Smernica nadobudla účinnosť dvadsiatym dňom po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, pôvodná smernica 2002/91/ES sa zruší od 1. februára 2012.

Preambula smernice má 36 článkov, v ktorých sa formulujú zdôvodnenia, zámery a ciele smernice. Okrem iného sa v nej uvádza: „Európsky parlament vyzval v svojom uznesení z 31. januára 2008 na posilnenie ustanovení smernice 2002/91/ES a pri viacerých príležitostiach, naposledy v uznesení k Druhému strategickému preskúmaniu energetickej politiky z 3. februára 2009, vyzval na to, aby sa cieľ, ktorým je 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti v roku 2020, stal záväzný. Európska rada potvrdila záväzný cieľ, ktorým je 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, čím opätovne potvrdila záväzok Únie rozvíjať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže líšiť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Okrem tepelnotechnických vlastností zahŕňa aj ostatné faktory, ktoré majú čoraz dôležitejšiu úlohu – patria sem vykurovacie a klimatizačné inštalácie, uplatňovanie energie z obnoviteľných zdrojov, pasívne vykurovacie a chladiace prvky, tienenie, kvalita vnútorného vzduchu v budovách, vhodné prirodzené osvetlenie a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého treba vykurovať, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy počas celého roka. Táto metodika by mala zohľadňovať súčasné európske normy.“

Hlavné odlišnosti
Prepracovaný text smernice obsahuje oproti pôvodnej smernici významné rozdiely, prinášame vám preto výber z najzásadnejších noviniek: 

Článok 2, odsek 2
„Budova s takmer nulovou spotrebou energie“ znamená budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I. Požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti.

Článok 2, odsek 14
„Nákladovo optimálna úroveň“ znamená takú úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu, pričom:
a)    najnižšie náklady sa stanovujú s ohľadom na investičné náklady súvisiace s energiou, prípadné náklady na údržbu a prevádzku (vrátane nákladov na energiu a vrátane úspor, kategórie dotknutej budovy, príjmov z vyrobenej energie) a prípadné náklady na likvidáciu, 
b)    odhadovaný ekonomický životný cyklus určuje každý členský štát. Predstavuje zvyšný odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre budovu ako celok, alebo odhadovaný ekonomický životný cyklus prvku budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre prvky budov.


Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná na odhadovaný ekonomický životný cyklus pozitívna.
 
Článok 5
Komisia prostredníctvom delegovaných aktov ustanoví do 30. júna 2011 rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy.

Článok 9
Členské štáty zabezpečia, aby:
a)    všetky nové budovy boli od 31. decembra 2020 budovami s takmer nulovou spotrebou energie,
b)    nové budovy, v ktorých sídlia verejné orgány a ktoré vlastnia verejné orgány, boli po 31. decembri 2018 budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Členské štáty budú vypracúvať národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie, pričom tieto národné plány môžu zahŕňať ciele rozlíšené podľa kategórií budov.

Úplný text smernice je prístupný na stránke http://eur-lex.europa.eu/. Národné autority členských štátov si budú musieť zvoliť spôsob prevzatia novej verzie, určiť legislatívne postupy a termíny jednotlivých etáp plnenia cieľov. Zodpovednosť za implementáciu pôvodnej smernice 2002/91/ES malo v oblasti budov Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a v oblasti technických zariadení Ministerstvo hospodárstva SR. V súčasnosti by malo prevziať agendu Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR.

Normy na podporu smernice
V súvislosti s pôvodnou smernicou a potrebou novej spoločnej európskej metodiky na hodnotenie budov Európska komisia poverila mandátom M 343 Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) na prípravu súboru noriem, ktoré mali podporiť vyjadrenie požiadaviek smernice. Na ich príprave sa podieľalo 5 technických komisií CEN, pričom sa založila koordinačná skupina, ktorá pripravila dva prierezové dokumenty. Podarilo sa schváliť vyše 30 noriem, ktoré tvoria „pyramídovú“ štruktúru. Situácia v členských štátoch však bola v čase preberania noriem rôzna – niektoré už mali skúsenosti s hodnotením budov, niektoré nemali žiadne skúsenosti. Vo viacerých normách sa vyskytovali články s možnosťami voľby na národnej úrovni, aby sa vyhovelo viacerým úrovniam potrieb.

Spôsob používania európskych noriem sa v jednotlivých členských krajinách ukázal ako nejednotný. Aj keď je každá členská organizácia CEN povinná zaviesť európske normy po ich vydaní do svojich sústav noriem, niektoré krajiny zvolili z pohľadu CEN neprípustnú možnosť a časti textov noriem priamo kopírovali do svojich právnych predpisov.

Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) vydal v rokoch 2004 až 2008 celý súbor noriem, časť z nich v prvej etape oznámením na priame používanie a neskôr, po spracovaní prekladu, aj prekladom. Citácie týchto noriem sa uvádzali (pod čiarou) vo vykonávacích vyhláškach k zákonu č. 555/2005 Z. z. – pôvodne vyhláška MVaRR SR č. 625/2006 Z. z., ktorú nahradila vyhláška MVaRR SR

č. 311/2009 Z. z. Kompletný stav preberania noriem k 1. augustu 2010 uvádzame v tabuľke, citované normy sú v poslednom stĺpci označené hviezdičkou.

V súčasnosti sa pripravuje nový mandát Európskej komisie na prípravu revidovaných verzií noriem, ktoré by odrážali skúsenosti s „prvou generáciou“. Mali by sa zohľadniť pripomienky, ktoré by ich použitie uľahčili a zjednodušili. Predpokladá sa jasnejšie rozlíšenie medzi spoločnými požiadavkami a možnosťami voľby na národnej úrovni  tvorbou národných príloh (SÚTN už vydal národnú prílohu k STN EN ISO 13790 – pozri v tabuľke), konzistentná štruktúra, vyššia spolupráca na úrovni CEN (európska organizácia) a ISO (celosvetová organizácia).

Uvažuje sa tiež o spoločnom vydaní národných príloh členských krajín, aby sa umožnila vzájomná dostupnosť národných alternatív. Zároveň sa predpokladá skrátenie textov noriem – informatívne texty by sa včlenili do technickej správy, v normách by zostali len normatívne ustanovenia, ktoré tvoria asi polovicu textov. Predpokladá  sa aj tvorba softvérov použiteľných vo viacerých krajinách.

Európska komisia podporila analýzu používania noriem „prvej generácie“ aj  v projekte CENSE (podrobne na stránke http://www.iee-cense.eu/), ktorého výstupom sú okrem iného odporúčania pre CEN a tvorcov noriem z jednotlivých technických komisií. Normy majú byť nástrojom na transparentnejšie hodnotenie
a  v procese tvorby majú umožniť výmenu skúseností a spoločný prístup k výsledkom výskumu na medzinárodnej úrovni ako aj výmenu zhromaždených dát o budovách.

Dôležitá je rýchla implementácia nových riešení, ktorá má viesť k zvýšeniu kreditu EÚ vo svete. Normy sa majú stať nástrojom, ktorý umožní dosiahnuť lepšie  vlastnosti nových budov a významne zhodnotiť obnovované budovy.

(pre lepšie zobrazenie kliknite na obrázok)



Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB.