Anketa: Tepelná energetika po novom

Sú nové pravidlá na tomto úseku prínosom alebo obmedzením? S účinnosťou od 1. mája tohto roka vstúpil do platnosti zákon č. 100/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Okrem zmien na úseku centralizovaného zásobovania teplom prináša aj zásadné novinky v poskytovaní určených meradiel. Čo to bude v konečnom dôsledku znamenať v praxi pre dotknuté subjekty?

Otázky:

1. V čom vidíte prínos novely zákona ako celku?
2. Novela zákona významne obmedzuje možnosť odpájania sa odberateľov tepla od centralizovaného zásobovania. Ako hodnotíte zákon z pohľadu tejto zmeny?
3. V novelizovaných ustanoveniach § 17 ods. 7) a § 18 ods. 9) sa zavádzajú povinnosti dodávateľa v súvislosti s poskytnutím určených meradiel, ktoré okrem skutočnej spotreby tepla zobrazujú aj jej časový priebeh. S akým ohlasom sa podľa vás stretne táto povinnosť na strane dodávateľov?

Ing. Michal Piterka, SBD Komárno

1. Ak hodnotím zákon ako odberateľ tepla, je jeho prínos diskutabilný. Novela zákona bola odôvodňovaná okrem iného aj potrebou aplikácie ustanovení smernice EP a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Zákon (už tradične) ukladá nové povinnosti smerom k bytovo-komunálnej sfére, zabúda však na budovy verejného sektora, dlhodobo známe ako budovy s nadmernou spotrebou všetkých druhov energie, ktorú v konečnom dôsledku zaplatia daňoví poplatníci. Zákon pod hrozbou sankcií ukladá nové povinnosti správcom bytových domov aj v tých prípadoch, ktorých sa dosiaľ netýkal – mám na mysli domové kotolne prevádzkované samotnými vlastníkmi bytov a nebytové priestory prevádzkované na neziskovom princípe.

Som presvedčený, že zákon v tej podobe, v akej je teraz, je diskriminačný voči konečným spotrebiteľom. Správcom bytových domov ukladá povinnosti, ktoré sú v mnohých prípadoch nevykonateľné bez súčinnosti konečného spotrebiteľa – obyvateľa bytu –, tomu však už zákon jasne a pod sankciou neukladá umožniť toto plnenie povinností. Osobne by som privítal verejnú diskusiu o tomto zákone s následnými zmenami, ktoré by viedli ku skutočnému zrovnoprávneniu dodávateľov a odberateľov, resp. konečných spotrebiteľov.

2. Dodávateľa elektrickej energie a plynu môžeme meniť prakticky kedykoľvek. Dodávateľa tepla však nie je možné zmeniť. Viem, dodávka tepla je technicky iná situá­cia ako dodávka plynu a elektrickej energie, ale aj tak je zvláštne, ako sa postupnými zmenami v zákone o tepelnej energetike prakticky zablokovala možnosť odpojenia celých bytových domov/odberných miest od centralizovaného zásobovania teplom. Toto je asi jediný zákon, v ktorom nemôže odberateľ dať výpoveď bez udania dôvodu. Ukončenie zmluvy dohodou medzi dodávateľom a odberateľom nemožno vo väčšine prípadov očakávať – veď kto by sa dobrovoľne vzdal odbytu tovaru a zisku? Toto ustanovenie zákona posilňuje monopolné postavenie dodávateľov tepla a prehĺbi napätie vo vzájomných vzťahoch. Argumenty o ochrane konečných spotrebiteľov prostredníctvom regulácie cien tepla Úradom pre reguláciu sieťových odvetví akosi neobstoja. Stačí si len porovnať ceny tepla na Slovensku a v Českej republike.

3. Aj tieto ustanovenia zákona sú diskutabilné. Meradlá so záznamom časového priebehu spotreby tepla patria k cenovo náročnejším zariadeniam, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ prostredníctvom ceny tepla. Dodávateľ tepla si tak povinnosť splní, ukladá mu to zákon, zaplatí to však spotrebiteľ. V tomto prípade by som určite venoval pozornosť skutočnosti, či je montáž takýchto meradiel technicky možná, nákladovo primeraná a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívna, ako to hovoria ustanovenia zákona.

Ing. Miroslav Obšivaný, predseda predstavenstva SZVT

1. Ide o pomerne rozsiahlu novelu s veľkým množstvom úprav. Možno by bolo lepšie pripraviť aj úplne nový zákon, ktorý by bol prehľadnejší. Teší nás však, že vo väčšine zmien ide o premietnutie skúseností z praxe.

