asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Sanácia vlhkého muriva bytového domu z roku 1927

12.10.2010
Ochrana stavieb proti vode nie je až takou diskutovanou témou ako tepelná ochrana súvisiaca so zatepľovaním starých obytných budov. So záplavami, ktoré sa však v súčasnosti vyskytujú častejšie ako v minulosti, nadobúda aj táto téma postupne na význame.
Vlhkosť zo stavebnej konštrukcie možno odstrániť rozličnými metódami. V praxi overené a účinné metódy sú predmetom obsahu českej technickej normy ČSN P 73 0610: 2000: Hydroizolácia stavieb. Sanácia vlhkého muriva. Základné ustanovenia. Normou sa stanovili zásady pre navrhovanie, realizáciu, prieskum, kontrolu a údržbu sanačných systémov vlhkého tehlového, zmiešaného a kamenného muriva, ktorého vlhkosť vyvoláva pôsobenie zemskej vlhkosti, presakujúcej zrážkovej, povrchovej a kondenzovanej vody. Na Slovensku táto norma stále chýba aj napriek tomu, že jednotlivé metódy sa v praxi dlhoročne bežne používajú.
ČSN P 73 0610: 2000 v článku 5.1 rozdeľuje sanačné metódy na priame a nepriame – doplnkové.

Metódy priame
Medzi priame metódy patria metódy elektrofyzikálne, a to elektroosmotické a magnetokinetické.

Aktívna elektroosmóza sa dá používať na sanáciu muriva, v ktorom sa vyskytujú mikropóry od veľkosti 10–4 až 10–5 mm. Pri tehlovom murive sa metóda môže použiť, neprináša však požadovaný efekt. V prípade muriva zmiešaného s rozdielnou pórovitosťou túto metódu nemožno použiť.

Kapilárnu vlhkosť späť do podzákladia možno stiahnuť vytvorením elektrokinetického poľa. Sily medzi molekulami vody a stavebnou substanciou ovplyvňujú magnetokinetické prístroje vysokofrekvenčným polarizovaným elektrokinetickým poľom. Na trhu možno kúpiť veľa prístrojov, napríklad Aquapol, Rondon, Elophil, Hydromat, Hydropol, Aquastop, Wigipol. Ich použitie môže priniesť zlepšenie stavu zavlhnutých konštrukcií, ale vždy by malo byť spojené s ďalšími sanačnými zásahmi, najmä v prípade suterénneho muriva dotovaného zemnou a vzlínajúcou vlhkosťou.

Magnetokinetická metóda však nebola zaradená do normy ČSN 73 0610, a to preto, že funkčnosť spôsobu sanácie na báze kmitavých okruhov nebola vedecky podložená. O neexistencii objektívneho dôkazu úspechu tejto metódy hovorí smernica č. 01/09 – Vysušovanie muriva rakúskej spoločnosti na údržbu budov.

Chemické injektáže
Injektáž muriva proti kapilárnej vlhkosti upresňuje smernica WTA 4-4-96. V smernici sa hovorí o tlakovej a beztlakovej injektáži.

Chemické tlakové injektáže sa robia do horizontálnych vrtov s priemerom 10 až 12 mm vo vzdialenosti 20 až 30 cm od seba. Do vrtov sa osadia injektážne ventily. Tlakovým injektážnym čerpadlom sa polyuretánové a epoxidové živice vháňajú pod tlakom asi 250 barov. Kvapalný materiál zaplní časť spektra pórovitej štruktúry v dôsledku následného zväčšenia objemu napenením. Pena má uzavretú pórovitosť a odoláva vzlínajúcej vlhkosti aj tlakovej vode.

Na trhu možno kúpiť celý rad injektážnych čerpadiel a materiálov, napríklad Carbotech-Polonia, Webac-Chemie, Ombran PU, PUR EP, Injektiongel, Meyco 1K, Mediatan 710, Masterflex Injekt 500, 801, silikónové mikroemulzie SMK.

