Poškodenia krovu

Kdekoľvek v ploche krytiny sa môže narušiť jej vodoizolačná funkcia a následne môže dôjsť k zatekaniu krovu. Ak však chalupu priebežne opravujeme a udržiavame, takéto poruchy sa zvyčajne vyskytujú len v pomerne malom rozsahu. Viac rokov neudržiavaná chalupa má strechu zvyčajne prederavenú na viacerých miestach a v takých prípadoch treba často počítať s výmenou celého krovu za nový.

Malé chyby dreva, napríklad staré tesárske spoje, pukliny a podobne, nepredstavujú pre konštrukciu riziko (ak výrazne neznižujú únosnosť – musí posúdiť statik), pretože sa dajú buď opraviť (napríklad vyplnením drevenými plombami), alebo ponechať tak. V takom prípade sú zaujímavým dokladom „života“ konštrukcie, ktorú vizuálne (a možno aj historicky) obohatia.

Ľahšie je udržiavať a opravovať otvorené strešné konštrukcie (konštrukcie striech, ktoré tvorí len nosný krov a krytina na latovaní) než uzavreté strešné konštrukcie, pri ktorých je nosná konštrukcia (predovšetkým krokvy) skrytá v tepelnej izolácii podkrovia. Najmä pri zobytňovaní podkrovia treba strešné drevené konštrukcie ochrániť aj chemicky.

Lokálne opravy
V určitých prípadoch sa pri lokálnom poškodení krovu môže vymeniť alebo opraviť jeden poškodený prvok konštrukcie, pričom netreba rozobrať či vymeniť celú konštrukciu. Pri akýchkoľvek zásahoch do konštrukcie krovu, ktoré premiestňujú alebo odstraňujú jeho časti, treba kvalifikovane posúdiť skutočný technický stav dreva, z ktorého je krov postavený, aby pri pohyboch a zmenách namáhania nenastala deštrukcia prvkov. Pred začatím prác treba slabé alebo rizikové miesta dodatočne (hoci aj dočasne) podoprieť, stužiť alebo zosilniť.

Výber dreva

• Pri opravách drevených prvkov novým drevom sa musia dodržať určité zásady: druh a kvalita dreva by mala byť príbuzná pôvodnému,
• technológia opracovania by mala byť príbuzná pôvodnej (z estetického hľadiska, najmä pri priznaných krokvách vznikne kontrast medzi píleným a tesaným drevom),
• vlhkosť pred zabudovaním by mala byť menšia ako 15 % (táto požiadavka sa v praxi takmer nikde nedodržiava pre nedostatok kvalitného a správne vysušeného dreva).

Nedostatok a cenová náročnosť dreveného masívu je dôvodom, prečo sa dnes vyrábajú viaceré drevené stavebné výrobky z lepeného dreva, ktoré má samo osebe v jednotlivých kusoch nižšiu kvalitu, avšak po zlepení v určitých prípadoch výrazne prevyšuje kvalitu porovnateľného výrobku z masívneho dreva.
Tam, kde nastáva kontakt starého dreva s novým (najmä ak je viditeľný), je vhodné využiť aj použité drevené dielce, napríklad trámy (samozrejme neinfikované).

Stavebné drevo sa podľa trvanlivosti rozdeľuje na málo trvanlivé (zo smreka, z buka, brezy, hrabu, lipy, javora, jelše, topoľa), trvanlivé (z jedle, jaseňa, borovice) a veľmi trvanlivé (z agátu, duba, tisa, smrekovca). Stavebné drevo, ktoré bude znášať určité zaťaženie, musí mať primeranú pevnosť a určité bezpečné rozmery (určí ich statik).


Výmena poškodeného trámu
Po uvoľnení spojov trámov sa vymieňaný prvok konštrukcie oddelí od zvyšku. Ak sú nad prvkom ďalšie trámy, treba ich zodvihnúť (napríklad hydraulickými alebo mechanickými zdvihákmi) približne o 5 až 15 cm, aby vznikol dostatočný priestor na uvoľnenie a vybratie poškodeného prvku. Po opatrnom vybratí trámu sa nový prvok vloží na správne miesto. Niekedy sa nemožno vyhnúť opakovanému vkladaniu, primeriavaniu, vyberaniu a opracovaniu novej časti konštrukcie. Po osadení nového prvku sa ostatná konštrukcia spustí na pôvodné miesto – pritom však treba neustále kontrolovať jej tvar a pohyby tak, aby nedošlo k nežiaducej deštrukcii alebo deformácii – a nový prvok sa s ňou pevne spojí (tesárskymi spojmi, klincami, svorníkmi a pod.).

