Zásady realizácie akusticky deliacich stien

Od 1. 1. 2013 sa sprísnili požiadavky na akustické vlastnosti medzibytových deliacich stien v bytových domoch. Realizátori by preto mali venovať pozornosť realizácii akustických deliacich stien, vrátane detailov napojenia týchto stien na ohraničujúce konštrukcie. Článok sa venuje najdôležitejším zásadám realizácie jednovrstvových murovaných deliacich stien z tehál Porotherm AKU.

Na účely navrhovania deliacich konštrukcií z hľadiska stavebnej akustiky stanovuje STN 73 0532 : 2013 požiadavky v podobe tzv. stavebného indexu vzduchovej nepriezvučnosti R´w (dB). Výrobcovia stavebných materiálov deklarujú tzv. laboratórny index vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB) stanovený väčšinou meraním (v prípade murovacích materiálov na fragmente muriva). Laboratórny index vzduchovej nepriezvučnosti Rw je v porovnaní so stavebným indexom R´w vždy väčšia hodnota, pretože sa meria v laboratórnych podmienkach, keď je meraný fragment muriva akusticky oddelený od prijímacej miestnosti, tzn. bez prenosu zvuku vedľajšími cestami. V reálnych podmienkach na stavbe dochádza k prenosu zvuku cez miesta napojenia deliacej steny na priľahlé časti stavebnej konštrukcie, cez tzv. akustické mosty. Rozdiel medzi laboratórnym a stavebným indexom vzduchovej nepriezvučnosti, tzn. zhoršenie vzduchovej nepriezvučnosti vplyvom vedľajších ciest šírenia zvuku, je korekcia k1.

Norma odporúča brať do úvahy tieto hodnoty korekcie k1:

• k1 = 2 – základná hodnota pre všetky deliace konštrukcie v masívnych murovaných alebo montovaných panelových stavbách z klasických materiálov (tehla, betón);
• k1 = 2 až 5 dB – odporúčané hodnoty pre ťažké deliace konštrukcie v skeletových stavbách (napr. murované konštrukcie).

Na jednotlivé druhy deliacich stien podľa STN 73 0532 odporúčame používať tehly Porotherm AKU, prípadne iné tehly, pre ktoré sú deklarované nasledujúce hodnoty Rw:

• v murovaných konštrukciách: o 3 dB vyššie, ako je normová požiadavka,
• v ŽB skeletových konštrukciách: o 4 dB vyššie, ako je normová požiadavka.

Základným predpokladom splnenia normovej požiadavky na Rw deliacej steny je výber vhodných materiálov. V prípade systému Porotherm výber vhodného materiálu neznamená len výber vhodného typu tehál, ale aj ostatných materiálov (malta, omietka), ktoré boli použité pri skúške vzduchovej nepriezvučnosti steny. Malta i omietka by svojimi vlastnosťami mali byť blízke materiálom použitým pri skúške.

Zhotovovanie akustických deliacich stien

Z hľadiska dosiahnutia čo najlepšej vzduchovej nepriezvučnosti deliacich stien na stavbe sú okrem použitia vhodných materiálov určujúce:

• kvalita zhotovenia samotnej deliacej steny – murovanie a omietanie,
• konštrukčné detaily – napojenie akustickej steny na priľahlé konštrukcie,
• oslabenie deliacej steny prestupmi a inštalačnými drážkami.

Pri zhotovovaní deliacich stien z tehál Porotherm AKU sa odporúča dodržiavať nasledujúce zásady:

Založenie prvého radu tehál

Akustické steny sa zakladajú zásadne na vhodnú zvukovoizolačnú podložku, čo môžu byť ťažké asfaltové pásy. Šírka pásov má byť približne o 40 mm väčšia ako navrhovaná šírka akustickej steny. Počas murovania sa akustická podložka nesmie poškodiť.

Prvý rad tehál v akustickej deliacej stene sa zakladá na ťažký asfaltový pás

Murovanie

Na murovanie akustických deliacich stien je vhodné používať malty s vysokou objemovou hmotnosťou, minimálne 1 650 kg/m³ (napr. ťažkú vápenno-cementovú maltu) a s vyššou pevnosťou v tlaku, optimálna je pevnosť M10 (platí aj pre založenie prvého radu tehál). Pri murovaní tehál Porotherm AKU (či už P + D alebo s maltovou kapsou) je potrebné tehly ukladať za sebou tesne na zraz. Preto sa odporúča tehly do maltového lôžka spúšťať po boku už uložených tehál, inak hrozí, že sa malta nahrnie medzi tehly a nedovolí dotlačiť tehly tesne k sebe. Pred nanášaním malty na ložné plochy tehál a pri vyplňovaní káps sa odporúča tehly navlhčiť.

