Ako sa stavia pasívna drevostavba – krok za krokom

„Na tomto projekte bola radosť spolupracovať. Klienti mali od začiatku pomerne jasno o svojich predstavách a zamýšľanom dome,“ vysvetľuje Ing. Petr Filip.

Hlavnou požiadavkou zo strany klientov bolo realizovať na prevádzku úsporný dom. To dáva v dnešnej dobe samozrejme zmysel, prečo zbytočne utrácať za akúkoľvek energiu, keď existuje koncepčné riešenie domu, ktorý zabezpečuje minimálne prevádzkové náklady. Ušetrené prostriedky je výhodnejšie investovať do iných aktivít ako sa počas ďalších päťdesiatich rokov „upísať“ distribútorom energie. Ďalšou požiadavkou bolo použiť na stavbu domu prírodné materiály – drevo, nepálené tehly a hlinené omietky.

Po určitej diskusii padlo rozhodnutie na rámovú drevostavbu v pasívnom štandarde. Klienti mali otvorenú myseľ a načúvali faktom, ktoré zneli: „Nie je dôležité za akú čiastku si dom zaopatríte, ale akú čiastku utratíte za realizáciu domu a jeho prevádzku napríklad po tridsiatich (päťdesiatich) rokoch“.

Po bližšom skúmaní sa zistilo, že pasívny štandard je v porovnaní s bežným štandardom drahší približne o 7 % (2 % v porovnaní s nízkoenergetickým štandardom), vynaložené prostriedky navyše sa vrátia už po 10-tich až 12-tich rokoch.

Výstavba krok za krokom

Konštrukcia rámovej drevostavby (niekedy sa tomuto konštrukčnému systému hovorí aj ľahký drevený skelet) vychádza z amerického systému „two by four“ alebo „dvakrát štyri“. Ten sa vyvinul v roku 1840 a približne 90 % domov v Severnej Amerike je postavených týmto systémom. Základný prvok tvorí fošňa s rozmermi 2 × 4 palca.

Systém je však v Európe prispôsobený lokálnym požiadavkám na tepelnú ochranu a požiarnu bezpečnosť, takže použité prvky majú masívnejšie rozmery. Pre pasívny dom v klíme strednej Európy je potrebné do obvodových konštrukcií použiť tepelnú izoláciu s hrúbkou približne 400 mm. Rám steny sa najskôr zmontuje vo vodorovnej polohe a potom sa vztýči do polohy zvislej.

Požiadavka na veľké hrúbky tepelnej izolácie v obvodových konštrukciách so sebou prináša požiadavku na „špeciálne prvky“. Stĺpiky obvodových stien sú v tomto prípade zhotovené z izolačných kolíkovaných nosníkov. Nosník sa skladá z nosného stĺpika väčšinou s profilom 60/120 mm, vloženej tepelnej izolácie z polotvrdých drevovláknitých dosiek a drevenej laty 60/60 mm, ktoré nesú fasádne opláštenie. Všetky tri časti sú spojené kolíkom z tvrdého dreva. Ide o prvok s prerušeným tepelným mostom. To zaručuje efektívne využitie veľkej hrúbky tepelnej izolácie medzi nosníkmi.

Po zhotovení rámu obvodovej steny, sú steny z vnútornej strany vystužené doskami OSB. Doska OSB v tomto prípade zabezpečuje tri funkcie v jednej vrstve (materiálu): priestorové stuženie, parotesnosť a vzduchotesnosť.

Stropy sú zavesené na vnútornej strane obvodových stien na pozdĺžnej fošni. Doska OSB obvodovej steny potom môže prebiehať medzi jednotlivými poschodiami bez prerušenia. Tým sa výrazne znižuje zložitosť realizácie vzduchotesnej vrstvy a ľahko sa tak docieli vysoko vzduchotesný obvodový plášť domu, ktorý je v prípade pasívneho domu žiaduci.

Dokončená hrubá stavba

Po zhotovení strechy, keď už nehrozí zatekanie do domu, možno začať s tepelným izolovaním domu. Pritom platí, že pasívny dom rovná sa masívne izolovaný obvodový plášť budovy.

