Anketa: Rozpočítanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu

Zodpovedá z legislatívnej aj technologickej stránky súčasným potrebám? Názory z praxe, ktoré sme získali v našej ankete, ukazujú, že napriek pomerne veľkému technologickému pokroku v posledných rokoch je ešte stále veľa otázok, ktorým by sa mala pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie a teplú vodu venovať pozornosť.

1. Zodpovedá  legislatíva na rozpočítanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu podľa vašich skúseností a poznatkov súčasným požiadavkám? Ak nie, viete uviesť svoje výhrady, resp. návrhy na zmenu?
2. Ako vidíte uplatnenie nových technológií v oblasti zberu údajov z meračov tepla, pomerových rozdeľovačov tepla, bytových vodomerov vo svojej praxi?

Ing. Miroslav Obšivaný – predseda predstavenstva SZVT

1.    Teplo je špecifická komodita. Užívateľ bytu nedokáže na základe meračov zistiť presnú spotrebu tepla, teda ani skutočné náklady na teplo, ako napríklad pri plyne alebo elektrine, ktoré v domácnosti spotrebúva. Pomerový rozdeľovač umiestnený na vykurovacom telese nemeria presnú spotrebu tepla, udáva len pomer, akým sa celková fakturovaná suma nákladov na celý dom rozdelí medzi jednotlivé byty. Ani vyhláška o rozpočítavaní nákladov na teplo č. 630/2005 Z. z. v znení neskorších predpi­sov nezaručuje úplnú objektívnosť. Tento problém však priamo nesúvisí s tepláren­skými spoločnosťami, keďže ich povinnos­ti a zodpovednosť sa končia pri vstupe do domu a spôsob rozpočítavania nákladov v dome je vecou správcu, SVB. Preto aj na­sledujúce odpovede – naše stanoviská a odporúčania – vychádzajú z dlhodobých skúseností. Aké bývajú najčastejšie problémy?

Nesprávne nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky, prípadne koeficientov zohľadňujúcich polohu bytu

Ak si dom v zmysle vyhlášky zvolí nesprávny pomer základnej a spotrebnej zložky, alebo nesprávne hodnoty koeficientov zohľadňujúcich polohu bytov, pri rozpočítavaní podľa pomerových rozdeľovačov tepla môže dochádzať k veľkým rozdielom v platbách za spotrebované teplo v jednotlivých bytoch, čo vedie k nespokojnosti konečných spotrebiteľov. Niekedy môže zle nastavený pomer spôsobiť, že niektoré byty majú vykázanú niekoľkonásobne vyššiu platbu za teplo v porovnaní s inými, a to pri dosiahnutí podobného tepelného komfortu. Ak však užívatelia takýchto bytov budú rozpočítanie reklamovať, reklamácia sa bude považovať za neoprávnenú. Problém spočíva v tom, že metodika rozpočítania a jej nastavené parametre nie sú v takom prípade v danom dome vhodné, pretože nezodpovedajú jeho tepelnotechnickým a stavebným vlastnostiam.

Keďže takéto nastavenie pomeru vyhláška striktne neurčuje, ale dáva vlastníkom bytov právomoc rozhodovať o tomto parametri podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, je pochopiteľné, že takéto nastavenie pomeru budú presadzovať len nespokojní vlastníci bytov, ktorých je spravidla menej ako susedov, ktorým situácia vyhovuje, keďže časť ich nákladov na teplo hradia za nich práve nespokojní vlastníci. Situácia je neriešiteľná, nespokojní vlastníci sa nemajú na koho odvolať a preto im nemá kto pomôcť. Riešením je obrátiť sa na súd, čaká ich však zdĺhavý proces s nejasným výsledkom.

„Kradnutie“ tepla susedmi

„Kradnutie“ tepla medzi susedmi je veľmi bežný, fyzikálne však ľahko vysvetliteľný jav. Je známe, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou z miestnosti s vyššou teplotou do miestnosti s nižšou teplotou, pričom týmto prestupom má snahu dosiahnuť rovnovážny stav – v našom prípade rovnakú teplotu v susediacich miestnostiach. Prestupu tepla z miestnosti do miestnosti, a to bez ohľadu na rozdielnych vlastníkov miestností, sa nedá zabrániť. Preto teplotu interiéru ovplyvňuje teplota v susednom byte. Keby sa počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vnútorná teplota v nevykurovanom byte vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne pod 15 až 18 °C. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje oveľa menej tepla ako byt, v ktorom sa kúri na 21 °C.