Chemické beztlakové injektáže sa zase robia do vrtov so sklonom 30 až 40° a priemerom 25 až 38 mm. Najvhodnejšie umiestnenie vrtov je v dvoch radoch nad sebou vo vzdialenosti 100 až 120 mm od seba.
Podľa smernice WTA 4-4-04 vzdialenosť vrtov musí zodpovedať hĺbke prienikov injektážnej látky do materiálu. Hĺbka vrtov je o 50 až 100 mm kratšia ako hrúbka muriva. Vyvŕtané otvory sa vyčistia od prachu podľa technologických postupov a uzavrú sa sklenou vatou alebo cementovým mliekom. Injektážne vrty sa plnia pomocou elektrického čerpadla alebo samospádom.

Podľa druhu injektážnej látky sa beztlakové injektáže rozdeľujú na:
  • utesňujúce,
  • hydrofobizačné,
  • impregnačné.
Pri použití utesňujúcich injektáží injektážne prostriedky vytvárajú v pórovitej štruktúre stavebného materiálu hydrogel a utesňujú tak kapiláry.

Na našom trhu sa možno stretnúť s týmito výrobkami: Injektol E, Dicosil 100, Opalin A+B, Isotec – (Parafin), Aquafin-F, ­Aida-Kiesol, P COX, Epasit 2000, Masterflex Injekt 801, mikromleté cementy (Rheocem, ­Rheobuild).

Použitím hydrofobizačnych injektáží sa injektážnymi prostriedkami docieli hydrofobizácia pórovej štruktúry stavebného materiálu, aj keď v prípade niektorých druhov týchto zlúčenín dôjde aj k určitému utesňovaciemu efektu. Zástupcami hydrofobizačných injektáží na našom trhu sú Imka, Tosil, Hydrafob, Saninfusil, Dicosil.

V prípade impregnačných injektáží ide o roztoky nepolárnych minerálnych alebo organických olejov a vhodných látok polárneho charakteru v organických rozpúšťadlách. Veľmi často sa v našich zemepisných podmienkach aplikovali už v osemdesiatych rokoch 20. storočia.

Novodobé mechanické metódy
Tieto metódy nadväzujú na metódy klasické, pri ktorých sa murivo po častiach podrezávalo, dodatočne izolovalo a opätovne domurovávalo. Nové metódy využívajú najnovšie poznatky vedy a techniky. Murivo sa prereže, vloží sa nová vodotesná izolácia na báze plastov, zaklinuje sa ložná škára proti sadnutiu a nasleduje injektáž celej ložnej škáry. Táto metóda sa po prvýkrát použila v Československu už v roku 1985. V zahraničí sa táto metóda používa viac ako 30 rokov. Spôsob jej použitia upresňuje smernica WTA 4-7-02: Dodatočné mechanické horizontálne izolácie.

Do muriva sa vkladajú kvalitné izolačné materiály od našich, ale aj zahraničných výrobcov s dlhou životnosťou. Túto mechanickú metódu, ktorá je dlhoročne overená aj našou stavebnou praxou, možno používať aj na ochranu stavieb proti radónu na vytvorenie protiradónových clôn. Rovnako vhodnou metódou je metóda zarážania antikorových plechov do ložných škár.

Súčasťou základných metód sanácie vlhkého muriva sú doplnkové metódy, a to vzduchovoizolačné systémy, sanačné omietkové systémy alebo sanačné suché maltové zmesi.

Sanácia a zateplenie fasády bytového domu
Použitie dvoch priamych metód – metódy mechanickej a metódy chemickej sa zvolili ako vhodná alternatíva na sanáciu vlhkého muriva bytového domu v Plzni v Českej republike. Ide o bytový dom, ktorý bol postavený v roku 1927.

