Oprava podláh

Realizačné odporúčania

Pred začatím ukladania novej podlahy (najmä pri výmene dlaždíc) je dôležité miestnosť správne premerať a určiť sklon novej podlahy, ktorá môže byť vodorovná alebo vyspádovaná (2 až 5 %). Po vyrovnaní alebo vyspádovaní sa malta nechá aspoň jeden deň zatvrdnúť. To, či sa nová podlaha (predovšetkým dlažba) ukladá vodorovne a súvislo, sa odporúča kontrolovať dlhšou latou, hmatom a pohľadom. Pri ukladaní dielcov (dosiek, parkiet, vlysov, dlaždíc) sa postupuje smerom od konca miestnosti k dverám a po uložení všetkých dielcov treba podlahu nechať pred zaťažením aspoň 24 hodín tvrdnúť.

Opravy hlinených podláh

Hlinené podlahy boli typické pre stavby ľudového staviteľstva. Keďže sú náchylné na opotrebovanie, udržiavali sa počas ich aktívneho využívania priebežne – v krátkych intervaloch sa premazávali novou hlinou. Opravy poškodených hlinených podláh sú pomerne prácne, pretože novú zmes možno nanášať len v tenkých vrstvách, aby čo najmenej popraskala. Všetky trhliny a trhlinky, ktoré sa v nej po vyschnutí vyskytnú, treba opätovne premazávať hlinenou zmesou, až kým sa podlaha nescelí.

Oprava drevených podláh

Pri oprave poškodených drevených podláh treba zistiť príčinu ich poškodenia. Ak sú príčinou drevokazné huby, nestačí ju opraviť, musí sa vymeniť. Určiť rozsah napadnutia hubami pohľadom na neodkrytú podlahu je vzhľadom na neviditeľné podhubie, ukryté pod povrchom dosiek, pomerne ťažké. Z toho dôvodu sa odporúča podlahu otvoriť a nainfikované prvky odstrániť.

Odstrániť však treba nielen viditeľne poškodenú podlahu, ale aj ostatné konštrukcie (podlahové trámy či násyp v podlahe, v prípade potreby sa musí otĺcť aj omietka). To všetko asi jeden meter okolo poškodeného miesta (viditeľného rozsahu napadnutia). Po osadení novej konštrukcie doskových podláh sa podlahové trámy vyrovnajú do vodorovnej roviny a zhotoví sa násyp. Ten sa medzi vankúšmi v miernom oblúku navŕši, aby dosky dobre dosadali, čo zabráni neskoršiemu prehýbaniu a vŕzganiu podlahy pri chôdzi. Horná plocha podlahových trámov sa pred ukladaním dosiek očistí, dosky sa následne ukladajú po dvoch až troch naraz. Klince treba zatĺkať hlavičkami pod úroveň podlahy. Na záver sa do steny (aby umožnili podlahe objemové zmeny) pribijú podlahové kútové lišty.

Ak sa podlaha pri chôdzi prehýba, môže byť príčinou sadnutie podsypu. V takom prípade ju treba otvoriť a podsyp navŕšiť asi o 0,5 až 1 cm. Podlahové dosky sa následne otočia a pribijú naopak. Ak je podlaha poškodená zatečením, odporúča sa s opravou počkať, kým sa nevysuší nielen drevo podlahy, ale aj podsyp. V prípade, že je však drevená podlaha vlhkom zdeformovaná, oprava je často nemožná a poškodený úsek treba vymeniť za nový.

Drevené palubové podlahy sa pri zhotovovaní kládli na zraz, čo postupom času – najmä ak drevo nebolo dostatočne vysušené – spôsobovalo vznik širokých škár medzi jednotlivými doskami, v ktorých sa usadzovala nečistota a prach. Z toho dôvodu sa širšie škáry musia pred opravou vyčistiť. Následne sa užšie škáry vyplnia tmelom, širšie drevenými lištami z rovnakého materiálu. Pred vložením ich treba z bokov natrieť vhodným lepidlom (na báze epoxidových živíc alebo disperzným). Po zatvrdnutí lepidla sa prečnievajúce časti zhobľujú.