Výmena tepla stenami medzi bytmi sa nedá merať. Ako sme už uviedli, náklady na vykurovanie sa rozpočítavajú podľa pomerových rozdeľovačov tepla umiestnených na vykurovacích telesách (radiátoroch), nemeria sa teda množstvo tepla celkovo prijaté v miestnosti, ale len množstvo tepla prijaté z vykurovacieho telesa. Platí pravidlo, že čím menej dielikov napočíta pomerový rozdeľovač, tým menej tepla prišlo cez vykurovacie teleso, ale tým viac tepla mohlo prísť do miestnosti cez steny. Čím viac dielikov napočíta pomerový rozdeľovač, tým viac tepla prišlo cez vykurovacie teleso, v miestnosti je vyššia teplota než v okolí, a preto z okolitých miestností neprichádza žiadne teplo – na druhej strane, čím je teplota v miestnosti vyššia, tým viac tepla je schopná dodať do okolitých priestorov s nižšou teplotou. A práve aj z tohto dôvodu je stanovenie pomeru spravodlivejšie, keď sa väčšia časť nákladov rozpočíta podľa podlahovej plochy bytu.

2. Pomerové rozdeľovače zvyšujú predovšetkým efektívnosť spotreby tepla v domácnosti, vďaka čomu prinášajú úsporu energie. Veď najlacnejšia energia je nespotrebovaná energia. V minulosti sa dávali rôzne tekuté, dvojrúrkové merače. Tie sa museli každý rok otáčať a vymieňať. To je dnes už úplne prekonané a pomerový rozdeľovač je elektronický. Určitou nevýhodou môžu byť náklady na montáž. Návratnosť takejto investície z úspor je však rýchla – trvá iba 1,5 až 2 roky. Niektorí naši členovia ponúkajú dokonca obyvateľom ako službu prefinancovanie tejto investície z úspor, ktoré bytový dom v ďalšom období dosiahne. Chceme, aby ľudia energiou šetrili a podporujeme zatepľovanie, ako aj modernizáciu vnútorných rozvodov.

Ing. Juraj Šmelík – THERMO-ECO-ENGINEERING, s. r. o.

1, Súčasná legislatíva nie je v súlade s požiadavkami praxe.

Čo sa týka vykurovania, treba povedať, že rozpočítanie nákladov na vykurovanie je veľmi zložitá problematika. Na to, aby boli rozpočítané platby úmerné dosahovanému teplotnému komfortu v bytoch a reálnej spotrebe tepla, treba okrem „meraných parametrov“ (čo sú hodnoty indikované pomerovými rozdeľovačmi alebo bytovými meračmi tepla) zohľadniť aj iné parametre, ktoré majú takisto veľký vplyv na dosiahnutie teplotného komfortu a spotrebu tepla, ale technicky (z dôvodu vysokej ceny ich merania) nie sú merateľné. Preto k „nameraným údajom“ treba pristupovať citlivo a na základe znalosti princípov stavebnej fyziky a šírenia tepla určiť ich primeranú váhu pri rozpočítaní.  Vyhláška č. 630/2004 Z. z. v znení novely č. 358/2009 Z. z. umožňuje zhromaždeniu vlastníkov bytov nadpolovičnou väčšinou prítomných rozhodnúť o akomkoľvek inom spôsobe rozpočítania. Čo by sa stalo, keby sme túto vyhlášku nemali? Vôbec nič. Tá istá väčšina by sa dohodla na tom istom. Vyhláška sama seba defacto umožňuje zrušiť, právna sila rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov je totiž väčšia ako právna sila vyhlášky.

