Úspory energie v rekreačných domoch

 S rastúcimi cenami energií sa čoraz viac stavebníkov a užívateľov stavieb zaujíma, ako možno ušetriť množstvo spotrebovanej ener­gie na vykurovanie, prípadne chladenie budo­vy. Znižovanie energetickej náročnosti má svo­je jednoznačné opodstatnenie pri budovách väčších rozmerov s celoročnou prevádzkou. Záujem o zlepšovanie tepelnoizolačných vlast­ností obvodového plášťa však rastie aj medzi majiteľmi menších rekreačných budov. Návrat­nosť finančných prostriedkov investovaných do zateplenia je síce o niečo vyššia ako pri celoročne využívaných budovách, je tu však možnosť šetrenia finančných prostriedkov svojpomocným vyhotovením. Jedným z hlav­ných dôvodov takejto rekonštrukcie je predovšetkým zlepšenie paramet­rov tepelnej pohody a zabezpečenie určitého štandardu tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Ako vyplynulo z realizovanej štúdie, po zateplení možno ob­jekt vykurovať komfortnejším spôsobom pri zachovaní alebo znížení pôvodných nákladov.

Posudzovali sa dva veľkostné rady a viaceré scenáre obývania domu, pričom sa sledovala ročná spotreba energie na vykurovanie v referenčných klimatických podmienkach. Zjednodušeným spôsobom sa vyhodnotila návratnosť investície do zlepšenia tepelnoizolačných vlastností obalového plášťa na úroveň minimálnej normovej požiadavky.

Východiskové podklady
Medzi rekreačnými objektmi existuje veľká rozmerová rozmanitosť. Táto štúdia sa zamerala predovšetkým na objekty menšie ako rodinné domy. Vybrali sa dva reprezentatívne rozmerové rady. V prvom prípade ide o jednopodlažný záhradný domček (ďalej len RR1) s podlahovou plochou 25 m² (obr. 1 a 2). V druhom prípade ide o dvojpodlažný dom s využiteľnou podlahovou plochou 48 m² (ďalej len RR2) (obr. 3 a 4).

Konštrukčné riešenie
Veľká časť rekreačných objektov tohto rozmerového radu je zhotovená z dreva, a to ako zrubová alebo rámová konštrukcia. Objekty sú spravidla postavené na teréne bez podpivničenia, respektíve so suterénom, ktorý sa nachádza takmer celkom pod úrovňou terénu. Podlaha je zväčša zhotovená bez účinnej tepelnej izolácie, rovnako tak aj strešná konštrukcia, ktorú takmer vždy tvorí šikmá strecha s dreveným záklopom.

Na účely tejto štúdie sa uvažovalo zateplenie obalových konštrukcií tak, aby sa dosiahla úroveň minimálnych požiadaviek normy STN 73 0540: 2002 (Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov), čo predstavovalo zlepšenie priemerného súčiniteľa prechodu tepla z 2,0 W/(m² . K) na 0,33 a 0,4 W/(m² . K).

Vetranie

Samostatnú kapitolu tvorí vzduchotesnosť budov spolu so zabezpečením dostatočného vetrania. V prípade starších budov sa predpokladá infiltrácia a exfiltrácia väčšieho množstva vzduchu. Spolu so zvyšovaním tepelného odporu sa odporúča venovať pozornosť utesňovaniu škár, predovšetkým okien a dverí. Zabezpečenie dostatočného množstva čerstvého vzduchu je nutné v prípade obsadenosti objektu osobami.

V zimnom či prechodnom období, keď sa chata nevyužíva a nevykuruje, len sa temperuje, možno spotrebu energie na vykurovanie znížiť. V štúdii sa uvažovala výmena vzduchu n = 1,0/h, čo zodpovedá dávke čerstvého vzduchu 30 m³/os. pri obsadenosti dvoma, respektíve štyrmi osobami. Po realizácii rekonštrukcie obalových konštrukcií sa predpokladá určité zlepšenie vzduchotesnosti, čo reprezentuje teoretické zníženie výmeny vzduchu na n = 0,5/h.

Sezónny charakter
Cieľom štúdie bolo zhodnotiť efektívnosť zateplenia občasne využívaných budov. Pri týchto budovách sa nevyžaduje posúdenie ich energetickej hospodárnosti preukázanej energetickým certifikátom. Ich energetická spotreba je silne prepojená s frekvenciou ich využívania. Na preukázanie tejto závislosti sa vytvorili tri teoretické modely obývanosti. Prvý model predpokladá celoročné využívanie objektu so striedaním klientov ako v prípade nájomných chatiek. Druhý model predpokladá len víkendovú obsadenosť počas celého roka. Tento model reprezentuje spôsob užívania rekreačnej chaty jej vlastníkom. V treťom modeli sa počítalo s využívaním chaty počas víkendov len v prechodnom a letnom období, mimo záhradkárskej sezóny sa chatka len temperuje.

Výsledky
V tab. 1 a 2 je zdokumentovaná hrubá návratnosť investície [2] do zlepšenia tepelnoizolačných vlastností obalového plášťa pre jednotlivé modely obsadenosti. Predpokladané náklady na vykurovanie sú tu vyčíslené pri vykurovaní drevom a elektrickou energiou. Hrubá návratnosť investície do zateplenia významne klesá s častejším využívaním rekreačného domu.



Vyhodnotenie
Zateplenie malého zrubového rekreačného domu na úroveň minimálnej normovej požiadavky je jednoznačne nákladovo efektívne pri celoročnej prevádzke. Veľký nepomer v nákladoch na vykurovanie medzi zateplenou a nezateplenou chatkou dokumentuje obr. 5. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností počas rekonštrukcie umožní zmeniť spôsob vykurovania a klasické konvekčné vykurovanie nahradiť alebo doplniť sálavým podlahovým vykurovaním.

Pri víkendovej obsadenosti je hrubá návratnosť kvalitného zateplenia chaty blízka návratnosti investície do zateplenia staršieho rodinného či bytového domu. Pri rekreačných budovách je rozsah prác menší, preto mnoho majiteľov s cieľom šetriť náklady realizuje rekonštrukciu svojpomocne. Takto možno okrem úspory finančných prostriedkov ľahko získať aj cenné pracovné skúsenosti. V prípade letnej prevádzky a celoročného temperovania malého rekreačného zrubového domu v záhradkárskej oblasti je návratnosť investičných nákladov do zateplenia asi 13 až 15 rokov.

TEXT: Ing. Radoslav Ponechal, PhD.
OBRÁZKY a FOTO: autor

Ing. Radoslav Ponechal, PhD., pôsobí na Katedre pozemného staviteľstva a urbanizmu Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline.

Literatúra
1.    Sternová, Z.: Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov. Bratislava: Vydavateľstvo JAGA GROUP, s. r. o., 2010, s. 11.
2.    Dahlsveen, T. – Petráš, D.: Energetický audit budov. Bratislava: Vydavateľstvo JAGA GROUP, s. r. o., 2003, s. 160.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Mohlo by vás tiež zaujať:

Systémy riadenia v Opatov Parku

LED TECHNOLÓGIA

Ako ušetriť za teplo