. Nachádzajú sa tu aj ďalšie budovy, ktoré patria medzi kultúrne pamiatky – ako napríklad Jesenákov palác patriaci k prvým vrcholne barokovým palácom v Bratislave.

Keďže na Michalskej ulici (a v jej blízkom okolí) je veľa kultúrnych pamiatok, bolo treba starostlivo zvážiť vhodné kritérium na výber objektov, ktoré by sa mali iluminovať. Kritérium výberu objektov pritom muselo vychádzať z hierarchie historického, umeleckého a urbanistického významu. Podľa tohto kritéria sa vybrali objekty:

• Michalská veža a brána – z urbanistického hľadiska ide o mestskú dominantu, z historického hľadiska je to jediná zachovaná mestská brána opevnenia,
• Segnerova kúria – významná pre svoju historickú a umeleckú hodnotu, keďže sa tam zachovala čistá renesančná fasáda,
• Kaplnka sv. Kataríny – má historickú hodnotu ako najstaršia gotická kaplnka v Bratislave,
• Palác Uhorskej kráľovskej komory, dnešná Univerzitná knižnica – má nielen historický, ale aj architektonický význam pre svoju dominantnosť,
• fresky – historické maľby, ktoré sa zachovali na Bielej ulici,
• Mirbachov palác – klenot rokokovej architektúry.

Pri návrhu osvetlenia daných objektov bolo okrem uvedených skutočností potrebné vziať do úvahy aj vplyv verejného osvetlenia (na tieto budovy), ktoré sa realizuje prostredníctvom svietidiel (historických lucerien) s vysokotlakovými sodíkovými výbojkami. Nepochybne, na večerný obraz Michalskej ulice majú vplyv aj výklady a osvetlené, resp. svietiace reklamy, ktoré sú umiestnené na budovách, alebo prípadná dočasná vianočná výzdoba (obr. 1).

Príklad iluminácie si ukážeme na Kaplnke sv. Kataríny. Ide o jednoduchú gotickú kaplnku, postavenú ako súčasť cisterciánskeho kláštora, vysvätenú v roku 1325. V roku 1311 ju dal cistercián František de Columba, kaplán pápežského legáta,  postaviť ako jednoloďovú kaplnku. Stála na pozemku, ktorý vlastnil cistrerciánsky kláštor V Heiligenkreuzi a patrila cisterciánom až do začiatku 16. storočia. Rozsiahle náklady na údržbu a veľká vzdialenosť od kláštora v Heiligenkreuzi však viedli jeho opáta k tomu, že kaplnku neskôr prenajal mestu a v roku 1552 mu ju napriek protestom bratislavskej kapituly predal.

V 17. storočí kaplnku zavreli a jej inventár rozpredali. Uchádzali sa o ňu uršulínky, ale v roku 1676 ju dostali do správy kapucíni. Zriadili v nej nový oltár s kazateľnicou a v úpravách interiéru pokračovali aj v 18. storočí. V roku 1743 vytvoril bratislavský sochár A. Hüter plastiky sv. Antona a sv. Františka, hainburgský sochár M. Vallaster nový oltár a lavice. Okolo roku 1840 bolo vytvorené nové priečelie kaplnky v klasicizujúcom slohu. Kaplnka má pomerne jednoduchú architektúru, obdĺžnikový priestor s polygonálnym uzáverom a krížové erbové klenby, dnešná fasáda nie je pôvodná.

Obr. 2: Kaplnka sv. Kataríny vo večernom pohľade	Obr. 3: Kaplnka sv. Kataríny cez deň

Analýza súčasného stavu a návrh osvetlenia
Kaplnka sv. Kataríny nemá vlastné exteriérové osvetlenie. Ako možno vidieť na obr. 2, v jej susedstve sa z jednej strany nachádza budova, na ktorej je umiestnená osvietená reklamná tabuľa a z druhej strany budova, kde je umiestnené verejné osvetlenie. Hodnoty nameraných jasov sa pohybujú v rozpätí 0,5 až 3,2 cd/m². Ideový návrh pre objekt sa spracoval v dvoch variantoch:

Variant 1
Pri osvetľovaní Kaplnky sv. Kataríny sa zobralo do úvahy, že je umiestnená v rade domov a nie je samostatným objektom; osvetľuje sa teda len jej priečelie. Súčasne sa v tomto variante navrhuje iluminácia s osobitným režimom. Do 21.00 hod. by malo fungovať interiérové osvetlenie okien, rímsy a barokových detailov nachádzajúcich sa v hornej časti budovy; po 21.00 hod. sa bude iluminácia riešiť fasádnym systémom s využitím pilasterov a ponechaním osvetlenia rímsovej časti.

