sadrova omietka na beton
Galéria(16)

Sádrová omietka na betón

Partneri sekcie:

Betónový strop či steny musia byť pred omietaním zabezpečené proti tvorbe kondenzátu, vlhkosti, rozpínaniu škár a spojovacej vrstvy, ako aj tepelne izolované. Na prefabrikátové stropy a stenové prvky i na steny z ľahkého betónu treba aplikovať kontaktný mostík na zlepšenie priľnavosti. Podiel vlhkosti v betóne musí byť menší ako 2 až 3 % hmotnosti. Tento stav možno dosiahnuť pri priaznivých podmienkach približne za štyri týždne a pri nepriaznivých (vysoká vlhkosť vzduchu, mráz) najskôr za osem týždňov (bez mrazu) po vybetónovaní.

01rigips big image
14rigips big image
13rigips big image
12rigips big image
11rigips big image
10rigips big image
09rigips big image
08rigips big image
Pred začatím prác je potrebné najskôr urobiť vizuálnu kontrolu podkladu, skontrolovať, či sa na stenách/stropoch nenachádzajú mokré miesta, výkvety, prípadne iné nečistoty (napríklad separačný olej). Následne sa urobí kontrola dotykom dlane, čím sa zistí, či nie je plocha premrznutá, zaprášená, či sa povrch podkladu nedrobí.

Info o materiáli:

  • Hladená sadrová omietka na ručné spracovanie.
  • Zmes hemihydrátu síranu vápenatého, vápenného hydrátu, perlitu a prísad na zlepšenie priľnavosti
  • Nehorľavý materiál s triedou reakcie na oheň A1, faktor difúzneho odporu μ = 10

Nevyhovujúce podklady treba pred aplikáciou sadrových omietok a stierok upraviť – napríklad oklepať, spevniť penetráciou, odmastiť. Zo zaprášených plôch treba stiahnuť prach vlhkou štetkou. Lyžicou alebo škrabkou sa následne odstránia prípadné výčnelky, nesúdržné miesta, povrchové nečistoty (cementové mlieko, zvyšky murovacej malty a pod.) Pred nanášaním, počas nanášania aj po nanesení sadrových stierok a omietok treba zabezpečiť minimálnu teplotu podkladu a prostredia 5 °C. Ďalším krokom je zistenie nasiakavosti podkladu. Overí sa to lokálnym navlhčením povrchu. Ak voda steká po kvapkách, ide o nenasiakavý podklad. Ak však voda rýchlo vsiakne, podklad je nasiakavý.

Pozor!
Penetračný náter
Na sadrové a vápenno-sadrové omietky sa musí aplikovať penetračný náter, aby sa dosiahla rovnomerná nasiakavosť. Voľba základu, napríklad vodou riediteľného ako Rikombi Grund – regulátor nasiakavosti, závisí od charakteru podkladu a plánovanej vrstvy.

Hydroizolácia
Na miestach so stojatou vodou ako napríklad vane a sprchy treba na sadrovú omietku aplikovať dodatočnú hydroizolačnú vrstvu a použiť vhodné škárovacie a náterové produkty. Škáry medzi doskami, spoje a vývody zo stien treba trvalo pružne utesniť.

Podklad
Všeobecne musí byť podklad pevný, suchý, bez prachu, čistý a bez hrdze, aby bola zaručená dobrá a dlhodobá priľnavosť omietky. Z tohto dôvodu musia byť steny, ktoré majú byť omietnuté alebo stierkované, chránené pred vlhkosťou. Viditeľné oceľové časti v podklade treba izolovať, v opačnom prípade by mohli spôsobiť sfarbenie na povrchu omietky.

Extrémne nasiakavé podklady (napríklad pórobetón, sadrokartóny) sa upravia regulátorom nasiakavosti. Nanáša sa najčastejšie maliarskym valčekom alebo striekaním. Nenasiakavé sklovité hladké podklady (napríklad monolitické konštrukcie z betónu, polystyrénové dielce a tvarovky) sa upravia kontaktným mostíkom na zvýšenie priľnavosti omietky k podkladu. Kontaktný náter je potrebné pred samotným nanášaním a rovnako aj počas nanášania dobre premiešať. Tým sa zabráni usadzovaniu hrubších zložiek disperzie. Kontaktný náter sa aplikuje výhradne valčekom a nikdy sa neriedi vodou. Čas potrebný na vyzretie kontaktných aj penetračných náterov pred aplikáciou omietky je minimálne 12 hodín.

