Mosty a lávky na báze dreva

Drevo – plnohodnotný stavebný materiál pre mosty a lávky

Mostné objekty sa líšia použitým materiálom, konštrukčným a statickým systémom, technológiou výstavby a vekom. Mostné staviteľstvo zaznamenalo použitie rozličných stavebných materiálov od kameňa, dreva, cez tehly, betón až po železobetón a oceľ. Možno konštatovať, že najstarším konštrukčným materiálom okrem kameňa je drevo. Vyplýva to z bohatého výskytu dreva na našom území v minulosti. Drevené mosty sa nezachovali v takom rozsahu ako kamenné, najmä preto, že drevo má nižšiu životnosť. Napriek tomu sa u nás zachovali viaceré mosty a lávky pre peších, postavené za posledných 200 až 300 rokov. Ako príklad možno uviesť krytý drevený most v Kočí (ČR) z prvej polovice 18. storočia alebo krytý drevený most cez Hornád v Kluknave (SR), pochádzajúci z prvej polovice 19. storočia. K charakteristickým vlastnostiam drevených mostov patrí nízka hmotnosť dreva, ľahká opracovateľnosť a spájanie prvkov. Negatívom sa môže zdať náročnejšia ochrana a údržba dreva. Rozvoj drevených mostov súvisí dnes aj so zavedením lepených drevených konštrukcií (lepené lamelové drevo). V krajinách s veľkými zásobami dreva (Kanada, Rakúsko, Fínsko) je použitie drevených mostov bežné aj v prípade komunikácií vyšších tried (napríklad most Vihantasalmi, Mäntyharju, Fínsko).

Pri stavbe mostov by stavitelia mali myslieť aj na drevenú alternatívu. Môžu sa rozhodnúť pre celodrevenú konštrukciu alebo konštrukciu kombinovanú z viacerých materiálov, vybrať si variant so strechou alebo bez nej a v neposlednom rade určiť jeho využitie, teda či bude určený pre peších, cyklistov alebo aj pre motorové vozidlá.

Téma mesiaca február: MOSTY

Celodrevená konštrukcia

Nosná konštrukcia môže byť zhotovená z masívneho dreva (obr. 1 až 9, 21 a 22) alebo z lepeného lamelového dreva. Lepené lamelové drevo je vhodným materiálom práve na stavbu mostov a lávok. Vyrábajú sa z neho konštrukčné prvky veľkých rozmerov. Okrem toho pri týchto konštrukciách vzniká menšie zaťaženie podpier, čím sa znižujú náklady na základové konštrukcie. Ich životnosť je porovnateľná s betónovými alebo oceľovými konštrukciami. Aj montáž konštrukcií z lepeného lamelového dreva je rýchla a jednoduchá. Konštruujú sa z nich cestné mosty a lávky a prechody pre zver (na Slovensku napríklad lávky na Donovaloch, most cez rieku Orava v Dolnom Kubíne, prechod pre zver ponad diaľnicu pod Tatrami a podobne, v Českej republike napríklad lávka cez Salašku – Staré mesto, lávka v Želešiciach, mosty cez Baťov kanál (Huštěnovice, Babice), most v Čeladnej a podobne).

Obr. 2 Masívne drevo je ošetrené ochranným náterom.	Obr. 3 Konštrukcia je od betónových základov oddelená hydroizoláciou, čím sa zamedzilo prenikaniu vlhkosti do dreva.
Obr. 4 Masívne drevo mosta pre peších a cyklistov v Očovej je chemicky ošetrené, čím chráni materiál v lete proti pôsobeniu zrážkovej vody a v zime proti snehu.	Obr. 5 Celodrevený most v Očovej má vešadlovú konštrukciu.
Obr. 6 Detail osadenia celodreveného mosta pre peších a cyklistov v Očovej na podkladovej konštrukcii	Ob. 8
Obr. 7, 8 Konštrukcia masívneho dreveného mosta v Nórsku je kombináciou vešadla a vzperadla.	Obr. 9 Masívny drevený most pre peších v Nórsku je uložený na kamennom základe.
Obr. 10 Nepravidelný tvar lávky použitej na premostenie vysokohorského potoka vo Vysokých Tatrách sa prispôsobuje daným prírodných podmienkam.	Obr. 11 Premostenie vysokohorského potoka lávkou pre peších vo Vysokých Tatrách je realizované kombináciou kovu a dreva.
Obr. 12 Detail osadenia lávky do základovej konštrukcie	Obr. 15 Ukotvenie krytého mosta pre peších vo Zvolene do betónových základov
Obr. 13 Krytý most pre peších vo Zvolene je skonštruovaný z ocele a dreva.	Obr. 14 Konštrukcia zastrešenia je chránená šindľom.

Kombinovaná konštrukcia (železobetón, kov)
Nosná konštrukcia sa v prípade kombinácie materiálov realizuje spravidla zo železobetónu alebo kovu a nenosné prvky (zábradlie, nášľapné plochy, strešná konštrukcia) sú zhotovené z materiálov na báze dreva (obr. 10 až 20). Ani kombinácia viacerých materiálov nie je výnimkou.

Životnosť drevených mostov a lávok

Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku životnosti drevených prvkov, patria druh, kvalita a prirodzená trvanlivosť dreva. Prvky mostných konštrukcií sa väčšinou nachádzajú v triede ohrozenia dreva 3 a 4, čo znamená, že vlhkosť je zvyčajne nad 20 %, a drevo je tak ohrozené degradačnou aktivitou drevokazných činiteľov (huby, hmyz a podobne).