Hodnoty jasov v jednotlivých častiach osvetlenia sa budú líšiť, v hornej časti sa na zachovanie „rímsovej kontinuity“ so Segnerovou kúriou volí 4 až 5 cd/m². V dolnej časti pri osvetlení pilasterov postačí hodnota jasu 2 až 3 cd/m². Zelenkavú farbu fasády najlepšie ukáže svetelný zdroj s teplým bielym svetlom (3 000 K).

Obr. 6: Iluminovaná Kaplnka sv. Kataríny pri variante 1 – osvetlenie do 21.00 hod.	Obr. 7: Iluminovaná Kaplnka sv. Kataríny pri variante 1 – osvetlenie po 21.00 hod.

Variant 2
Druhý variant je jednoduchší, spočíva v celoplošnom osvietení fasády pomocou jediného svietidla, ktoré smeruje do stredu vrchnej časti budovy, kde sa nachádza vetrací otvor. Hodnoty jasov postupne klesajú smerom od stredu budovy k okrajom – od hodnoty 5 cd/m² nadol. Takisto ako v prvom prípade má svetelný zdroj náhradnú teplotu chromatickosti 3 000 K. Tento variant možno skombinovať aj s dočasným osvetlením interiéru.

Projekt je kompletne pripravený v prostredí DIALux­, ktorý umožňuje efektnú vizualizáciu objektov a ich iluminácie. Návrh osvetlenia počíta s kvalitnými svietidlami od významných výrobcov svetelnej techniky. Projekt obsahuje pre každý variant rozmiestnenie a smerovanie svietidiel. Na obr. 4 je znázornené rozmiestnenie a smerovanie svietidiel v hornej časti budovy kaplnky podľa variantu 1. Na obr. 5 je pohľad na Kaplnku sv. Kataríny vizualizovanú v prostredí DIALux. Z obrázku je zrejmé, ako reálne vystihuje vizualizácia skutočnosť.

Obr. 6 a 7 znázorňujú iluminovanú Kaplnku sv. Kataríny pri variante 1 – obr. 6 ukazuje osvetlenie do 21.00 hod., obr. 7 ukazuje osvetlenie po 21.00 hod. Na obr. 8 je iluminovaná Kaplnka sv. Kataríny pri variante 2.

Súčasťou návrhu je aj podrobná ekonomická analýza, ktorá sa na tomto mieste pre obmedzený priestor neuvádza. FEI STU ponúkne celý projekt iluminácie spolu s koncepciou večerného obrazu Bratislavy Magistrátu Bratislavy na realizáciu.

Obr. 4: Rozmiestnenie a smerovanie svietidiel v hornej časti budovy kaplnky podľa variantu 1	Obr. 5: Pohľad na Kaplnku sv. Kataríny vizualizovanú v programe DIALux

prof. Ing. Alfonz Smola, PhD., Ing. Michal Majerský

A. Smola pôsobí ako riaditeľ Znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. M. Majerský pôsobí­ na tejto fakulte.

Foto a obrázky: archív autorov

Literatúra
1. Holčík, Š., Rusina, I.: Umenie Bratislavy. Bratislava: Tatran, 1987.
2. Krasňan, F., Smola, A.: Iluminácia Kostola sv. Jakuba staršieho v Trnave. In: EE, roč. 10, 2004, mimoriadne číslo, s. 157 – 160.
3. Lacika, I., Tomčík, V.: Tvoja Bratislava. Bratislava: Mladé letá, 1992.
4. Lengyelova, T., Mrva, I.: Historický kalendár – Slovensko. Bratislava: Perfekt, 1990.
5. Smola, A., Krasňan, F. a kol.: Mestské opevnenie v Trnave – Bernolákova  brána – Návrh iluminácie. Bratislava, 2002.
6. Smola, A., Polomová, B., Krasňan, F.: Návrh koncepcie iluminácie hlavného mesta SR – Bratislavy. Bratislava: 2002. 59 s.
7. Špiesz, A.: Bratislava v stredoveku. Bratislava: Perfekt, 2001.
8. Štefanovičová, T. a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava: Elán, 1993.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.