Pri vlysových alebo parketových podlahách, ktorých materiál sa pred kladením dostatočne nevysušil, vznikajú dodatočným vysušovaním široké škáry. Ak sú vystavené hoci aj krátkemu, ale intenzívnemu vlhnutiu, rozťahujú sa do strán. V prípade, že nie je vlhnutie rozsiahle, podlaha sa po krátkom čase vráti do pôvodnej polohy (rozsiahle vlhnutie podlahu zdeformuje). Škáry stiahnutej, dosušenej podlahy možno vyplniť kúskami dreva alebo tmelom, čím sa podlaha technicky síce opraví, ale esteticky znehodnotí. Drevo a tmel treba po uložení, vlepení či zatvrdnutí zarovnať prebrúsením s okolitou podlahou.

Aby sa vlysová (parketová) podlaha mohla v určitom rozsahu roztiahnuť (napr. po absorbovaní vlhkosti či vplyvom tepla), odporúča sa už pri jej ukladaní vytvoriť dilatačnú škáru širokú asi 1 až 2 cm po obvode pri stene a zakryť ju podlahovou lištou. V menších, suchých a menej preslnených miestnostiach sa dilatačné škáry zvykli minimalizovať na šírku len niekoľkých milimetrov. V prípade, že vlysy ležia pevne, možno škáry opraviť parketovým tmelom, prebrúsiť a nalakovať. Ak sa jednotlivé vlysy poškodili či uvoľnili, musia sa vymeniť. Chybný vlys sa vyseká dlátom a na jeho miesto sa môže vlepiť náhradný, na ktorom sa vopred odstránili perá. Vlysy treba v historických budovách pripevňovať na hrubú tesársku podlahu a nie ukladať do nepriedušných hmôt.

Údržba a čistenie drevených podláh

Drevené podlahy sa väčšinou čistia od prachu vysávačmi. Vytierajú sa suchou handrou, prípadne špeciálnym textilným stieračom, ktorý môže byť napustený zmesou vosku a parafínového oleja. Pred obnovou sa dajú umyť čistou vlažnou vodou s pridaním odmasťovača. Mechanický spôsob čistenia škrabaním a brúsením opotrebováva povrch podláh (odbrusuje z nich tenkú vrstvičku), preto treba zvážiť, či ho možno použiť. Vhodným spôsobom údržby drevených historických podláh je ich napustenie včelím voskom, voskovými pastami alebo zmesou vosku s parafínom rozpustenou v benzíne a následné preleštenie. Takisto možno podlahy aj lakovať zmesou rozpustnou vo vode či v organických rozpúšťadlách (penetruje hlbšie). Obnovu drevených podláh treba pravidelne opakovať, aby na dreve nevznikli ťažko čistiteľné tmavšie miesta.

Archeologický výskum konkatedrály sv. Martina v Bratislave, vyvolaný zámerom nahradiť pôvodnú podlahu kostola systémom podlahového vykurovania		Nekvalitná keramická dlažba na ochodzi hodinovej veže, rozpraskaná mrazom

Oprava dlaždicových podláh

Pri oprave dlaždicových podláh (keramických, kamenných) sa z poškodeného miesta najprv odstránia úlomky dlaždíc, resp. uvoľnené dlaždice a malta z úložnej plochy a stykových plôch. Poklepom sa overí, či sa neuvoľnili aj iné okolité dlaždice, ktoré sa musia takisto odstrániť. Uvoľnené lôžko sa dôkladne vyčistí a navlhčí. Rozotrie sa v ňom cementová, prípadne vápenná malta alebo tmel do takej výšky, aby dlaždice po uložení lícovali so starou dlažbou. Malta sa zarovná hladidlom, zapráši cementom a do takto pripraveného podkladu sa poukladajú jednotlivé dlaždice.

V prípade, že sa pri oprave ukladajú aj staré dlaždice, treba ich dôkladne navlhčiť – uložiť na niekoľko hodín do vody. Položené dlaždice sa zarovnajú s lícom okolitej dlažby poklepom cez rovnú dosku. Škáry sa zalejú cementovou či vápennou kašou alebo tmelom a zatrú gumovou stierkou. Po čiastočnom zatvrdnutí sa dlažba dôkladne očistí (napríklad mäkkými kefami, vlhkými a suchými pilinami atď.).

Problémom opravy starších keramických podláh je ich vzhľad po oprave – teda nežiaduca rozlíšiteľnosť starej a novej časti. Z toho dôvodu sa odporúča používať pôvodné dlaždice. Použiť možno aj pôvodné dlaždice, ktoré sme odložili počas výstavby na budúcu údržbu, avšak väčšinou je na nich už vidieť rozdiel v odtieni či odlesku povrchu.

