Sanačný omietkový systém

Nedostatočne izolovanou konštrukciou preniká do muriva voda obsahujúca rozpustné agresívne soli, kde v dôsledku účinku kapilárnych síl vzlína smerom hore k povrchu muriva a do omietok, kde sa následne odparuje.

Rozpustené soli môžu v štruktúre omietky kryštalizovať, zaplňovať jej póry a na jej povrchu vytvárať soľné výkvety. Vo vlhkom murive a omietke tak v dôsledku rozťažnej sily kryštalizujúcich solí vzniká tlak, ktorý pôsobí deštruktívne.

Na takto postihnutých častiach stavby, obzvlášť v podzemných priestoroch a na soklovom murive sú spravidla viditeľné vlhké mapy so soľnými výkvetmi a na niektorých miestach aj mechanicky poškodená a od podkladu odpadávajúca omietka.

Pôsobenie vlhkosti a solí na murivo predstavuje veľké riziko. Pri ich dlhodobom pôsobení môže dochádzať až k statickým poruchám objektu (obr. 1).


Sanácia vlhkého muriva
Výrazné alebo trvalé zníženie vlhkosti v podzemnom a nadzemnom murive stavieb a v súvisiacich konštrukciách možno dosiahnuť dodatočnými hydroizolačnými zásahmi do konštrukcií spodnej a prízemnej časti stavby, ale aj okolitého horninového prostredia. Sanácia vlhkého muriva, ktorá prinesie požadovaný efekt je výsledkom správne zvolenej kombinácie priamych a nepriamych hydroizolačných metód, respektíve princípov a doplnkových technických opatrení, teda komplexného sanačného systému.


Pre správny návrh sanácie vlhkého muriva sa musí vykonať obhliadka objektu spojená s jeho prieskumom (obr. 2). Aby bol celkový sanačný zásah úspešný, treba v každom prípade obnoviť pôvodnú vodorovnú a zvislú hydroizoláciu konštrukcií alebo ju úplne nahradiť novou.

Po obnove a zamedzení prieniku vody do muriva zostáva v murive pomerne dlhý čas ešte veľké množstvo vody spolu s obsahom rozpustených solí. Proces odstránenia vody a kryštalizácie týchto solí pokračuje až do ustálenia vlhkosti muriva. Rýchlejšie odparenie vody napomáha sanačný omietkový systém. Jeho realizáciou sa na povrchu muriva vytvára vrstva, ktorej štruktúra je na ukladanie solí prispôsobená.

Sanačný omietkový systém tvorí niekoľko vrstiev omietok. Sanačná omietka sa v praxi často označuje ako sanačný systém, a to z dôvodu skladby tejto povrchovej sanačnej úpravy. Pozostáva z troch vrstiev – nástrek, jadrová omietka, štuková omietka. Každá má špecifickú funkciu a nie každú treba vždy použiť.

Kde použiť sanačnú omietku
Sanačné omietky sa odporúča použiť ako súčasť komplexného riešenia sanácie vlhkého muriva a poškodených omietok účinkami zemnej a atmosférickej vlhkosti stavieb v technicky náročných podmienkach a samostatne na objektoch, a to hlavne nad povrchom terénu vo vonkajšom aj vnútornom prostredí stavby alebo aj v iných vlhkostne nie príliš namáhaných častiach stavby v kombinácii s niektorým jednoduchším sanačným spôsobom alebo technicky vhodným stavebným riešením.


Výhody sanačných omietok
Výhody tohto typu sanačného systému sú nasledovné:

• nemenné zloženie maltových zmesí,
• štandardné vlastnosti vyhotovených omietkových systémov,
• vysoký obsah pórov definovanej geometrie,
• vysoká priepustnosť vodnej pary,
• vytvorenie optimálnej vnútornej klímy,
• vodoodpudivé vlastnosti štruktúry a povrchu systému,
• zlepšené tepelnoizolačné vlastnosti systému,
• výrazné zníženie možnosti tvorby výkvetov solí na povrchu systému,
• predĺženie trvanlivosti povrchových úprav muriva,
• možnosť ručného alebo strojového nanášania,
• použitie na vlhké a zasolené murivo.

Sanačný omietkový systém by sa mal však vždy použiť ako súčasť komplexného riešenia vlhkostnej sanácie objektu. Realizáciou samotného sanačného omietkového systému nedochádza totiž k odstráneniu príčin vlhkosti a zasolenia muriva a negatívne dôsledky tohto typu namáhania sa odstraňujú iba dočasne.

Aplikácia sanačných omietok
Realizácia sanačnej omietky pozostáva z:

• prípravy podkladu a aplikácie ochrannej hydroizolačnej vrstvy (obr. 3)
• zhotovenia podkladového nástreku takzvaného špricu (obr. 4),
• zhotovenia jadrovej omietky (obr. 5, 6),
• zhotovenia štukovej omietky.

Obr. 3 Príprava podkladu	Obr. 4 Zhotovenie podkladového nástreku
Obr. 5, 6 Zhotovenie jadrovej omietky

Starú vlhkú a zasolenú omietku treba odstrániť do výšky minimálne 80 mm nad viditeľnú hranicu vlhkosti. Škáry v murive sa vyškriabu do hĺbky 20 mm. Obitú omietku treba odstrániť z pracovného priestoru.

Podkladový nástrek treba naniesť aspoň na 50 % plochy.

Po technologickej prestávke 1 až 3 dni po nanesení podkladového nástreku sa povrch navlhčí a v hrúbke asi 10 až 20 mm sa ručne (murárskou lyžicou) alebo strojovo nanesie jadrová omietka. Ak treba naniesť hrúbku väčšiu ako 20 mm, musia sa realizovať viaceré vrstvy. Pred nanesením každej ďalšej vrstvy pripadá na každý mm hrúbky omietky technologická prestávka 1 deň.

Pred realizáciou štukovej omietky treba podklad navlhčiť vodou do úplného nasýtenia (podľa potreby deň vopred). Skúšobným omietnutím sa zistí, či je navlhčenie dostatočné. Omietka sa nanáša murárskou lyžicou alebo naberačkou a sťahuje strhávacou latou. Štukovú omietku možno hladiť ešte za vlhka po jej nanesení alebo v prípade, že už nemá požadovanú vlhkosť, ju možno pred hladením dodatočne navlhčiť.

Uvedené typy omietok (prednástrek, jadrová omietka a štuková omietka) možno vyskladať do omietkového systému v závislosti od aktuálneho stavu vlhkosti a zasolenia muriva (tab. 1). Stupeň zasolenia sa stanoví a vyhodnotí na základe odobratých vzoriek muriva.

Tab. 1 Opatrenia v závislosti od stupňa zasolenia podľa smernice WTA 2-2-91


TEXT: Ing. Pavol Majdlen
FOTO: Weber – Terranova

Ing. Pavol Majdlen je technicko-obchodným poradcom firmy Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., divízia Weber – Terranova.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.