Rekonštrukcia hydroizolácie striech budov výrobného závodu
V rokoch 2010 a 2011 sa realizovala rekonštrukcia hydroizolácie striech stavebného objektu RY171 výrobného závodu Synthesia, a. s., v Pardubiciach, v ktorom sa sústreďuje výroba farieb a pigmentov. Zároveň sa rekonštruoval aj menší stavebný objekt RY06. Na rekonštrukciu sa použila vodotesná izolácia.
Pred začiatkom rekonštrukčných prác sa vykonala dôkladná prehliadka existujúceho stavu hydroizolácie striech a nechýbala ani séria diskusií s investorom, dodávateľom izolatérskych prác firmou Jiřího Doležala a výrobcom hydroizolačnej fólie spoločnosťou Fatra, a. s. Pôvodný strešný plášť z roku 1990 na RY171 tvorili asfaltované oxidované pásy typu Bitagit. Po viac ako 20 rokoch bola asfaltovaná hydroizolačná krytina značne zdegradovaná a netesnila. Cez narušenú povlakovú hydroizolačnú krytinu do interiéru opakovane zatekalo. Vodorovná izolácia bola na všetkých detailoch ako napríklad atika a steny ukončená na pozinkovanom plechu, ktorý lemoval všetky zvislé plochy. Nad rovinu strechy vystupoval celý rad detailov veľmi náročných na opracovanie – priestupy potrubí s prírubami, niekoľko potrubí blízko seba, v blízkosti stien a podobne (obr. 1).
Pôvodnú hydroizoláciu z asfaltovaných pásov pravdepodobne už v čase jej realizácie priťažili riečnym kamenivom frakcie 8/16, ktoré oddeľovala separačná textília s plošnou hmotnosťou 500 g/m2. Kamenivo obsahovalo značné množstvo cudzích prímesí, piesku a hliny, ako aj odpadové omietky vrátane organického znečistenia náletovou zeleňou (obr. 2).
Obr. 1 Nad rovinu strechy vystupoval celý rad detailov veľmi náročných na opracovanie.
Vzhľadom na tieto fakty sa v súvislosti s návrhom odstránilo pôvodné kamenivo, aby sa zabránilo postupnému vyplavovaniu znečisťujúcich látok. Tieto nečistoty by mohli zanášať ležatú dažďovú kanalizáciu a znemožniť v tejto frakcii plynulý odtok vody. Po odstránení pôvodného riečneho kameniva sa odstránila aj existujúca separačná textília, podklad sa vyrovnal, vypukliny v asfaltovanej krytine sa prerezali a znova zvarili (obr. 3).
Obr. 2 Pôvodná hydroizolácia z asfaltovaných pásov bola priťažená riečnym kamenivom, ktoré obsahovalo značné množstvo cudzích prímesí.
Voľba hydroizolačného materiálu
Náročná chemická prevádzka vnútri objektu vyžadovala voľbu materiálu, ktorý zaručí spoľahlivosť a dlhodobú ochranu vnútorných priestorov pred zatekaním. Okrem tejto základnej funkcie zabezpečí aj maximálnu znášanlivosť a odolnosť proti širokej škále chemikálií. Ako najvhodnejší materiál sa po sérii diskusií zvolila fólia Fatrafol P 918 s hrúbkou 1,5 mm na báze TPO (termoplastických polyolefínov). Tieto fólie sú chemicky odolné nielen proti anorganickým látkam, ale aj proti niektorým ropným produktom a okrem toho sa dobre znášajú s polystyrénom a asfaltom. Sú elastické a majú vysokú pevnosť a prieťažnosť. Tieto dve vlastnosti si zachovávajú počas celej životnosti. Odolnosť pri ohybe za nízkych teplôt sa pohybuje pod hodnotou –40 °C, čo umožňuje aplikáciu fólie pri teplotách až do –10 °C.
Obr. 3 Vypukliny v asfaltovanej krytine sa prerezali a znovu zvarili.
Realizácia rekonštrukcie hydroizolácie
Hydroizolačná fólia sa aplikovala v súlade s technologickými predpismi výrobcu. Na realizáciu všetkých detailov sa použili systémové plechové profily kašírované vrstvou TPO. Do existujúcich strešných vtokov sa vsadili sanačné vpusty s integrovanou TPO manžetou. Všetky priestorové detaily sa opracovali nevystuženou fóliou na báze TPO. Škáry medzi zvislou plechovou lištou a podkladom sa vytmelili PU tmelom (obr. 4).
Obr. 4 Škáry medzi zvislou plechovou lištou a podkladom sa vytmelili PU tmelom.
Aj napriek tomu, že fólie na báze TPO vykazujú chemickú znášanlivosť s bitúmenmi a z tohto hľadiska by separačná textília nebola nevyhnutná, podložila sa pod hydroizoláciu separačná textília s plošnou hmotnosťou 300 g/m2. Tým sa predišlo možným rizikám, ktoré sú spojené s mechanickým poškodením fólie vplyvom nerovného podkladu. Na záver po kontrole spojov fólie sa na dokončenú hydroizolačnú krytinu uložila separačná textília s plošnou hmotnosťou 300 g/m2 so zvarenými presahmi širokými približne 100 mm. Na textíliu sa uložila nová priťažujúca vrstva z praného riečneho kameniva štandardnej frakcie 16/32 mm s hrúbkou min. 50 mm (obr. 5).