Treba brať do úvahy aj spôsob konštrukčnej a chemickej ochrany dreva. Konštrukčné riešenie (detaily, zastrešenie) by malo zabezpečiť najmä odvod zrážkovej vody. Pokiaľ sú konštrukčné prvky dostatočne vetrané bez dlhodobej zvýšenej vlhkosti, nemajú drevoznehodnocujúce činitele optimálne podmienky na vývin. Chemická ochrana biocídmi (fungicídy, insekticídy) sa vykonáva natieraním, máčaním alebo tlakovou impregnáciou. Zabezpečí sa tak dostatočná ochrana proti degradácii dreva. Pravidelnou kontrolou a údržbou (napríklad obnova ochranných náterov)  sa zvýši životnosť drevených prvkov.

Obr. 16 Pôvodný padací most na hrade Strečno nahradil most na báze ocele a dreva	Obr. 17 Konštrukcia mosta je umiestnená na pôvodnom kamennom podklade.
Obr. 19, 20 Betónový most doplnený o zábradlie a strešnú konštrukciu na báze dreva (Nemecko)
Obr. 21, 22 Prepojenie kúpeľných domov Detva a Bratislava v kúpeľoch Sliač je realizované krytým dreveným premostením. Dlhším nevyužívaním však hrozí jeho degradácia drevokaznými činiteľmi. Konštrukcia potrebuje pravidelnú kontrolu a údržbu (hlavne obnovu ochranných náterov).
Obr. 23, 24 Jednoduchá masívna lávka pre peších premosťuje tatranskú bystrinu.

Zastrešené konštrukcie
Zastrešením možno zabezpečiť zvýšenú ochranu konštrukcie a predĺžiť tak jej životnosť (obr. 13 až 15, 19 až 22). Drevo je konštrukčne chránené proti negatívnemu vplyvu drevokazných činiteľov (biotické a abiotické činitele), ktoré sú aktívne najmä pri zvýšenej vlhkosti dreva. V prípade použitia trvanlivého dreva (napríklad dub, agát a podobne) a vhodnej chemickej ochrany môže ich životnosť dosiahnuť 100 až 200 rokov.

Nezastrešené konštrukcie
Ak sa použije vhodná konštrukčná a chemická ochrana nosnej konštrukcie (napríklad kreozotové oleje alebo anorganické biocídy), životnosť takýchto mostov môže byť 40 až 50 rokov (obr. 1 až 12).

Konštrukčné riešenia
Drevené mostné konštrukcie vychádzajú zo základných konštrukčných systémov alebo ich kombinácií. K základným konštrukčným systémom patria:

• jednoduché, spojité a spojité klubové nosníky,
• vešadlá, vzpínadlá a vzperadlá,
• rámy, oblúky a reťazovky,
• zavesené a visuté konštrukcie.

Hlavné konštrukčné prvky týchto systémov môžu byť plnostenné alebo priehradové.

Jednoduchý konštrukčný systém
Tento systém tvorí prostý drevený trám, zvyčajne uložený na betónové alebo kamenné základy na oboch stranách. Drevené prvky je nutné chrániť proti vlhkosti, ktorá by mohla do konštrukcie vzlínať pri kontakte konštrukcie so zeminou. Priamemu kontaktu dreva so zemou možno zabrániť uložením konštrukcie na betón, prípadne na kameň. Aby nevnikala do dreva vlhkosť ani z týchto základových konštrukcií, je vhodné drevené prvky odizolovať použitím vhodnej hydroizolácie (obr. 3 a 6).

Vzperadlové mosty

Vzperadlá sa využívajú na zhotovenie mosta, ak je konštrukčná výška medzi hlavnými trámami a hladinou veľkej vody dostatočná.

Vešadlové mosty

Ak je medzi hlavnými trámami a hladinou veľkej vody malá konštrukčná výška, odporúča sa použiť vešadlá (obr. 4 až 6). V pozemnom staviteľstve sa vešadlá používajú najmä pri konštrukciách krovov, pričom väzné trámy sa vešajú na vešiaky, ktoré súčasne svojimi predĺženými koncami podporujú väznice. Podľa toho, na koľkých miestach je hlavný trám podopieraný, sa rozoznávajú vešadlá jednoduché, dvojité a vešadlá zložité s viacerými vešiakmi. Existuje aj kombinácia vešadla a vzperadla (obr. 7 až 9).

Záver
Drevo predstavuje na ekologický, estetický a ekonomický variant materiálu na stavbu mostov a lávok (obr. 23 až 25) pre peších, ale aj pre motorové vozidlá. Napriek tomu sa možno na Slovensku stretnúť väčšinou len s drevenými lávkami pre peších a cyklistov. Investori by však nemali zabúdať, že drevo je vhodné aj na stavbu cestných mostov.

TEXT: Ing. Elena Bobeková, PhD.
FOTO: autorka

Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Recenzoval Ing. Stanislav Jochim, PhD., ktorý pôsobí na Katedre dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov – oddelení drevených stavebných konštrukcií a výrobkov pre stavebníctvo Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Použitá literatúra
1.    Kohout, J. – Tobek, A.: Tesařství (tradice z pohledu dneška), Praha: Grada Publishing, 1996, s. 256.
2.    Tomica, V. – Sokolík, A. – Zemko, Š.: Údržba a rekonštrukcia mostov, Bratislava: vydavateľstvo Alfa, 1992, s. 232.
3.    Reinprecht, L.: Ochrana dreva, Technická univerzita vo Zvolene, 2008, s. 453.
4.    Štefko, J. – Reinprecht, L. – Kuklík, P.: Dřevěné stavby – konstrukce, ochrana, údržba, druhé vydanie, Bratislava: JAGA GROUP, 2009, s. 196.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.