Problémom je skutočnosť, že pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie sa rozhoduje o veľkých peniazoch. Medzi vlastníkmi bytov neexistuje nezaujatý postoj. Veľká časť z nich pristupuje k rozhodovaniu s cieľom „ja chcem platiť čo najmenej, iní ma nezaujímajú. Čím viac zaplatia oni, tým menej budem platiť ja“. Výsledkom takéhoto hlasovania bývajú veľmi často spôsoby rozpočítania neprimerane výhodné (nízkymi platbami) pre jednu skupinu bytov a neprimerane poškodzujúce (vysokými platbami) inú skupinu bytov. Čo však pokladám za najhoršie – proti takémuto rozhodnutiu neexistuje žiadny opravný prostriedok, nie je ustanovená žiadna odborná autorita s právom posúdiť primeranosť rozpočítania. Kontrolné orgány v prípade sťažnosti posudzujú len to, či bolo hlasovanie procesne správne a či sa schválený spôsob rozpočítania počtársky správne realizoval. Nikto nemá právomoc poukázať na nesprávnosť predmetu rozhodovania. Obyvateľ poškodený nesprávnym spôsobom rozpočítania nemá žiadnu šancu na nápravu, nepomôže mu žiadny odborný posudok. Jediné, čo mu zostáva, je prosiť susedov o zmenu. Tí však nemajú žiadnu povinnosť počúvať ho. Legislatíva o rozpočítaní nákladov na vykurovanie umožňuje aj taký extrém, že neprimerané platby spravia z obyvateľa domu bezdomovca.

Čo sa týka teplej vody, pri rozpočítaní sa nerešpektujú reálne náklady na prípravu a distribúciu teplej vody zo spoločných zdrojov. Takmer všetko teplo sa rozpočíta podľa spotrebovaného množstva – objemu teplej vody. Bez ohľadu na to, že podstatná časť tepla (často väčšina) sa spotrebuje na udržiavanie teploty teplej vody v rozvodoch. Podiel strát na rozvodoch je tým väčší, čím nižšia je spotreba teplej vody. Veľké odbery (veľkí odberatelia) teplej vody znižujú jej cenu pre všetkých v tepelnom okruhu. Pravidlá rozpočítania sú však opačné: čím je väčší odber, tým je vyšší podiel na platbe za tepelné straty. Pravidlá rozpočítania tak vyhovujú tým, ktorí teplú vodu neodoberajú.

2.    Na úseku nových technológií možno hovoriť o bytových vodomeroch, ktoré umožňujú vykonávať diaľkové odpočty bez vstupu do bytov, prípadne aj online sledovanie spotreby, vďaka ktorému možno identifikovať prípady neoprávnenej manipulácie či skôr zareagovať na funkčné poruchy vodomerov. Nie sú potrebné špekulácie o náhradných hodnotách v prípade nesprístupnenia vodomerov. To všetko môže pomôcť zvýšiť presnosť merania. Rozpočítanie nákladov na vykurovanie, ale aj tepla na teplú vodu a vyhodnocovanie spotrieb v priebehu roka pokladám pri pomerových rozdeľovačoch a bytových meračoch tepla za problematické z týchto dôvodov:

1. Konečná faktúra za teplo za predchádzajúci rok je k dispozícii najskôr v marci ďalšieho roku. Akékoľvek priebežné vyhodnocovanie platby je len odhadom so značnou neistotou, čo je na fakturačné účely úplne nevhodné.
2. Spôsoby rozpočítania sú nastavené na vyhodnotenie roka ako celku. Na vyhodnocovanie v kratších intervaloch by sa spôsoby rozpočítania museli výrazne upraviť a museli by sa zohľadňovať ďalšie parametre, ktoré netreba vyhodnocovať v ročnej bilancii, preto sa ani nesledujú.

Môj osobný názor je, že to spôsobí vyššie náklady na rozpočítanie a oveľa väčšie problémy s korektnosťou rozpočítania ako dosiaľ.

Petra Jurčáková – prezidentka ZSVB na Slovensku

1.    Legislatíva poškodzuje spotrebiteľov, umožňuje rozhodovať laickej verejnosti hlasovaním o fyzikálnych zákonoch v rozpore s inými právnymi a technickými predpismi (napríklad rozpočítané teplo v bytoch nezodpovedá vyhláške č. 152/2005 Z. z.). Vyhláška o rozpočítavaní tepla na vykurovanie musí jasne definovať množstvo tepla na dosiahnutie základného tepelného komfortu a ostatný náklad rozpočítať na základe správania užívateľov zaznamenaného integrovaným záznamovým zariadením. Pri rozpočítavaní nákladov na teplú vodu vyhláška nezohľadňuje korektne podiel na skutočných cirkulačných stratách, a tak paradoxne trestá zvýšenou platbou tých, čo využívajú dodávku teplej vody.