Ložné škáry v akustickej deliacej stene sa vypĺňajú celoplošne (od líca k lícu muriva)

Ložné škáry a prípadné maltové kapsy v styčných škárach je potrebné úplne premaltovať od jedného líca k lícu muriva, aby v škárach nezostávali vzduchové dutiny a otvory, ktorými sa môže zvuk šíriť bez väčšieho odporu (Je zásadne neprípustné nanášať maltu v pruhoch s vynechaním vzduchových medzier!). Maltové kapsy sa odporúča vypĺňať maltou redšej konzistencie, aby bolo možné ich dokonalé vyplnenie. Maltu do káps nestačí len liať, ale treba ju aj hutniť. Na hutnenie („vibrovanie“) malty v kapsách sa odporúča používať tenkú drevenú latku. Pri používaní hustejšej (suchšej) malty hrozí, že v dôsledku nasiakavosti keramického črepu sa z malty odsaje voda a nebude možné úplne vyplniť maltové kapsy.

Ďalším pravidlom pri murovaní sú dokonale tesné styčné škáry medzi tehlami

Pri akustických stenách (podobne ako pri ostatných druhoch stien) je vhodné minimalizovať množstvo dorezov – pri murovaní súvislej rovnej steny od jej koncov smerom k stredu je možné docieliť maximálne 1 dorez v jednom rade). Styčnú škáru medzi rezanou stranou dorezu a susednou tehlou je potrebné vyplniť maltou rovnako ako maltovú kapsu, preto dĺžku dorezu treba voliť tak, aby úplné premaltovanie takto vzniknutej styčnej škáry bolo vôbec možné, t. j. približne 25 mm.

Pri použití tehál Porotherm AKU s maltovou kapsou je potrebné kapsy dôkladne vyplniť maltou

Murovanie posledného radu tehál výplňového muriva v ŽB skelete

Zvláštnu pozornosť treba venovať murovaniu posledného radu tehál. Ukladanie tehál natesno vedľa seba je v poslednom rade pomerne ťažké. Odporúča sa preto maltové lôžko nanášať postupne, po úsekoch len o málo dlhších, ako je dĺžka tehly. Tehlu treba najprv položiť na murivo mimo maltového lôžka a až potom ju osadiť na miesto. Pritom sa odporúča lešenie aj z druhej strany steny, aby tieto posledné tehly ukladali dvaja murári z dvoch strán. Cieľom je tesná styčná škára.

Napojenie akustickej deliacej steny na stĺp ŽB skeletu cez pásy minerálnej vlny

Omietky

Omietka vo veľkej miere ovplyvňuje vzduchovú nepriezvučnosť steny. Zvyšuje jej plošnú hmotnosť a zároveň ju akusticky „utesňuje“ (platí najmä pre steny z tehál AKU na pero + drážka).
Z hľadiska vzduchovej nepriezvučnosti sú vhodné ťažké vápenno-cementové omietky s objemovou hmotnosťou približne 1 650 kg/m³. Optimálna hrúbka omietky je 15 mm. Zvyšovanie hrúbky omietky nad 15 mm neprináša zvýšenie vzduchovej nepriezvučnosti. Steny omietnuté ľahkou sadrovou omietkou s hrúbkou 10 mm majú vzduchovú nepriezvučnosť väčšinou o 1 dB nižšiu ako steny z rovnakých tehál omietnuté vápenno-cementovou omietkou. Ak výrobca deklaruje vzduchovú nepriezvučnosť steny s obojstrannou omietkou, vynechanie jednej z omietok zhoršuje zvukovoizolačné vlastnosti steny približne o 2 dB. Takéto prípady nastávajú prevažne pri obvodových stenách s ľahkou predsadenou fasádou, keď sa vonkajšia omietka z úsporných dôvodov zvykne vynechávať.

K zhoršeniu vzduchovej nepriezvučnosti steny môže dôjsť aj pri lokálnom vynechaní omietok, napríklad za tzv. stúpačkou, za predsadenými sadrokartónovými stenami, v mieste napojenia stien a priečok na akustickú stenu a pod. Preto sa odporúča po zabudovaní nevyhnutných inštalácií, ako sú elektrorozvody, zásuvky a vypínače, akustickú stenu pred realizáciou ďalších nadväzujúcich konštrukcií obojstranne a celoplošne omietnuť.

