Hydroizolácia spodnej stavby
Základovú konštrukciu a spodnú časť stavby, ktorá prichádza do styku so zeminou, predstavujú konštrukcie namáhané nielen zemnou vlhkosťou, ale v prípade vysokej hladiny spodnej vody aj podzemnou vodou.
V prípade hydroizolácie spodnej stavby ide predovšetkým o izoláciu zvislých konštrukcií (stien) spodných častí budov, ako aj o izoláciu vodorovných podlahových konštrukcií vhodným hydroizolačným materiálom, respektíve systémom. Ak je hydroizolácia nesprávne realizovaná, prípadne je poškodená alebo úplne chýba, môže prenikajúca voda alebo vlhkosť stavbu natrvalo znehodnotiť, spôsobiť stratu tepelnotechnických vlastností zabudovaných stavebných výrobkov a použitých spojovacích a ochranných materiálov (čo neskoršie môže viesť k vzniku plesní a húb na vnútorných konštrukciách), alebo dokonca deštrukciu jednotlivých konštrukčných častí stavby.
Pred rekonštrukciou staršieho objektu sa treba oboznámiť s účelom, na ktorý bol určený, zistiť podmienky jeho prevádzky a následne odborne posúdiť súčasný stav objektu aj plánované zásahy do konštrukcií.
Pri realizácii novostavby treba klásť dôraz na hydroizoláciu podzemných častí budov už vo fáze projektu, čo sa však často v praxi podceňuje. Je nevyhnutná úzka spolupráca projektanta a zhotovovateľa, ako aj vypracovanie odborného projektu, ktorému musí predchádzať inžinierskogeologický prieskum.
Predpokladom optimálneho návrhu hydroizolácie je diagnostika hydrofyzikálneho zaťaženia pôsobiaceho na spodnú stavbu.
Treba vždy zistiť:
- druh základovej pôdy,
- stupeň nepriepustnosti zeminy,
- najvyššiu úroveň hladiny podzemnej vody,
- chemické zloženie podzemnej vody,
- koncentráciu radónu v pôde.
Na základovú konštrukciu a spodnú stavbu môže pôsobiť:
- tlaková voda, ktorá vytvára v tesnom okolí objektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom všetkými smermi. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, čím sa zabezpečí celistvosť izolácie. Zvislá stena vane sa musí končiť minimálne 30 až 50 cm nad maximálnou výškou hladiny podzemnej vody,
- zemná vlhkosť, ktorá nevytvára spojitú hladinu, šíri sa len vplyvom gravitačných absorpčných a kapilárnych síl,
- gravitačná voda, ktorá prechádza vplyvom gravitácie napríklad cez nepriepustné zeminy smerom k stavbe a môže pôsobiť na objekt hydrostatickým tlakom.
Typ hydroizolácie sa volí v závislosti od druhu pôsobiacej vody. Ide o:
- hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti,
- hydroizoláciu proti podzemnej vode:
- izolácia proti beztlakovej vode (s tlakom do 0,02 MPa),
- izolácia proti tlakovej podzemnej vode (s tlakom nad 0,02 MPa),
- izolácia proti agresívnej podzemnej vode,
- izolácia proti hladnej podzemnej vody (veľmi mäkká voda).
Zásady pri realizácii hydroizolácie spodných stavieb
Najčastejšie hydroizolácie vonkajších podzemných častí budov sú zhotovované z povlakových materiálov na báze PVC fólií, asfaltovaných alebo modifikovaných asfaltovaných pásov, bitúmenových stierkových materiálov, prípadne inak modifikovaných stierkových materiálov. Materiály, z ktorých sa zhotovujú, musia byť odolné proti hnilobným procesom, nesmú prepúšťať vodu, zemnú vlhkosť a vodné pary.
Vo vnútorných podzemných priestoroch sa hydroizoláciou dodatočne utesňujú konštrukcie. Použitie paronepriepustnej izolácie na odstránenie vlhkosti vnútorných stien – ako alternatívy k hydroizolácii na odstránenie prieniku vody do muriva z vonkajšej strany – sa neodporúča. Často sa tým podporí zvýšenie akumulácie a následné vzlínanie vody do vyšších častí stavby.
Najčastejšie riešenie pri novostavbách
Dôležité je zvoliť funkčnú hydroizoláciu objektu vhodnú na daný typ základových pomerov. Voľba menej vhodného riešenia, prípadne absolútne nevhodného, ale finančne menej náročného sa môže počas užívania objektu prejaviť neskoršími poruchami. Treba si uvedomiť, že finančné náklady na ich odstránenie môžu byť omnoho vyššie ako ušetrené.
