Podlahy hromadných garáží

Často reklamované nedostatky podláh garáží
Pre garáže je charakteristická realizácia tak­zvaných nulových podláh. Podlahu tvorí strojovo hladená nosná stropná alebo základová konštrukcia.

K najčastejším reklamáciám dochádza v prípade viacpodlažných garáží, v ktorých prevádzková voda preteká cez netesné stropné konštrukcie do nižších podlaží a kvapká na vozidlá a uložené predmety, pričom poškodzuje ich povrchovú úpravu. V niektorých prípadoch v dôsledku schopnosti vody vzlínať sa prevádzková voda dostáva do priečok a preniká do pivníc aj technologických miestností nadväzujúcich na garáže (obr. 1). V budovách, ktoré sú umiestnené vo veľmi svahovitom teréne, prevádzková voda vo výnimočných prípadoch preniká aj do obytných miestností situovaných do blízkosti garáží alebo pod garážami.

Medzi menej časté, ale nie výnimočné poruchy patrí poškodenie železobetónových stropných dosiek, prípadne stien a stĺpov koróziou, a to v miestach namáhaných prevádzkovou vodou.

V prípade garáží umiestnených na základovej doske sa často nedá celkom presne určiť, či sa voda v nich vyskytuje z dôvodu jej vnesenia vozidlami alebo z dôvodu netesnosti izolačného systému proti zemnej vlhkosti.

Z hľadiska užívateľov predstavuje významný nedostatok výskyt hlbokých kaluží s hĺbkou aj okolo 40 mm v priestore najväčšieho priehybu stropných dosiek (obr. 2). Ak sa tieto miesta nachádzajú v mieste parkovania vozidiel, nemožno z vozidla vystúpiť ani do nej nastúpiť so suchou nohou bez realizácie dodatkových opatrení, medzi ktoré patria napríklad lávky z rozličných zvyškov použitého stavebného materiálu.

Nedostatky pri návrhu
Pravdepodobne najpodstatnejšou príčinou nedostatkov sú nadmerné požiadavky na úsporu nákladov už pri spracovaní projektovej dokumentácie. Častým problémom je chýbajúca koordinácia jednotlivých častí projektovej dokumentácie. Zo stavebnej časti sú úplne vynechané požiadavky na ochranu konštrukcií proti vode s obsahom solí a ropných látok uvádzané v konštrukčnej časti (statika).

Ďalšou príčinou vzniku nedostatkov sú výberové konania na jednotlivé časti stavby, keď sa návrhy posudzujú podľa všeobecného zadania a o výsledku často rozhodujú stavebne nekvalifikované osoby. Žiaľ, nie je výnimkou, ak zvíťazí dodávateľ, ktorý považuje navrhnuté časti konštrukcií za zbytočne drahé a navrhne ich nahradenie lacnejšou (často nefunkčnou) alternatívou, prípadne ich úplné vynechanie.


Údržba podláh garáží
Výskyt prevádzkovej vody vnesenej alebo zatečenej cez vetracie okná sa v projektovej dokumentácii nerieši vôbec.

V prípade stavby, pri ktorej sa spracoval návod na jej užívanie, sa možno často stretnúť so zle navrhnutým systémom priebežného odstraňovania vody vnesenej v rámci údržby (obr. 3). V miestach najväčšieho priehybu stropnej konštrukcie sa spravidla nachádzajú zaparkované vozidlá, takže danú požiadavku nie je možné splniť. Druhým problémom sú vysoké náklady na údržbu.

Požiadavky na podlahy garáží
Na podlahy garáží sa vzťahujú rovnaké základné požiadavky ako na ostatné konštrukcie. Pri navrhovaní hromadných garáží platí STN 736058: 1987 (Hromadné garáže. Základné ustanovenia). V súlade s požiadavkami normy treba podlahy garáží navrhovať s minimálnym spádom 0,5 % a s podlahovými vpustami na odtok vody z mokrých vozidiel alebo namrznutého snehu. V súlade s STN 74 4505: 1987 (Podlahy. Spoločné ustanovenia) musia byť trvanlivé a odolné proti pôsobeniu kvapalín, minerálnych olejov, pohonných látok a chloridov a v súlade s STN 73 0823: 1983 (Požiarnotechnické vlastnosti hmôt. Stupeň horľavosti stavebných materiálov) so stupňom horľavosti A. V prípade betónových podláh sa odporúča použiť prevzdušnený betón.