Podstatný vplyv na výsledné vlastnosti zvukovoizolačných stien v stavbe má:

• napojenie zvukovoizolačných stien na priľahlé konštrukcie,
• oslabenie zvukovoizolačných stien rôznymi vedeniami,
• preto treba tieto detaily riešiť s maximálnou starostlivosťou.

Nevyhnutnou súčasťou murovanej akustickej deliacej steny je obojstranná omietka predpísaných parametrov

Napojenie na priľahlé konštrukcie

Napojenie akustickej steny na priľahlé konštrukcie môže byť pružné alebo tuhé. Pružné napojenie sa používa prevažne pri nenosných zvukovoizolačných stenách v ŽB skeletoch alebo v zmiešaných nosných systémoch (monolit + murivo). Tuhé napojenie sa používa prevažne pri nosných zvukovoizolačných stenách v budovách navrhnutých ako stenový nosný systém.

Napojenie na zvislé nosné konštrukcie – pružné napojenie

V prípade pružného napojenia akustickej steny na ŽB skelet sa styčná škára medzi stenou a skeletom vypĺňa akustickou izoláciou, čo môžu byť pásy stredne mäkkej minerálnej vlny, ktorá sa počas murovania postupne vkladá do zvislej škáry medzi stenu a skelet. Hrúbka izolácie má byť približne 20 až 30 mm. Pri murovaní treba zabezpečiť, aby izolácia bola v škáre mierne stlačená a aby konštrukcie (skelet a stena) neboli navzájom akusticky prepojené. Šírka izolácie môže byť rovnaká ako hrúbka steny alebo môže byť menšia približne o 40 mm. V prvom prípade lícujú okraje izolácie s povrchom muriva; v druhom prípade je izolácia „utopená“ symetricky 20 mm od oboch líc muriva. V oboch prípadoch treba následne aplikovať vhodné riešenie na preklenutie tejto škáry v omietke.

Na kotvenie akustických stien k stĺpom ŽB skeletu sa používajú stenové spony z nehrdzavejúcej ocele (niekedy označované ako ploché kotvy) v počte 2 ks do každej druhej ložnej škáry. (Aplikácia stenových spôn sa vykonáva takto: spony treba ohnúť do pravého uhla v pomere strán 1 : 2 – dlhšiu stranu vtlačiť do čerstvej malty v ložnej škáre muriva tak, aby bola približne v strede hrúbky škáry, kratšiu stranu priskrutkovať k stĺpu, prípadne k stene dvoma skrutkami.) Stenové spony prechádzajú cez akustickú izoláciu, ale v miestach prestupu nesmú v izolácii vzniknúť medzery alebo dutiny. Steny a priečky sa v rámci bytu kotvia k akustickej stene rovnako pomocou stenových spôn. V miestach napojenia, kde akustická stena a ohraničujúca konštrukcia vytvárajú kút, sa odporúča omietku prerezať a vyplniť pružným akrylátovým tmelom.

Napojenie na zvislé nosné konštrukcie – tuhé napojenie

V prípade tuhého napojenia akustickej steny na ŽB skelet sa styčná škára medzi stenou a skeletom vypĺňa murovacou maltou. Ideálne je v mieste napojenia nataviť na skelet zvislý asfaltový pás na celú šírku styčnej plochy, čím vznikne podobný detail ako v mieste založenia prvého radu tehál. Pozor: použitie asfaltového pásu v prípade požiadavky na tuhé napojenie je potrebné konzultovať so statikom!
Aj tu platí požiadavka na šírku medzery medzi stenou a skeletom, a to približne 25 mm z dôvodu možnosti úplného vyplnenia maltou. Aj v prípade tuhého napojenia akustickej steny k stĺpom ŽB skeletu sa používajú stenové spony (aplikujú sa podľa návodu v časti Napojenie na zvislé nosné konštrukcie – pružné napojenie).

Napojenie akustickej steny na ďalšiu murovanú stenu je možné týmito spôsobmi:

• medzi stenami vytvoriť väzbu (v prípade, že sú obe steny akustické) alebo
• druhú stenu v mieste napojenia prerušiť a akustickú stenu potiahnuť až k protiľahlému povrchu druhej steny (pozri napojenie akustickej steny na obvodovú stenu s kontaktným tepelno­izolačným systémom).