2.    Nové technológie v oblasti zberu údajov zvyšujú komfort, eliminujú chybovosť ľudského faktora a zavádzajú možnosť analyzovať správanie, čím zefektívňujú činnosti, ktoré sa týmito technickými prostriedkami monitorujú.

Ing. Anna Krajčiová – II. viceprezidentka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku

1.    Správcovské organizácie, ktoré sú členmi Združenia bytového hospodárstva na Slovensku, spravujú spolu viac ako 140-tisíc bytov a nebytových priestorov. S praktickým uplatňovaním vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá upravuje spôsob rozpočítania nákladov na teplo, máme teda bohaté skúsenosti v rôznorodých podmienkach bytových domov. Na základe týchto skúseností môžeme konštatovať, že platná legislatíva v tejto oblasti je na zodpovedajúcej úrovni a možno ju aplikovať pri všetkých typoch meračov tepla. Ako správcovia, tak aj naši zákazníci – vlastníci bytov a nebytových priestorov – kladne hodnotia predovšetkým variabilitu, ktorú umožňuje platná legislatíva, t. j. možnosť dohodnúť si v bytovom dome odlišné pravidlá na rozpočítanie tepla v závislosti od konkrétnych podmienok daného bytového domu.
 
2.    Nové technológie v oblasti zberu údajov z meračov tepla, pomerových rozdeľovačov tepla, ale aj pomerových meračov vody sa v bytových domoch spravovaných našimi členskými organizáciami uplatňujú v čoraz väčšom rozsahu. V čase, keď náklady na vykurovanie a prípravu teplej vody tvoria najvyššiu položku v nákladoch na bývanie, nové technológie v tejto oblasti sú jedným z nástrojov na úsporu tepla. Okrem diaľkového odpočtu dát bez nevyhnutnosti vstupu do bytov umožňujú nové technológie priebežné získavanie údajov s ich operatívnou analýzou a využitím pri optimalizácii prívodu tepla do objektu. Viacerí správcovia už v súčasnosti poskytujú vlastníkom bytov možnosť získavať informácie o spotrebách tepla v objekte a v byte online – cez svoje webové portály. Aj keď si nákup a inštalácia nových technológií vyžadujú určité počiatočné investície, vynaložené náklady sa vlastníkom bytov vrátia v podobe možných úspor tepla, zlepšenia informovanosti a zvýšeného komfortu bývania.

Ing. Michal Piterka – SBD Komárno, podpredseda predstavenstva SZBD

1.    Legislatívny rámec rozpočítania nákladov na vykurovanie a teplú vodu je daný ustanoveniami zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v platnom znení a sekundárnou legislatívou – vyhláškou ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. Už samotné ustanovenia zákona o tepelnej energetike zaoberajúce sa rozpočítaním nákladov na vykurovanie a teplú vodu, resp. niektoré definície, sú konštruované tak nešťastne, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal značne zúžený priestor na vydanie skutočne dobrého predpisu. Keď si spomínam na okolnosti pripomienkového konania k pôvodnej vyhláške, možno hovoriť o šťastí, že legislatíva na rozpočítanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu nie je ešte horšia.

Od novely vyhlášky v súčasnosti uplynulo už viac ako 5 rokov, oblasť energetickej efektívnosti sa značne posunula, rovnako aj oblasť vývoja diaľkovo odpočítavaných určených meradiel alebo indikátorov spotreby. Z hľadiska obnovy bytových domov sa významne zvýšil počet obnovených budov, to isté platí aj o kvalite obnovy. Myslím si, že legislatíva v oblasti rozpočítania nedokázala/nechcela zareagovať na technický pokrok v oblasti zberu údajov, na obnovu budov. Postrehom z pra­xe, ktorý dokazuje, že ustanovenie o „inej dohode vlastníkov“ vedie k výsledkom vyúčtovania mimo možnosti stavebnej fyziky, gestor vyhlášky jednoducho nevenoval pozornosť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa napriek silnému odbornému zázemiu, schopnému vydať kvalitatívne iný predpis, sústredil skôr na to, ako sa zbaviť zodpovednosti za rozpočítanie. To sa mu nakoniec aj podarilo prijatím nového zákona o energetickej efektívnosti v Národnej rade SR 21. októbra 2014.Ustanovenia nového zákona sú teda v oblasti rozpočítania nákladov na teplo a teplú vodu výzvou pre ministerstvo hospodárstva.