Charakteristika stavu pred sanáciou
Suterénne murivo s hrúbkou 600 mm bolo zhotovené z tehál. Pôvodnú hydroizoláciu tvorila  asfaltová lepenka. Životnosť asfaltových pásov je 30 rokov, a preto pre dlhodobú nefunkčnosť hydroizolácie prenikala do muriva zemná a vzlínajúca vlhkosť. Spolu s vlhkosťou sa do muriva transportovali vodorozpustné soli – dusičnany, chloridy a sírany. Na povrchu omietok sa tvorili výkvety solí (obr. 1). Soli tlakmi pri kryštalizácii v murive a omietkach rozrušovali materiály, poškodzovali povrch omietok, štúk aj farebný náter. Postupne sa rozpadala celá omietka, oddeľovala sa od muriva a opadávala (obr. 2). Vzlínajúca vlhkosť postupovala až do muriva prízemia (obr. 3).

 Obr. 1 Omietka narušená výkvetmi solí  Obr. 2 Opadaná vlhká zasolená omietka
 Obr. 3 Stav pred začatím sanácie a zateplenia  Obr. 4 Skorodované oceľové nosníky na balkónoch

Murivo prízemia s hrúbkou 450 mm bolo zhotovené rovnako z tehál. Vlhkosť vzlínala zo suterénneho muriva až do úrovne okenných parapetov v prízemí. Murivo obsahujúce vlhkosť a soli sa stalo živnou pôdou pre tvorbu plesní, ktoré sú pre ľudské zdravie osobitne škodlivé.

Vplyvom zvýšenej vlhkosti muriva sa menili aj fyzikálne vlastnosti muriva, ako sú tepelnoizolačná schopnosť, pevnosť a únosnosť.

Murivo 1. až 3. podlažia a podkrovia s hrúbkou 450 mm bolo rovnako ako murivo suterénu a prízemia zhotovené z tehál. Omietka v tejto úrovni bola na celej fasáde veľmi porušená.
Okná v bytoch od prízemia až po 3. poschodie boli vymenené za plastové, neboli však vymenené okná v suteréne.

Balkóny boli v havarijnom stave. Oceľové nosníky boli silne skorodované. Hrozilo ich zrútenie (obr. 4).

Rozsah prác
Predmetom projektu bola sanácia vlhkého muriva suterénu proti zemnej a vzlínajúcej vlhkosti, realizovaná tak, aby vlhkosť nepôsobila na murivo prízemia. Okrem toho sa realizovalo zateplenie obvodového plášťa stien certifikovaným kontaktným tepelnoizolačným systémom vrátane povrchovej úpravy ako aj statické zabezpečenie balkónov vrátane nových hydroizolácií a uloženia novej dlažby.

Súčasťou obnovy bytového domu bolo okrem realizácie kontaktného tepelnoizolačného systému aj dodanie a montáž parapetných plechov a prípadná výmena klampiarskych prvkov na fasáde.

Návrh riešenia sanácie
V murive bolo nevyhnutné vytvoriť plošný stavebný prvok s definovanou odolnosťou proti vode.
Ako najúčinnejší sa navrhoval a realizoval postup, ktorý zahŕňal: obkopanie obvodového muriva pod úroveň podlahy pivnice,  podrezanie muriva nad podlahou pivnice, vloženie novej hydroizolácie na báze plastu alebo skleného laminátu a doplnenie hydroizolácie z vonkajšej strany muriva asfaltovou stierkou.