TIP

Náradie
Pri príprave a nanášaní zmesi treba použiť úplne čisté náradie a nádoby. V opačnom prípade sa rozmiešaná zmes môže správať inak, ako je uvedené v návode na použitie na obale.

požiarna ochrana
Sadrové omietky nie sú horľavé. Patria do skupiny stavebných materiálov A1 (nehorľavé). Pri tvrdnúcom procese sa časť vody spája so sadrou a zostáva v nej naviazaná v kryštalickej forme. V prípade požiaru sa voda postupne uvoľňuje a tak zabezpečuje požiarnu ochranu stavebných konštrukcií a ich častí.


01 | Vizuálna kontrola
Pred začatím prác je potrebné najskôr urobiť vizuálnu kontrolu podkladu, zistiť, či sa na stenách/stropoch nenachádzajú mokré miesta, výkvety, prípadne iné nečistoty (napríklad separačný olej).


02 | Kontrola dotykom
Následne sa urobí kontrola dotykom, čím sa zistí, či nie je plocha premrznutá, zaprášená, či sa povrch podkladu nedrobí. Nevyhovujúce podklady sa pred aplikáciou omietky upravia (oklepú, spevnia peneteráciou alebo odmastia). Zo zaprášených plôch sa prach stiahne vlhkou štetkou.


03 | Povrchové nečistoty
Lyžicou alebo škrabkou sa následne odstránia prípadné výčnelky, nesúdržné miesta, povrchové nečistoty (cementové mlieko, zvyšky murovacej malty a pod.).


04 | Nasiakavosť podkladu
Nasiakavosť podkladu sa overí lokálnym navlhčením povrchu. Nenasiakavé podklady sa upravia kontaktným mostíkom na zvýšenie priľnavosti omietky. Náter sa aplikuje valčekom a neriedi sa vodou.


05 | Vysypanie zmesi
Do čistej nádoby s čistou vodou sa pomaly nasype zmes omietky. Miešací pomer s vodou je približne 1,5 kg omietky na 1 l vody.


06 | Nasiaknutie
Po úplnom pohltení práškovej zmesi vodou sa nechá zmes 3 až 5 minút nasiaknuť.


07 | Premiešanie
Následne sa zmes ručne alebo elektrickým miešadlom dôkladne premieša. Omietka je spracovateľná približne 60 až 90 minút (v závislosti od použitého typu omietky).


08 | Optimálna hustota
Optimálna hustota zmesi pred aplikáciou je taká, že zmes nesteká a je bez hrudiek. V prípade potreby sa môže zriediť vodou (pri použití omietky Rimano Uni), nikdy sa však nedosypáva suchá zmes. Dosypaním suchej zmesi môžu vzniknúť hrudky.


09 | Natiahnutie
Sadrová omietka sa na pripravený podklad aplikuje ručne, roztieraním pomocou antikorového hladidla. Nanáša sa v jednej vrstve (minimálne 5 mm) v závislosti od rovinnosti povrchu. Roztiera sa „z mokrého do suchého“. Pri stenách zospodu hore.


10 | Zrovnanie H-latou
Pri hrúbke nad 5 mm sa plocha vyrovná pomocou hliníkovej H-laty. Ak sa aplikuje v dvoch vrstvách (zrnité omietky, väčšia hrúbka omietky, nedostatočne vyplnené škáry), druhá vrstva sa nanáša vždy na už stvrdnutú, ale ešte vlhkú omietku („mokré do mokrého“). Tým sa dosiahne kvalitné spojenie obidvoch vrstiev.


11 | Ťahanie laty do kríža
Pri nanášaní väčších hrúbok sa plocha zarovná ťahaním laty do kríža, teda odspodu nahor a zo strany na stranu.


12 | Navlhčenie
Po zavädnutí zarovnaného povrchu sa omietka rozfilcuje (uhladí) navlhčenou penovou hubkou.


13 | Vyhladenie
Po opätovnom zavädnutí sadrového mlieka sa povrch vyhladí antikorovou špachtľou alebo hranou hladidla. Tým sa dosiahne požadovaná hladkosť.


14 | Kútové napojenie
Kútové napojenie omietky sa robí pomocou rohového antikorového hladidla na vnútorné rohy. Vnútorné rohy sa zapravia kútovou špachtľou.

Čo budete potrebovať:

  • Sadrová omietka, Rimano UNI, spotreba približne 8 kg/m2/10 mm, papierové vrece, 25 kg, 13,32 €
  • Kontaktný mostík, Rikombi Kontakt, spotreba približne 200 až 300 g/m2, plastové vedro, 7 kg    22,20 €
  • Náradie: vedro, hliníková H-lata, antikorové hladidlo 280 mm, švajčiarske hladidlo 50 mm, fasádna špachtľa s výstužou, vnútorná rohová lyžica, antikorová špachtľa, hoblík na omietku, hladidlo so špongiou

TEXT + FOTO: Rigips

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.