Ako rekonštruovať podlahu na drevenom trámovom strope?
Pri rekonštrukcii podlahy na drevenom trámovom strope treba zohľadniť viaceré požiadavky. Pri návrhu novej skladby sa vychádza z požiadaviek na funkčné vlastnosti zo strany investora, ale aj z existujúceho stavu trámovej konštrukcie, statiky a požiadaviek na zvukovoizolačné vlastnosti.
Drevené stropy majú na našom území silnú tradíciu. Prvé trámové a fošňové stropné konštrukcie možno nájsť už v stavbách zo začiatku 11. storočia a potom v každom ďalšom historickom období s rozličnými obmenami systémov. Drevené stropy predstavovali osvedčené riešenie pri každom druhu stavby, či už išlo o reprezentačné priestory, alebo o hospodárske budovy. Materiál na ich výrobu bol vždy ľahko dostupný a veľmi trvanlivý. Drevené stropy zároveň plnili význam akejsi „druhej strechy“ a dodávali ľuďom pocit domova a bezpečia. Ich výroba sa vyučovala v remeselných dielňach, kde pôsobili významní tuzemskí a zahraniční majstri, alebo sa dedila z otca na syna. Vývoj drevených stropov sa však na nejaký čas zastavil z dôvodu nedostatočného záujmu medzi stavebnou inteligenciou, keď sa do popredia začali dostávať oceľové a betónové konštrukcie.
K znovuobjaveniu drevených stropov prišlo po vzore škandinávskych a amerických štátov na konci 20. storočia. Investori a architekti sa v rámci nového úsporného a ekologického myslenia vrátili k ich najväčším výhodám: malá plošná hmotnosť, jednoduchá technológia výroby a možnosť zabezpečenia požiarnej odolnosti stropnej konštrukcie až do REI 120 minút.
Je dobré myslieť dopredu
Pred plánovanou rekonštrukciou podlahy na drevenom trámovom strope by realizačná firma mala od investora zistiť jeho základnú predstavu:
1. Na aký účel bude priestor slúžiť? Bude v miestnosti trojmetrová knižnica alebo 1 000 litrové akvárium? Na základe týchto informácií určí limitné hodnoty úžitkového zaťaženia.
2. Bude sa v podlahe nachádzať podlahový vpust? Požaduje investor bezbariérovú sprchu? Pre bežné kúpeľne so sprchovou vaničkou a vaňami postačujú sadrovláknité podlahové prvky. Podlahový vpust však znamená, že na podlahe sa môže zdržiavať voda aj trvalejšie, a to si vyžaduje použitie cementovláknitých podlahových prvkov.
3. Bude si priať veľkoformátovú dlažbu alebo tenkovrstvové marmoleum? Na podlahové sadrovláknité prvky sa môže klásť dlažba s dĺžkou do 1 200 mm, ak sa tomu skladba podlahy príslušne prispôsobí. Tenkovrstvové podlahoviny si zas vyžadujú špeciálnu povrchovú úpravu.
4. Aký typ vykurovania si investor praje? Telovedné alebo elektrické?
5. Zvyšok požiadaviek je na projektantovi, ktorý definuje mieru nerovností podlahy, maximálnu hrúbku novej skladby, spôsob vedenia inštalácií, dilatačné napojenie na okolité konštrukcie, požiadavky na tepelnú a zvukovú izoláciu a požiarnu odolnosť.
Nový trámový strop rodinného domu
Investor väčšinou vo fáze projektu hľadá ideálne riešenie. Pričom slovo ideálne by malo reprezentovať: odskúšané spoľahlivé, systémové a samozrejme dobrý pomer cena/výkon. Zároveň je potrebné rešpektovať odporúčania jednotlivých výrobcov, pretože kombinovanie rozličných výrobkov a systémov len s ohľadom na cenu sa nevypláca. Následná rekonštrukcia podlahy, ktorá vŕzga, praská alebo duní, je potom omnoho nákladnejšia. A ako by mala taká skladba vo všeobecnosti vyzerať? Z akustického hľadiska sa odporúča vystriedať ťažkú a ľahkú (myslená objemová hmotnosť) vrstvu, aby sa pohltili všetky zvukové vlny prechádzajúce cez konštrukciu. Na trámovom strope by sa malo začať s ťažkou vrstvou, ktorá sa položí priamo na záklop, napríklad podlahová voština alebo sadrovláknité dosky s hrúbkou 15 mm s priťažením 36 kg, ktoré pohltia nežiaduce chvenie od krokového hluku. Na ňu sa môže položiť mäkká vrstva v podobe dosky s poréznou alebo vláknitou štruktúrou, ktorá je rovnako zvukovopohltivá. Ide o minerálnu, flísovú alebo drevovláknitú izoláciu. Jej hrúbku a objemovú hmotnosť sa odporúča konzultovať s odborníkmi. Neplatí tu pravidlo, čím mäkšia a hrubšia izolácia, tým sú vlastnosti podlahy lepšie. Na krokovú izoláciu by už mala prísť iba roznášacia vrstva v podobe pevnej dosky, ktorá je zároveň ohybovo mäkká a neodráža zvuk späť do miestnosti. Používajú sa sadrovláknité podlahové prvky – z výroby zlepené a zosponkované dve dosky s hrúbkou 10 alebo 12,5 mm. Na trhu sú dostupné aj podlahové prvky, ktoré majú už z výroby nakašírovanú izoláciu s hrúbkou 10 alebo 20 mm.
Pred rekonštrukciou
Po rekonštrukcii
TEXT: Ing. Peter Šovčík, Ing. arch. Katarína Györeová, wad
FOTO: Fermacell