 Obr. 5 Podrezávanie muriva ručnou motorovou pílou  Obr. 6 Chemická injektáž
 Obr. 7 Realizácia asfaltovej stierky  Obr. 8 Zatepľovanie extrudovaným polystyrénom

Technologický postup sanácie vlhkého muriva:
1.    Primárne sa pristúpilo k výkopu okolo celého objektu do hĺbky 20 cm pod úrovňou podlahy suterénu.
2.    Vybúrali sa podlahy v suteréne v hrúbke 20 cm (v obidvoch vchodoch bytového domu).
3.    Otĺkli sa vnútorné omietky do výšky 1 meter. Pri obvodovom murive do výšky 2 metre.
4.    Postupne sa podrezalo murivo (obr. 5), realizovala chemická injektáž (obr. 6) a vkladala sa nová hydroizolácia na báze vysokohusteného polyetylénu (PE-HD). Úroveň rezu pri obvodovom murive bola v bytoch 10 cm pod existujúcou úrovňou podlahy. V ostatných priestoroch suterénu 10 cm nad existujúcou podlahou.
5.    Z vonkajšej strany sa zrealizoval spádový betón v spáde 1 % do drenážnych šácht DŠ1 a DŠ2.
6.    Povrch stien sa vyrovnal vápenno-cementovou maltou.
7.    Po vyzretí malty sa na vonkajšiu stranu vyhotovila zvislá hydroizolácia asfaltovou stierkou (obr. 7) Sulfiton Ökö Dick. Veľmi starostlivo sa vykonalo ošetrenie nad rezom a pod ním (náter sa odporúča aplikovať 3-krát).
8.    Pri obvodovom murive v bytoch sa na zvislej hydroizolačnej stierke vyhotovila ochranná vrstva z extrudovaného polystyrénu (obr. 8) s hrúbkou 80 mm s vytiahnutím 50 cm nad terén, ktorá má zároveň aj tepelnoizolačnú funkciu (obr. 9).
9.    Pri ostatnom obvodovom murive sa na ochranu zvislej stierky použila nopová fólia (obr. 10) (možno použiť napríklad Remmers DS Systemschutz alebo Dörken Delta Terrax).
10.    Uložila sa drenáž hrúbky 100 mm so zaústením do drenážnych šácht (obr. 11).
11.    Drenáž sa zasypala štrkom frakcie 16/32 do výšky 30 cm.
12.    V takto vytvorenej drenážnej vrstve sa proti zanášaniu zeminou položila dvakrát geotextília (možno použiť napríklad Geofiltex alebo Netex 400 g/m2).
13.    Nasledovala príprava po vrstvách zhutňovaného zásypu.
14.    Okolo objektu sa vybetónoval odkvapový chodník s podsypom zo štrku a štrkopiesku.
15.    Vnútri objektu v bytoch sa pripravil podkladový betón.
16.    Vyzretý betón sa natrel hydroizolačnou stierkou Remmers Sulfatexschlamme. Podkladový betón pásom širokým 20 cm a stena pásom širokým 30 cm. Stierka slúži na prepojenie izolácie muriva a podlahy.
17.    Do druhého čerstvého náteru sa nahodil sanačný nástrek, takzvaný špric.
18.    Následne sa realizoval sanačný omietkový systém (obr. 12, 13) podľa WTA ­2-2-91 a 2-9-04.
19.    Na podkladový betón sa naniesla vodorovná hydroizolácia (napríklad natavením modifikovaného asfaltového pásu Glastek 40 alebo minerálnou stierkou (obr. 14) Sulfatexschlamme).
20.    Aplikoval sa extrudovaný polystyrén s hrúbkou 80 mm.
21.    Po uložení siete kari sa vybetónovala podlaha v hrúbke 80 mm.
22.    Na finálnu povrchovú úpravu stien celého suterénu sa použila minerálna farba.