Hydroizolačný povlak si vyžaduje rovný, súdržný, jemne zdrsnený a vysušený podklad či už vodorovnej, alebo zvislej konštrukcie. Podkladový betón v hrúbke minimálne 80 mm sa kladie na únosnú, pevnú, vyrovnanú a zhutnenú zeminu, prípadne násypovú kamennú vrstvu. Izolácia sa naň buď kontaktne naaplikuje vo forme samolepiacich, prípadne natavovacích pásov, stierkových bitúmenových materiálov alebo izolačných fólií, ktoré sa vyvedú s presahom cez pôdorysný rozmer budovy. Spoj medzi pásmi izolácie sa realizuje s presahom minimálne 10 cm a je vytvorený vodotesne. Vodorovné aj šikmé časti hydroizolácie so sklonom do 45° treba chrániť geotextíliou a krycím poterom. Optimálna hrúbka poteru je od 50 do 80 mm. Hydroizolácia zvislých konštrukcií sa aplikuje na vopred pripravenú konštrukciu a vyvedie sa vždy nad úroveň zeminy v šírke asi 30 cm. Ak je konštrukcia odliata zo železobetónu, treba ostré hrany a nedoliate hniezda skosiť, prípadne opraviť, ako aj vytvoriť oblúkový fabión na základovej doske, respektíve páse s polomerom asi 5 až 8 cm, ktorý zabráni zlomeniu zvislej izolácie v mieste napojenia na vodorovnú. Ak sa použili betónové tvárnice, treba na dosiahnutie rovného povrchu spoje medzi nimi vopred vyplniť cementovou maltou. Následne sa rovnako ako v prípade vodorovnej konštrukcie aplikuje hydroizolácia. Spoj oboch izolácií je riešený vodotesne. Zvislú izoláciu treba chrániť primurovkou, geotextíliou, tvrdeným XPS alebo kombináciou týchto metód, aby sa pri zásype zeminou nepretrhla.
 |
 |
 |
| Obr. 1, 2, 3 Základové murivo po odstránení zeminy a zateplenia | ||
Najčastejšie riešenie pri rekonštrukciách
Výber typu hydroizolácie závisí od výšky finančných prostriedkov investora, veku stavby a stupňa poškodenia základovej konštrukcie, umiestnenia stavby a iných faktorov (obr. 1 až 3). Dôležité je uvedomiť si súvis metódy odstránenia vlhkosti, respektíve vody a následné rekonštrukčné úpravy zvyšku objektu (výmena okien, zaizolovanie podláh, typ vykurovania, zateplenie a iné). Stav konštrukčných častí objektu sa môže zhoršiť po začatí rekonštrukčných prác. Neodborné búranie priečok, podláh, osekávanie omietky, a tým poškodzovanie aj zvyškov izolácie, ktorá zabezpečovala ochranu objektu, sú príčinou prenikania vlhkosti.
 |
 |
| Obr. 4 Nanesenie tesniacej malty s kryštalizujúcim efektom | Obr. 5 Oprava základového muriva opravnou maltou |
 |
 |
| Obr. 6 Nanesenie penetračného náteru | Obr. 7 Vonkajšia hydroizolácia samolepiacim pásom |
Vlhkosť môže prenikať aj v dôsledku zásahov do terénu – odstraňovania odkvapových chodníkov, realizácie zvodov do trativodov, zateplenia nezaizolovaného sokla po zem, zásypu pivničných priestorov zeminou, odstránenia pivničného vetrania a podobne. Výsledkom je zvyšujúca sa akumulácia vlhkosti v murive, tvorba plesní a mokrých škvŕn. Odstraňovanie porúch je potom veľmi nákladné, pričom je nevyhnutné, rovnako ako v prípade novostavieb, chýbajúce alebo poškodené vodorovné a zvislé izolácie nahradiť. Používajú sa injektážne metódy (tlakové/beztlakové) s využitím hydrogélov, polyuretánových materiálov alebo kryštalických izolácií, podrezávanie muriva alebo iná metóda vkladania vodorovnej izolácie. Vnútorné povrchy stien sa môžu dodatočne utesniť paropriepustnými stierkovými izoláciami na báze cementu aj s kryštalizujúcim efektom (obr. 4). Ďalej sa odporúča použitie sanačných omietkových WTA systémov (obr. 5). Vonkajšie zvislé podzemné murivo musí byť osušené, opravené do roviny, bez ostrých hrán a súdržné (obr. 6). Následne sa aplikujú modifikované asfaltované natavovacie alebo samolepiace pásy či bitúmenové stierkové materiály (obr. 7). Novovytvorené izolácie sa musia ochrániť pred poškodením (obr. 8).
Záver
Zaizolovanie konštrukcie z interiérovej strany objektu neznamená odstránenie problému. Dôsledkom nevhodne položenej hydroizolácie sú obrovské škody, ktoré v mnohých prípadoch buď nemožno odstrániť, alebo nevyhnutné zložité a nákladné opravy. Vyhnúť sa im možno len zvýšenou pozornosťou venovanou spodnej stavbe už na samotnom začiatku stavebných prác.
TEXT: Ing. Jaroslav Rejman
FOTO: Henkel Slovensko
Ing. Jaroslav Rejman je projektovým manažérom firmy Henkel Slovensko, spol. s r. o.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