Výrazne estetické poškodenie podlahy gotického kostola v Štítniku, podlaha bola po archeologických sondách nedôsledne poskladaná a zašpinená cementovou maltou.		Ukladanie kamennej dlažby, nesprávne vymeranie podlahy a ukladanie z obidvoch strán zapríčinili neestetický vzhľad dlaždíc.

Oprava terazzových podláh

Terazzové podlahy poškodzuje väčšinou zmraštenie, ktoré sa prejavuje vznikom trhliniek alebo prešliapaním. Trhlinky v podlahách sa objavujú na dlhých chodbách alebo na plochách s rozlohou nad 20 m2, ktoré nie sú rozdelené dilatačnými škárami. Pred ich opravou treba zistiť (poklepom), či sa podlaha nepoškodila odlúpnutím vrchnej terazzovej vrstvy od podkladu. Ak sa tak nestalo, oprava sa realizuje pomerne jednoducho – trhlinky sa vopred navlhčia a stierkou sa do nich vtrie riedka cementová kaša, prípadne epoxidový tmel, ktorým možno dosiahnuť väčšiu pevnosť. Tmel i cementová kaša sa môžu prifarbiť vhodným plnivom, aby nadobudli pôvodný vzhľad podlahy.

Prešliapaním sa najviac poškodia terazzové podlahy v budovách s veľkou prevádzkou. Takto poškodené miesta sa musia odstrániť (odfrézovať, vysekať), dôkladne vyčistiť a navlhčiť. Plochu pripravenú na opravu sa odporúča odstraňovať v pravouhlom alebo v takom tvare, ktorý je v súlade s geometrickým vzorom podlahy. Pri väčších vymieňaných plochách sa v miestach styku starej a novej časti vytvoria dilatačné škáry. Na lepšie spojenie sa na podklad opravovanej plochy odporúča rozotrieť cementové mlieko.

Terazzová zmes sa kladie zvlhnutá a po položení sa musí dôkladne zhutniť ubíjaním. Väčšie plochy sa zhutňujú, zarovnávajú a valcujú. Povrch novej vrstvy by mal mierne prevyšovať úroveň pôvodnej mazaniny, pretože rozdiel sa po troch až piatich dňoch (podľa priebehu tvrdnutia) vyrovná zabrúsením zamokra elektrickou brúskou. Mazanina musí pred brúsením dosiahnuť takú tvrdosť, aby sa drvina brúskou nevytrhávala, ale zbrusovala. Po obrúsení sa plocha umyje a stierkou sa do pórov a nerovností vtrie cementová kaša. Tento proces sa po niekoľkých dňoch zopakuje.

Oprava betónových podláh

Opravy betónových podláh sú – aj pri použití rýchlotuhnúcich betónov – náročné, pretože správne spojiť starý a nový betón, najmä ak sa starý betón znečistil (napríklad olejom), je ťažké. Betónové podlahy sa na poškodených miestach opravujú vysekaním do hĺbky 3 až 8 cm, v objektoch s ťažkou prevádzkou aj hlbšie. Okraje vysekanej plochy musia byť zvislé a plocha sa upravuje do tvaru štvorca alebo obdĺžnika. Pri sekaní betónovej podlahy sa nesmie poškodiť izolácia a rozvody elektrického prúdu, prípadne vody, uložené pod mazaninou.

Po vysekaní sa plocha dôkladne vyčistí (navlhko vymetie, eventuálne vysaje priemyselným vysávačom) a poleje vodou, aby okolitý betón dostatočne nasiakol a neodoberal vlhkosť z čerstvej betónovej zmesi. Pred betónovaním treba na vyčistenú a pokropenú plochu naniesť tenkú vrstvu cementovej malty či cementového mlieka, ktoré sa po celej opravovanej ploche môžu rozotrieť metlou alebo štetkou. Na ošetrený podklad sa nanesie betón. Po zhutnení a upravení povrchu sa opravená plocha chráni zakrytím alebo ohradením pred poškodením a v priebehu tvrdnutia sa ošetruje pravidelným vlhčením.

Na opravu a ochranu betónových podláh možno použiť aj iné materiály, napríklad epoxid alebo polyvinylacetát (PVAC). Epoxidové tmely, epoxidové náterové hmoty a epoxidové podlahy sú vhodné na opravy betónových mazanín, respektíve na vytvorenie nových vrchných vrstiev na celých plochách betónových podláh. Tvrdnú rýchlo a plnú pevnosť dosahujú už po 24 hodinách. PVAC sa používa aj ako podkladová náterová hmota na spojenie starého a nového betónu, aj ako plastická hmota na drobné opravy či ako prísada do vrchnej vrstvy betónu. Mazaniny a potery s prísadou PVAC sú odolnejšie proti chemickým a mechanickým vplyvom a tiež proti opotrebovaniu obrusom. Sú málo prašné, preto sú vhodné najmä na podlahy v priemyselných prevádzkach, v skladoch a podobne.