2.    Postupne sa zavádzajú/inštalujú jednotlivé zariadenia a systémy na meranie, resp. indikovanie spotreby tepla na vykurovanie a spotreby teplej vody. Vlastník, resp. užívateľ bytu, bude mať možnosť pohodlne, bez potreby manuálneho zhromaždenia všetkých údajov, získať informácie o svojej spotrebe či svojom podiele na spoločných nákladoch. Zavedenie nových technológií však nebude jednoduché, keďže podľa mojich skúseností chýba vhodná cielená informačná kampaň, ktorá by o správnosti legislatívnych povinností presviedčala občanov inými argumentmi ako pokutami v prípade absencie alebo oneskorenia zavedenia niektorej zákonom nadiktovanej povinnosti. A nové technológie v bytových domoch nezaplatí nik iný ako vlastník/užívateľ bytu.

Ak Európska únia a Slovenská republika chcú presviedčať občanov o význame nových technológií vo vzťahu k úsporám energie a ochrane životného prostredia, bolo by vhodné podporiť zavádzanie týchto opatrení priamo finančne. Návratnosť niektorých opatrení je dnes diskutabilná, tak prečo by sa štát nemohol podeliť s občanmi o riziká zavádzaných opatrení? Rozhodne by som financie na podporu zavádzania nových technológií považoval za zmysluplnejšie investované ako tie v rámci pripravovanej investície na podporu výroby energie z malých obnoviteľných zdrojov, na ktorú je zo štrukturálnych fondov EÚ vyčlenených 100 miliónov eur. Ak by sme peniaze investovali do nových technológií, tak za predpokladu, že ich zavádzanie sa dotkne maximálne 800 000 bytov z celkového počtu 878 000 bytov zistených pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011, by na 1 byt pripadlo neuveriteľných 125 eur. Len na porovnanie: elektronický pomerový rozdeľovač tepla s diaľkovým odpočtom údajov a 10-ročnou životnosťou možno dnes inštalovať za sumu o niečo vyššiu ako 20 eur, bytový vodomer s identickými vlastnosťami ako elektronický pomerový rozdeľovač tepla za menej ako 30 eur…

Ing. Dušan Slobodník – product manager ENBRA Slovakia, s. r. o.

1. Ak sa zameriame len na požiadavky tých, ktorých sa to najviac týka, t. j. vlastníkov bytov, a dovolím si povedať, že tie sú od začiatku éry rozúčtovania také isté, ide o to, ako po prvé – ušetriť náklady na teplo a vodu – a po druhé – spravodlivo rozpočítať náklady na teplo a vodu –, inak povedané, o to, ako použiť „spravodlivú“ metódu rozpočítavania nákladov. Ak hovoríme o spravodlivosti, týka sa to hlavne rozpočítavania tepla, lebo tam vznikajú často odôvodnené pochybnosti. To, že meranie spotreby ÚK, ale aj TV, či už pomerové, alebo priame, ušetrí náklady za teplo, je nesporné a nevyvrátiteľné. A dnes už máme aj dostatočné množstvo dát, aby sme to spoľahlivo preukázali. Na to, či je metóda určená na rozpočítavanie nákladov (zadefinovaná v legislatíve alebo akákoľvek iná známa metóda) absolútne spravodlivá, sa dá dnes už tak­isto jednoznačne odpovedať: Nie, nie je! Aby to však bolo úplné, je vhodné položiť si aj otázku, či nejaká absolútne spravodlivá metóda vôbec môže existovať. Dovolím si odpovedať: Nie, nemôže!