Kanalizácia na odvodnenie garáže sa musí v súlade s STN 73 6760: 2009 (Kanalizácia v budovách) nachádzať len v priestoroch, kde sú výtoky vnútorného vodovodu a podlahových vpustov. Táto norma je síce platná, ale nie je záväzná, preto sa z dôvodu vyšších investičných nákladov neaplikuje.

Namáhanie podláh v garážach
Podlahy sú v zime namáhané vnesenou prevádzkovou vodou s obsahom chloridov a ďalších látok, obsiahnutých v topiacom sa snehu, pôsobením unikajúcich ropných látok a olejov z vozidiel, oterom, najmä v jazdných pruhoch a na miestach častého brzdenia.

Vzhľadom na dotvarovanie betónu a objemové zmeny spôsobené zmenami teploty sú podlahy garáží zvyčajne narušené trhlinami (obr. 4). Ich celistvosť narúšajú aj dilatačné škáry, ktoré nie sú riešené ako vodotesné, takže voda preniká do nižších podlaží (obr. 5, 6). Podobne voda preniká aj do netesných pracovných škár.

Zásadnou požiadavkou, ktorú treba pri realizácii podláh garáží dodržať, je zabezpečenie predovšetkým požadovanej mechanickej odolnosti a stability nosných konštrukcií počas predpokladanej existencie stavby (minimálne 50 rokov).

Obr. 5 Poškodenie výstuže koróziou na mieste dilatačnej škáry	Obr. 6 Pokus o opravu podveseného žliabku, ktorý odvádza vodu pretekajúcu dilatačnou škárou, aby sa predišlo poškodeniu vozidiel

Rozhodujúcimi činiteľmi spôsobujúcimi koróziu sú chloridy, respektíve ich vodné roztoky a nečistoty na podvozkoch vozidiel. Ak podlahy nie sú správne vyspádované a prevádzková voda obsahujúca uvedené nečistoty sa neodvádza,  dlhodobo sa namáha ich povrch a voda preniká aj do konštrukcií stropov a stien nadväzujúcich na podlahu. Proti prenikaniu chloridov treba železobetónovú konštrukciu chrániť účinnou hydroizoláciu, respektíve zabezpečením odolnosti betónu proti vplyvom agresívneho prostredia a zároveň realizovať dostatočne hrubú kryciu vrstvu výstuže.

Druhy a stupne agresivity prostredia sú stanovené v STN EN 206: 2002 (Betón. Časť 1: Špecifikácia, vlastnosti, výroba a zhoda). Vonkajšie prostredia sa delí na 6 stupňov (pozri tabuľku). Klasifikácia stupňov agresivity pre karbonatáciu a pôsobenie chloridov sa týka agresivity vzhľadom na oceľovú výstuž, a nie vzhľadom na  prostý betón. Najúčinnejším prostriedkom na zlepšenie chemickej odolnosti betónu sú zmesové cementy. Povrch podláh garáží sa v súlade s normou zaraďuje medzi konštrukcie, ktoré sú vystavené vplyvu agresívneho prostredia XD3.

Druhy a stupne vplyvu vonkajšieho prostredia podľa STN EN 206–1: 2002


Požiadavky na betón sú dané zjednotením požiadaviek na stropné dosky a betónovú vozovku. Z kombinácie bežného konštrukčného betónu C35/45 XC4, XD3 a betónu vozoviek parkovacích plôch C25/30 XF4 vychádza ako spoločný betón C35/45 XF4.

Monolitické konštrukcie zaradené do prostredia XF4 treba navrhovať z prevzdušnenej betónovej zmesi. Pretože prevzdušnenie znižuje pevnosť betónu v tlaku, zodpovedá trieda C35/45 XF4 z pevnostného hľadiska pevnostnej triede C40/50 bežného konštrukčného betónu.

Trvanlivosti konštrukcií sa oveľa väčšia pozornosť venuje v Nemecku. Podľa DIN 1045 sa pri expozícii podlahy prostrediu XD3 požaduje pevnostná trieda betónu v tlaku minimálne C35/45 alebo LC35/38. Zároveň sa na ochranu proti korózii požaduje krytie výstuže minimálne 40 mm s bezpečnostným rozpätím 15 mm, a teda nominálne krytie 55 mm. Z tabuľky 3 tejto normy a poznámky pod čiarou b) vyplýva, že tieto dve opatrenia nie sú na zabezpečenie životnosti samy osebe postačujúce a treba realizovať ďalšie opatrenia. Vysoké krytie výstuže, a tým zvýšenie hrúbky stropnej dosky predstavuje zvýšenie investičných nákladov.