Odstránenie väzných trámov
Staršie konštrukcie krovu (predovšetkým stolicové alebo aj hambálkové, posilnené väznými trámami) často neposkytujú dostatočnú priechodnú výšku naprieč podkrovím, čo obmedzuje jeho prestavbu na obytné či inak využívané podkrovie. V takých prípadoch možno odstrániť väzné trámy a nahradiť ich sústavou uloženou v strope posledného podlažia. Stropná konštrukcia musí mať dostatočnú tuhosť. Do konštrukcie stropu pod podlahu podkrovia sa vkladá oceľová výstuž, ktorá sa prepojí s koncami bývalého väzného trámu (napríklad pásovou oceľou), alebo sa strop posledného podlažia buduje z oceľobetónu, prípadne sa pod pomúrnicami zrealizuje oceľobetónový veniec, ku ktorému sa pomocou príslušnej výstuže privarí prepojenie na konce väzných trámov. Odpíliť väzný trám možno až po prenesení zaťaženia na novú konštrukciu. Neodstraňuje sa celý, jeho konce sa ponechajú na pôvodnom mieste, v pôvodnej väzbe s pomúrnicami a krokvami, čiže sa odpíli asi 10 až 20 cm pred väzbou.

Zosilnenie a stuženie príložkami
Technológie zosilnenia (celej dĺžky, teda aj uloženia v zhlaví) a stuženia (bez uloženia v zhlaví) drevených prvkov príložkami sú založené na zväčšení ich pôvodného prierezu príložkami (drevenými, oceľovými), ktoré sa prikladajú k trámom a pripevňujú k nim tesárskymi spojmi, svorníkmi so skrutkami, zvarmi a podobne. Je vhodné ich použiť, najmä keď sú ostatné časti ošetrovanej konštrukcie vo vyhovujúcom stave. Príložky sa môžu pripojiť len na zdravé drevo a nemali by sa umiestňovať v oblasti spojov krovu, aby ich neoslabovali. Príložky treba s pôvodným prvkom pevne spojiť. Aby pri použití svorníkov drevo pod skrutkami nepraskalo, používajú sa špeciálne podložky s jednostranným ozubením, ktoré sa zasekne do dreva a nedovolí, aby sa jeho vlákna v otvore oddeľovali (tzv. jednostranné buldogy). Ak poškodenie zapríčinila niektorá z plesňových alebo hubových infekcií, trám treba odrezať, zvyčajne 1 m od viditeľného miesta poškodenia.


Protézovanie trámov
Ide o náhradu poškodenej časti drevnej hmoty novou. Odstráni sa odpílením tak, aby vznikla úložná plocha, do ktorej bude možné novú časť – protézu – oprieť. Rez zväčša neprechádza cez trám priamo, ale zalomene. Pri návrhu rezu je dôležité uvedomiť si, ako trám prenáša orientované sily. Úložné plochy, ktoré budú namáhané na tlak, treba navrhnúť kolmo na smer síl. Protézovať trámy možno kdekoľvek v ich dĺžke. Počas prác treba uvoľnené časti konštrukcie zabezpečiť pred zmenou polohy a zaťaženie z nich preniesť na okolité časti konštrukcie krovu. Na spojenie priloženej protézy s pôvodným trámom sa používajú tesárske spojky, svorníky, lepidlá a pod.


Spevňovanie plombami
Medzi moderné technológie lokálnych opráv drevených trámov patrí aj vypĺňanie vyrezaných poškodených častí drevených trámov zdravou drevnou hmotou, epoxidmi, polymérbetónom, teda plombami, ktoré sa ešte zosilňujú oceľovými alebo plastovými prútmi, injektovaním a pod. Nové drevo sa vkladá do vydlabaného otvoru v drevenom prvku ihneď po jeho vytvorení, pretože inak hrozí riziko, že sa pôvodná, podstatne stenčená drevná hmota skrúti, čo je prakticky neodstrániteľná porucha. Vkladanú plombu preto treba mať pripravenú vopred a poškodená drevná hmota pôvodného trámu sa musí vybrať rýchlo. Drevo poškodené hubami alebo hmyzom je dôležité dezinfikovať príslušným chemickým prostriedkom.

Spevňovanie spevňovacími látkami
Spočíva vo vypĺňaní voľných a rozrušených priestorov vnútri drevnej hmoty náhradnou látkou (nezmrašťujúcou sa, zvyčajne na báze epoxidových živíc), ktorá drevu vracia potrebné mechanické vlastnosti. Môže sa nanášať nátermi, injektážou, napúšťaním a pod. Na dostatočné spevnenie poškodenej hmoty sa priečne cez vlákna navŕtajú otvory veľkosti asi 6 mm, ktoré sú od seba vzdialené asi 1,5 až 2 cm, prípadne hustejšie. Výletové otvory hmyzu možno využiť len čiastočne, pretože chodbičky neprechádzajú cez drevo priamo, ale krivo, takže distribúcia napúšťacej látky by bola nerovnomerná. Škáry, ktorými by spevňovacia živica mohla unikať, treba utesniť (napríklad hlinkou, voskom, plastelínou, lepiacou páskou a pod.). Uzavretie škár sa po napustení odstráni. Pred napúšťaním sa drevo nesmie napustiť hydrofobizujúcimi látkami. Technológie plombovania a spevňovania dreva sú zložitejšie a robia ich napríklad reštaurátori, preto je vhodnejšie obrátiť sa pred obnovou na nich.

TEXT: Ing. Oto Makýš, PhD.
FOTO: autor, Ing. Vladislav Kalousek, Mediterran, JAGA