Prečo teda inštalovať a platiť za pomerové rozdeľovače nákladov aj napriek tomu, že neexistuje spoľahlivo spravodlivá metóda na rozpočítavanie nákladov z nich? Prečo rozpočítavať náklady za teplo? Odpoveď je zase jednoduchá a štatisticky preukázateľná. Jednoducho preto, že aj PRVN na radiátoroch, aj vodomery fungujú na našu psychiku tak, že nás to núti prevziať zodpovednosť za to, koľko vody a tepla minieme, takže sme schopní rozmýšľať individuálne ekonomicky a v konečnom dôsledku celok, t. j. bytový dom, minie tepla a vody podstatne menej, ako keby toto povedomie bolo tzv. kolektívne, bez osobnej zodpovednosti. Máme tu teda situáciu, pri ktorej vieme, že bez pomerového merania a rozúčtovania zaplatíme za teplo a vodu podstatne viac, na druhej strane, samotné rozúčtovanie jednotlivým vlastníkom bytov nie je a nikdy nebude absolútne spravodlivé. Alarmujúcim faktom je však prax, ktorá ukázala, že pri rozpočítavaní nákladov na teplo v zmysle platnej legislatívy môžu vznikať, vznikajú a budú vznikať anomálie, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú jedného vlastníka bytu na úkor iného.

Čo s tým? Osobne si myslím, že by bolo užitočné uvedomiť si a prijať fakt, že hoci neexistuje absolútne spravodlivá metóda rozpočítavania nákladov, možno sa k tomuto stavu spravodlivosti viac či menej priblížiť. A tu vidím veľké medzery v legislatíve a zodpovednosti legislatívcov. Súčasná legislatíva a legislatívci nesledujú tento trend, nepreberajú na seba váhu odbornosti a zodpovednosť za čo najspravodlivejšiu metódu. Alibisticky dávajú možnosť vlastníkom bytov, prevažne absolútnym laikom v problematike, zvoliť si prakticky akúkoľvek metódu rozpočítavania. Aj bez zásahov vlastníkov bytov metóda rozúčtovania tepla odporúčaná legislatívou generuje anomálie, ktoré sú úplne v rozpore so základnými zákonitosťami fyziky a zdravého rozumu. Pri týchto anomáliách sa dnes už zaužíval pojem „kradnutie tepla“. V konečnom dôsledku sa to môže skončiť aj tak, že niekto odborne zdatný a odvážny zažaluje štát za to, že priamo podporuje a vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožňuje, aby dochádzalo k okrádaniu jedného vlastníka bytu druhým.

Čo navrhujem: Dnes už možno štatisticky preukázať, ktorá metóda je viac či menej spravodlivá a túto mieru spravodlivosti možno aj matematicky vyjadriť. To znamená, že sa vieme z oblasti pocitov o spravodlivosti prepracovať k miere spravodlivosti, teda k niečomu podstatne exaktnejšiemu. Vyžaduje si to využiť prostriedky štatistiky, matematického modelovania a znalosti stavebnej a tepelnej fyziky. Nie je to jednoduché a treba si otvorene priznať, že ide o odbornosti, ktorými disponuje len malá skupina ľudí, ktorých v skutočnosti nikto neoslovil alebo ich názor nemá neodborná väčšina vrátane legislatívcov potrebu akceptovať.

2. Úprimne povedané, všetky technológie, ktoré sa dnes začínajú masovejšie používať, nie sú žiadnou novinkou a sú dostupné a používajú sa už viac ako 10 rokov. Zmenou oproti minulosti je to, že sa vytvára legislatívny tlak, ktorý v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne bude nútiť vlastníkov bytov v bytových domoch, aby si tieto technológie dali inštalovať na svoje náklady. Ak sa tak stane, nebude to ich slobodné rozhodnutie, a ak sa to neurobí s rozumom a s ohľadom na energetickú a ekonomickú efektívnosť, výsledkom bude draho zaplatený komfort bez úspor a ekonomického prínosu pre vlastníkov bytov. Komfort automatického zberu a spracovania údajov z meračov a PRVN je pre všetkých, ktorých sa to týka, nesporný. Otázne je, pri akých aplikáciách sú tieto technológie z pohľadu ekonomickej a energetickej efektívnosti ešte prínosom, nielen drahou hračkou.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov, thinkstock.com

Článek byl uveřejněn v časopisu TZB HAUSTECHNIK.