Zásady navrhovania podláh hromadných garáží
Na ochranu železobetónovej konštrukcie treba realizovať:

• hydroizolačnú vrstvu na podlahe vytiahnutú na steny a prestupujúce konštrukcie tak, aby voda obsahujúca chloridy nemohla priamo namáhať betón. Vrstva musí byť odolná proti poškodzovaniu trhlinami vznikajúcimi v betóne, jednoducho opraviteľná, ak nie je krytá nášľapnou vrstvou, musí spĺňať požiadavky na nášľapnú a pojazdnú vrstvu;
• systém odvádzania prevádzkovej vody;
• systém kontroly a údržby od začatia prevádzky.

Pri navrhovaní podláh hromadných garáží sa v Nemecku odporúčajú tieto zásady:

• návrh konštrukcie s ohľadom na teplotné a objemové zmeny,
• zohľadnenie plastických a pružných deformácií konštrukcie vrátane objemových zmien betónu a dotvarovania,
• realizácia jednovrstvovej stropnej konštrukcie,
• zväčšenie hrúbky krycej vrstvy výstuže ako ochrany proti korózii,
• realizácia minimálneho počtu dilatačných škár, ich čo najjednoduchšie rozmiestnenie,
• použitie mrazuvzdorného a vodotesného betónu.

Z hľadiska odvodnenia sa odporúča:

• čo najkratšia dráha vody k odvodňovacím bodom (menej ako 20 m, lepšie menej ako 15 m),
• zabezpečenie rýchleho odvodnenia – spád povrchu minimálne 2, respektíve 3 %,
• odvod vody mimo dilatačných škár,
• vloženie odvodňovacích prvkov do stropu priamo počas betonáže,
• dostatočné dimenzovanie odvodňovacích prvkov,
• situovanie bodových vpustov prednostne do stredu polí,
• odolnosť hydroizolácií a ochranných vrstiev proti ropným látkam,
• osadenie vodotesných dilatačných uzáverov na dilatačné škáry.

Záver
Na zabezpečenie požadovanej funkčnosti a životnosti podláh hromadných garáží sa na základe skúseností z praxe a zistených nedostatkov odporúča:

• konštrukciu podlahy navrhovať s ohľadom na minimalizáciu vzniku trhlín;
• minimalizovať množstvo dilatačných škár;
• zabezpečiť ochranu výstuže proti korózii (mrazuvzdorný a vodotesný betón, dostatočná hrúbka krycej vrstvy výstuže);
• podlahy spádovať v sklone minimálne 2 % smerom k vpustom odvodňovacieho systému. Odpadové vody pred vstupom do stokovej siete, prípadne do vodného recipientu treba upraviť v súlade s požiadavkami normatívnych a právnych predpisov, a to tak, aby sa dosiahlo chemické zloženie odvádzaných vôd v súlade s týmito predpismi;
• bodové vpusty osadzovať do miest s najväčším priehybom konštrukcie,
• zabrániť prenikaniu vody obsahujúcej chloridy do konštrukcie (napríklad hydroizolačnou funkciou podlahy) najmä vo viacpodlažných garážach a zabezpečiť odolnosť proti ropným látkam;
• dilatačné škáry umiestniť mimo dráh pretekania vody a utesniť vodotesnými dilatačnými uzávermi;
• navrhovať dostatočné dimenzie kanalizácie a zvody zabezpečiť proti zamŕzaniu.

TEXT: Ing. Ladislav Bukovský
FOTO: autor

Ing. Ladislav Bukovský je autorizovaným inžinierom a znalcom Krajského súdu v Prahe a majiteľom firmy poskytujúcej odborné poradenstvo v oblasti chýb a porúch, technológie a kvality stavieb, vlastností stavebných materiálov, obchodného a stavebného práva, nehnuteľností a pozemkov, technických požiadaviek na výstavbu, navrhovania, realizácie a užívania stavieb.

STN a slovenské predpisy vložila do textu redakcia.

Recenzoval doc. Ing. Pavel Svoboda, CSc., ktorý pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.