Obr. 10 Ochrana zvislej hydroizolácie nopovou fóliou Obr. 11 Ukladanie drenážneho systému okolo objektu
Obr. 12 Príprava podkladu pre sanačnú omietku Obr. 13 Realizácia sanačnej omietky
Obr. 14 Realizácia minerálnej hydroizolačnej stierky

Sanácia balkónov
Na sanáciu balkónov sa zvolil nasledovný technologický postup:
1.    Primárne bolo treba vyriešiť statické zabezpečenie balkónov a realizovať obnovu balkónovej dosky.
2.    Očistil sa existujúci I-nosník a k nemu sa privaril v prírubách nový oceľový nosník I.
3.    Tento oceľový nosník sa osadil 200 mm do steny.
4.    Privarila sa výstuž s priemerom 8 mm ako strmienok.
5.    Všetky výstuže sa natreli protikoróznym ochranným náterom (Legaranom PCI).
6.    Na sanáciu výtlkov sa použila jemná opravná malta (PCI Pecimentom 5).
7.    Na vrchnú stranu balkóna sa naniesla škárovacia vrstva (Weber SM 215).
8.    Následne sa osadil odkvapový profil.
9.    Uložila sa izolačná rohož a izolačná páska.
10.    Na záver sa uložila mrazuvzdorná dlažba do flexibilného lepidla.

Zateplenie fasády
Vzhľadom na to, že bytový dom nevyhovoval novej tepelnej norme ČSN 73 0540-2: 2007 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Požiadavky, vykonalo sa kompletné tepelnotechnické posúdenie stavebných konštrukcií – obvodového plášťa. Návrh zateplenia vychádzal z požiadavky, že zateplené steny musia vyhovovať hodnote odporúčaného súčiniteľa prechodu tepla Uv odpor = 0,25 W/(m2 . K) (odporúčanie vyplývajúce z programu Zelená úsporám):
  • na zateplenie obvodového plášťa na prízemí, prvom a druhom poschodí sa navrhol polystyrén s hrúbkou 140 mm (vypočítaný súčiniteľ prechodu tepla Uv = 0,229 W/(m2 . K)),
  • na zateplenie obvodového muriva bytov v suteréne s hrúbkou 600 mm, ktoré sú pod terénom, sa navrhol extrudovaný polystyrén s hrúbkou 120 mm (vypočítaný súčiniteľ prechodu tepla Uv = 0,249 W/(m2 . K)),
  • bolo nevyhnutné zatepliť aj podlahu v suteréne dvoch bytov. Na zateplenie sa navrhol extrudovaný polystyrén s hrúbkou 80 mm (vypočítaný súčiniteľ prechodu tepla Uv = 0,296 W/(m2 . K)).
Nakoľko je fasáda domu značne členitá, navrhol sa z dôvodu možného vzniku tepelných mostov na zateplenie celej plochy fasády (obvodového plášťa) tepelný izolant s hrúbkou 140 mm.

Na kotvenie tepelného izolantu určeného na zateplenie nárožia v pruhu 2 metre od hrany budovy na obidve strany sa navrhlo 8 kusov kotiev na štvorcový meter, na ukotvenie tepelného izolantu určeného na zateplenie ostatnej plochy 6 kusov kotiev na štvorcový meter.

Na zateplenie okenného nadpražia a nárožia sa navrhol EPS 70F s hrúbkou 20 mm. Bolo treba zatepliť aj parapet, ktorý sa nanovo oplechovával.

Záver
Odborný posudok, ktorý bol pred sanáciou bytového domu spracovaný, sa realizoval v súlade so smernicou č. 9/2009 Sb. o poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho fondu životného prostredia Českej republiky v rámci programu Zelená úsporám. V súlade s programom, vzniká majiteľovi nehnuteľnosti nárok na dotáciu vo výške 43 473,258 eur (1 072 960 Kč). Podľa posudku by po zateplení objektu malo dôjsť k 47 % úspore mernej spotreby tepla na vykurovanie.

TEXT: Ing. Miroslav Havel
FOTO: archív autora

Ing. Miroslav Havel je autorizovaný inžinier v odbore pozemné stavby, súdny znalec v odbore stavebníctvo a konateľ Expertnej a znaleckej kancelárie Sanace Staveb.

Recenzoval doc. Ing. Oto Makýš, PhD., ktorý pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.

Komentáre

Ďalšie z JAGA GROUP