Obr. 5 Na textíliu sa položila nová priťažujúca vrstva z praného riečneho kameniva štandardnej frakcie 16/32 mm s hrúbkou min. 50 mm.
Strecha na stavebnom objekte RY06
Stavebný objekt RY06 pochádza z roku 1945 a je zastrešený šikmou strechou s výmerou približne 550 m2 a so sklonom asi 20 %. Pôvodnú hydroizoláciu tvorili asfaltované pásy, nátery a suspenzie, ktoré boli po viac ako 60 rokoch dávno za hranicou svojej životnosti, značne zdegradované a na mnohých miestach úplne netesné (obr. 6 a 7).
Obr. 7 Pôvodná hydroizolácia bola po viac ako 60 rokoch dávno za hranicou svojej životnosti.
Aj v tomto prípade sa realizovalo plošné prekrytie pôvodnej asfaltovanej krytiny fóliou na báze TPO. Pôvodný podklad sa plošne opravil, prerezali sa vypukliny a vrásy.
Obr. 8 Fólia sa pri ukladaní orientovala dlhšou stranou kolmo na spád.
Na takto upravený podklad sa položila separačná textília s plošnou hmotnosťou 300 g/m2, cez ktorú sa mechanicky ukotvila vo vzájomných presahoch so šírkou 100 mm fólia Fatrafol P 918 s hrúbkou 1,5 mm. Fólia sa pri ukladaní orientovala dlhšou stranou kolmo na spád (obr. 8 a 9).
Obr. 9 Fólia sa pri ukladaní orientovala dlhšou stranou kolmo na spád.
Ďalšia rekonštrukcia stavebného objektu RY172
V septembri 2012 sa na rekonštrukciu pripravila hydroizolácia stavebného objektu RY172, v ktorom sa takisto vyrábajú farby a pigmenty. Ide o súbor troch navzájom oddelených plochých striech so spádom približne 5 % a s celkovou výmerou asi 900 m2. Stavebný objekt RY172 bol postavený v roku 1990. Pôvodná asfaltovaná krytina z oxidovaných pásov typu Bitagit bola už 5 rokov v nevyhovujúcom stave a netesnila. Pre pomerne rýchlu degradáciu krytiny a následné zatekanie do interiéru sa na celú plochu strechy už približne po 6 rokoch od realizácie aplikoval hydroizolačný stierkový systém na akrylátovej báze, plošne vystužený sklenenou textíliou (obr. 10).
Obr. 10 Na celú plochu strechy sa už po 6 rokoch aplikoval sanačný hydroizolačný stierkový systém na akrylátovej báze, plošne vystužený sklenenou textíliou.
Zo stavebného hľadiska ide o štandardné jednoplášťové strechy s klasickým poradím vrstiev, no s celým radom pomerne zložitých priestorových detailov betónových soklov, ktoré nesú motorické jednotky vzduchotechniky, samostatných a súdržných priestupov odvetrávania kanalizácie, vzduchotechniky, priestupov káblov, kruhových betónových soklov a podobne. Najväčšiu strechu stavebného objektu RY172 s plochou približne 500 m2 na troch stranách lemuje atika s výškou asi 350 mm. Netypická a nevhodná je v tomto prípade realizácia odvetrávacích otvorov na vnútornej strane atiky, na ktorej je vyvedených celkovo 57 odvetrávacích plastových hadičiek, ktoré sú vložené medzi betónovú atiku a vnútorné plechové lemovanie. Na mieste vyústenia hadičiek sa na vnútornej strane zvislých atikových plechov nachádzajú odvetrávacie kruhové otvory, ktoré umožňujú čiastočné odvetranie strešného plášťa. Žiaľ, takto vyhotovené odvetrávacie otvory nie sú príliš účinne kryté pred dažďom a v súčasnosti sú pravdepodobne zdrojom periodického zatekania (obr. 11). V prípade stavebného objektu RY172 sa bude realizovať mechanické kotvenie fólie na báze TPO.
Obr. 11 Takto realizované odvetrávacie otvory nie sú veľmi účinne kryté pred dažďom a pravdepodobne sú zdrojom zatekania.
Záver
Hydroizolačná fólia na báze TPO sa vyznačuje vysokou chemickou odolnosťou proti širokému spektru chemických látok a z tohto dôvodu sa zvolila ako optimálny hydroizolačný materiál vhodný do náročnej expozície na strechách chemického koncernu Synthesia, a. s., rovnako ako napríklad na niektorých strechách výrobného areálu Lovochemie, a. s., v Lovosiciach v roku 2010. Očakávaná minimálna životnosť fólie pri splnení všetkých technických požiadaviek výrobcu je 30 rokov.
TEXT: Ing. Richard Rothbauer
FOTO: archív Fatra, firma Jiří Doležal
Ing. Richard Rothbauer pracuje v Štúdiu izolácií Fatra, a. s.
Článok bol uverejnený v Stavebné Materialy.