V prípade napojenia akustickej steny na obvodovú stenu s kontaktným tepelnoizolačným systémom (ETICS) má akustická stena prebiehať až k lícu obvodovej steny, t. j. až po tepelnoizolačnú vrstvu. Steny sa navzájom spoja pomocou stenových spôn, styčné škáry medzi zvukovoizolačnou a obvodovou stenou sa vyplnia murovacou maltou.

Napojenie na vodorovné nosné konštrukcie – pružné napojenie

Pružné napojenie na strop sa používa v prípade nenosnej akustickej deliacej steny, ktorá sa muruje dodatočne ako výplňové murivo. Škáru medzi posledným radom tehál a spodnou stranou stropnej konštrukcie, prípadne prievlaku (v hrúbke približne 30 mm), je možné vyplniť pásmi stredne mäkkej (stlačiteľnej) minerálnej vlny (nie je vhodná tvrdá minerálna vlna do podláh ani mäkká minerálna vlna určená na izoláciu podkroví).

Odporúčaný spôsob aplikácie minerálnej vlny je nasledujúci:

• používať dosky z minerálnej vlny polovičnej hrúbky, ako je hrúbka akustickej steny,
• z dosiek narezať pásy potrebnej hrúbky presne podľa hrúbky medzery,
• z oboch strán postupne vyplniť medzeru do polovice hrúbky steny (pozor na to, aby medzi pásmi vlny v strede hrúbky steny nevznikol voľný priestor tým, že sa minerálna vlna zachytí na nerovnostiach na ložných plochách tehál – pozri úpravu ložných plôch tehál v časti Omietky).

Napojenie na vodorovné nosné konštrukcie – tuhé napojenie

Tuhé napojenie sa používa prevažne pri nosných zvukovoizolačných stenách, keď je strop uložený priamo na nosnú akustickú stenu, a to buď bez akustickej izolačnej vložky, alebo je medzi stropom a stenou ťažký asfaltový pás (pás sa musí položiť po celej hrúbke steny od líca k lícu). Z akustického hľadiska je lepšie riešenie s asfaltovým pásom. Toto riešenie však treba konzultovať so statikom.

Napojenie podláh na akustickú stenu

Podlahy priľahlé k zvukovoizolačným stenám je najvhodnejšie riešiť ako tzv. ťažké plávajúce podlahy, t. j. ako vystuženú betónovú vrstvu podlahy oddelenú od stropnej konštrukcie vrstvou izolácie proti krokovému hluku (najlepšie špeciálnou minerálnou vlnou určenou na tento účel, prekrytou stavebnou lepenkou alebo PE fóliou). Betónová vrstva podlahy musí byť po celom obvode oddelená od stien podlahovou separačnou páskou. Soklová lišta, prípadne obklad sokla musia byť oddilatované od podlahovej krytiny buď silikónovým tmelom, alebo špeciálnou soklovou lištou na napojenie obkladu na dlažbu.

Oslabenie akustických stien

Akýkoľvek zásah do akustickej deliacej steny znamená jej oslabenie a môže viesť k zhoršeniu vzduchovej nepriezvučnosti. V záujme čo najlepších zvukovoizolačných vlastností deliacej steny je ideálne sa takýmto oslabeniam vyhnúť.

Väčšinou to však nie je úplne možné, preto je potrebné tieto zásahy v maximálnej možnej miere minimalizovať, resp. dodržať nasledujúce zásady:

• vyhnúť sa rozvodom TZB (voda, plyn, kanalizácia, kúrenie a pod.) v akustických deliacich stenách;
• ak je na vedenie inštalácií navrhnutá inštalačná prímurovka pred akustickou deliacou stenou, je vhodné ju zhotoviť z materiálu s podobnou objemovou hmotnosťou, prípadne ako ľahkú sadrokartónovú predstenu. Akustická deliaca stena musí byť v celej svojej ploche obojstranne omietnutá;
• všetky miesta styku inštalačných vedení s akustickou stenou treba upraviť vhodným izolačným materiálom;
• drážky na elektrorozvody je potrebné viesť po čo najkratšej trase s minimálnou hĺbkou drážky. Ideálnym riešením sú podomietkové rozvody;
• elektrické zásuvky, prípadne vypínače na protiľahlých povrchoch steny by nemali byť umiestnené oproti sebe, ale posunuté minimálne 500 mm od seba. Počet zásuviek v akustických deliacich stenách treba obmedziť na minimum;
• pri vytváraní drážok na vedenie, resp. „priehlbní“ na krabice (zásuvky, vypínače) je nevyhnutné používať vhodné náradie.

TEXT: Ing. Gabriel Szöllösi
FOTO: Wienerberger slovenské tehelne, spol. s r.o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.