Betónovú podlahu možno vyrovnať aj samonivelizačnou zmesou. Pred jej použitím treba podlahu dôkladne pozametať, prípadne umyť (do vody sa môže pridať saponát) a všetky väčšie priehlbiny vyplniť maltou. Zmes sa namieša podľa pokynov výrobcu, nanesie na podlahu a nechá zaschnúť. Pri nanášaní zmesi sa začína v najvzdialenejšom rohu od dverí a na podlahu sa jej nanáša len toľko, na koľko sa pri rozotieraní dosiahne. Pred použitím samonivelizačnej zmesi treba skontrolovať sklon podlahy, ktorý musí byť minimálny, aby zmes z podlahy nestiekla.

Realizácia novej drevenej prevetrávanej podlahy, uloženie na nové oceľové profily		Ochrana novej kamennej dlažby polystyrénom a plastovou fóliou proti poškodeniu ďalšou stavebnou činnosťou prebiehajúcou v budove kláštora v Rakúsku

Oprava povlakových podláh

Životnosť všetkých povlakových podláh možno predĺžiť správnym ošetrovaním. Poškodené povlakové podlahy sa opravujú výmenou poškodenej časti. Nemožno ich však opravovať iným materiálom, než z akého sa zhotovili, pretože každý materiál sa ošetruje inak. Na povlakoch lepených v pásoch (z PVC, gumy či z kobercoviny) sa poškodená časť vyreže, položí sa na nový povlak a presne podľa nej sa vyreže nový diel potrebnej veľkosti a žiadaného tvaru. Inou možnosťou je, že sa nový povlak položí na poškodené miesto a oba diely sa vyrežú naraz. Pri povlakoch, ktorých vzor tvoria určité obrazce (napríklad korkové dlaždice), je vhodné vymieňať vždy ucelené obrazce.

Na podlahovinách z PVC (polyvinylchlorid) sa niekedy tvoria bubliny, ktoré vznikli odparovaním vody z nedostatočne vyschnutej vlhkej podkladovej vrstvy alebo z predčasne položeného povlaku na lepidlo, ktorého výpary nemohli unikať. Bubliny stačí prepichnúť a zahladiť teplým hladidlom, prípadne do nich injektovať trochu lepidla a zahladiť. Nevýhodou PVC je scvrkávanie – medzi jednotlivými pásmi položeného povlaku sa časom vytvoria škáry. Ich vznik možno do určitej miery obmedziť zváraním jednotlivých pásov k sebe, zváraním plastových káblikov a pripevňovaním kútových podlahových líšt z PVC na steny (nie na podlahu), ktoré vyrovnávajú napätie v povlaku. Odlepené časti povlaku alebo líšt sa očistia a znovu prilepia. Na lepenie sa používajú špeciálne lepidlá.

Bubliny sa už z uvedených príčin tvoria aj na gumových povlakoch. Ak sa podlahovinu nepodarí vyrovnať ani po prepichnutí, prereže sa diagonálne, cípy sa ohnú, očistia a znovu prilepia. Zvyšná časť povlaku sa odreže a opravené miesto sa po prilepení zaťaží. Gumové povlaky sa môžu zvlniť aj z veľkej prevádzky alebo po prilepení za nízkych teplôt. Vtedy ich treba odstrániť a prilepiť znova.

Pri opravách povlakových podláh je dôležité venovať zvýšenú pozornosť presnému kopírovaniu tvaru opravovanej časti povlaku, aby na kontaktných miestach nevznikla estetická porucha, alebo aby sa nevytvoril zdroj budúceho technického poškodenia. Pred ukladaním povlakovej podlahy je nevyhnutné dôkladne vyčistiť a vyrovnať podklad, pretože aj malá podkladová nerovnosť sa na povlaku otlačí a môže časom zapríčiniť prederavenie.

Ing. Oto Makýš, PhD.
Foto: autor

Autor pracuje na katedre technológií stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Profesijne sa zameriava na záchranu a obnovu pamiatkových budov na Slovensku aj v zahraničí.