2. Táto úprava, ktorú navrhla vláda SR a následne ju schválil parlament, čiastočne zrovnoprávni povinnosti pri prevádzkovaní veľkých a malých zdrojov tepla. Odberatelia pri rozhodovaní odpojení často dostávali zlé informácie. Aj výsledky štúdie Protimonopolného úradu SR jasne ukázali, že odpojenie sa nie je pre odberateľov výhodné. Súhlasíme preto s tým, aby malé kotolne museli oznamovať skutočnú cenu tepla so všetkými nákladmi. Vďaka tomu sa dostaneme k reálnemu porovnávaniu finálnych cien a budeme tak môcť chrániť spotrebiteľov, čo je podľa nás najdôle­žitejšie.

3. Podľa našich prieskumov má na Slovensku namontované pomerové merače zhruba 80 až 90 % domácností. Takže táto povinnosť sa týka veľmi malej skupiny ľudí, ktorí si doteraz merače nedali namontovať. Chápem, že na prvý pohľad to môže vyzerať ako nútenie spotrebiteľov, v skutočnosti však ide o aplikáciu podmienok smernice EÚ, ktorú musíme zapracovať do našej legislatívy. Musím zároveň dodať, že pomerové rozdeľovače zvyšujú efektívnosť spotreby tepla v domácnostiach, vďaka čomu prinášajú úsporu energie.

Petra Jurčáková, prezidentka ZSVB na Slovensku

1. Prínos novely ako celku môže byť vnímaný pozitívne len zo strany dodávateľov centralizovaného zásobovania teplom (CZT), nie však zo strany tých, ktorých sa táto novela bezprostredne dotýka. Samozrejme, že každé odpojenie sa od systému CZT znamená zmenu pre všetkých, ktorí na systéme CZT ostávajú. Záchrana CZT však predsa nemôže znamenať obmedzovanie konečných spotrebiteľov, t. j. užívateľov bytov v bytovom dome. Novela je jednostranne zameraná na zvýšenú ochranu systému CZT bez toho, aby zaväzovala nielen výrobcov, ale aj ÚRSO k prijatiu účinných opatrení súvisiacich s výrobou a dodávkou tepla na konečnú spotrebu, čo je cieľom aplikácie smernice EÚ.

2. Táto otázka sa mala riešiť už dávno, systémy CZT boli stavané na vysoké výkony a veľké odbery tepla. Vôbec však nie je v poriadku obmedzovať odberateľov, aby ostali pri neefektívnom zdroji tepla, a nenechať im podľa Ústavy SR možnosť efektívnejšieho výberu. Samozrejme, že pri bytových domoch, ktoré prevádzkujú vlastnú kotolňu na vlastnú spotrebu, je to komplikovaný rad administratívnych a štatistických oznámení. Zákon vstupuje do vlastníckych vzťahov pri výrobe a odbere tepla pre domácnosti v bytovom dome, čo nie je podnikateľskou činnosťou. Určite nie je v súlade s Ústavou SR, aby sme boli zaviazaní povinnosťou zapojenia určených meradiel, ktoré znamenajú zvýšené náklady s dosiahnutím minimálneho efektu úspor. A v prípade nedodržania tohto ustanovenia nám hrozí uloženie sankcií. Legislatíva pritom vôbec nerieši najpálčivejšie problémy a otázky, ktoré prináša zavedenie pomerových meračov. Takýmto opatrením určite nedochádza k zvýšeniu energetickej efektívnosti bytových domov, ktorá mala byť hlavným cieľom novely zákona o tepelnej energetike v zmysle smernice EÚ.

Ing. Matej Gerboc, konateľ spoločnosti Vyregulovanie.sk, spol. s r. o.

1. Novela zákona o tepelnej energetike robí poriadok na trhu s teplom a ja ju vnímam ako pokus o poskytnutie ochrany centralizovanému zásobovaniu teplom. V tom je jej hlavný prínos, ale, žiaľ, aj riziko.

2. Základná idea ochrany centralizovaného zásobovania teplom je podľa mňa dobrá a z dlhodobého hľadiska prospešná. Najmä ak ide o tzv. účinné okruhy CZT, v ktorých sa aspoň 50 % tepla vyrába z obnoviteľných zdrojov. Mám však miernu obavu, že takáto široká ochrana môže v niektorých prípadoch viesť k rýchlym a masívnym investíciám do obnovy CZT, čo následne spôsobí skokový nárast ceny tepla, proti ktorému bude prakticky nemožné brániť sa.

3. Myslím si, že dodávatelia tepla nebudú mať s inštaláciou takýchto meradiel primárne problém. Horšie to bude už s archiváciou a poskytovaním údajov z týchto meradiel, keďže to bude predstavovať zvýšenú administratívnu záťaž. Ako človek, ktorý pracuje s týmito údajmi, mám z toho radosť. Na druhej strane si myslím, že časové priebehy spotreby budú pre väčšinu koncových odberateľov nezaujímavé a v mnohých prípadoch pôjde o nákladovo neprimerané a neefektívne opatrenie vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla.

(sf)
Foto: thinkstock.com

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.