V tomto prípade sa použila „ekologická“ tepelná izolácia na báze sklených vlákien spájaných bez lepidla na báze formaldehydu (preto ma sivú farbu, používa sa lepidlo na báze zemiakového škrobu). Vstupnou surovinou je sklo, 70 % pochádza z recyklátu. Izolácia sa ukladá v troch vrstvách, škáry jednotlivých vrstiev sa navzájom prekrývajú (dosky sa kladú na väzbu).

Časť fasády je realizovaná dreveným obkladom a na zvyšnú časť sa nanášala omietka. Podklad pod omietkou tvorí drevovláknitá tepelnoizolačná doska (hobra). Dosky sa spájajú na pero a drážku, čím je eliminované riziko tepelného mosta v škárach medzi doskami.

Na zabezpečenie vzduchotesnosti je potrebné všetky priestupy cez vzduchotesnú vrstvu tesniť pomocou špeciálnej manžety.

Hlavný prívod a odvod vzduchu do domu (medzi exteriérom a vzduchotechnickou jednotkou). Musia sa chrániť proti nečistotám počas celej výstavby (modré viečka). Zároveň je dôležité vzduchotesné a parotesné utesnenie potrubia na vzduchotesnú vrstvu v obvodovej konštrukcii.

Tepelná izolácia podlahy na teréne – 250 mm vrstva penového polystyrénu sa realizovala v dvoch vrstvách. Dosky každej vrstvy sa musia klásť na väzbu tak, aby žiadna styčná škára neprechádzala cez obidve vrstvy.

Kvalita tepelnoizolačnej vrstvy sa dosiahne len jej precíznou realizáciou.

Ako otvorové výplne sa použili okná s rámom „novej generácie“ Alphawin. Ide o drevohliníkový rám s vloženou tepelnoizolačnou vrstvou. Úzke pohľadové škáry rámu znamenajú vyššie solárne zisky a lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.

Príprava stropnej konštrukcie pred betonážou roznášacej podlahovej vrstvy.

Blower door testom, teda testom vzduchotesnosti  sa preukázala hodnota 0,41, pričom maximálna výmena vzduchu za hodinu pre pasívne domy pri tlakovom rozdiele 50 Pa môže byť na úrovni 0,6-násobku.
Ventilátor sa umiestnil pri teste do balkónových dverí, čo nie je príliš obvyklé. Väčšinou sa v našich podmienkach umiestňuje do vstupných dverí, pretože tie sú menej tesné ako balkónové. Touto „fintou“ sa potom eliminuje najslabšie miesto v obalovej konštrukcii domu.

Potrubie na rozvody vzduchu po dome sa realizovalo pomocou „spiro“ trubiek z pozinkovaného plechu. Pevné potrubie zabezpečuje nízke tlakové straty, ktoré znamenajú nízku spotrebu elektrickej energie na prevádzku ventilátorov. Hladké a pevné potrubie nie je zároveň náchylné na zanášanie prípadnými nečistotami (prach). V budúcnosti je ho potrebné vyčistiť.

Na odvodnom a prívodnom potrubí medzi miestnosťami v dome a vzduchotechnickou jednotkou sú osadené tlmiče hluku, ktorý zabraňuje šíreniu hluku od ventilátorov do potrubia.

Čierna škatuľa vľavo nad jednotkou je predohrev vzduchu pred rekuperačným výmenníkom. Pokiaľ totiž klesne vonkajšia teplota pod –3 °C, hrozí zamrznutie rekuperačného výmenníka a jednotka sa stáva nefunkčná. Vetracie jednotky, ktoré nemajú spätné získavanie vlhka (a tých je v súčasnosti na trhu väčšina) je nevyhnutnou súčasťou.

Po inštalácii jednotky je potrebné vyregulovať vetrací systém – prívodné a odvodné ventily na distribúciou vzduchu do jednotlivých miestností. Na to slúži „čierny lievik“, ktorým sa meria prietok vzduchu. Ventil sa následne povolí alebo utiahne tak, aby cez neho pretekalo množstvo vzduchu predpísané v projekte. Bez tohto vyregulovania by bol systém nefunkčný.

Vedľa vzduchotechnickej jednotky je nainštalovaný zdroj tepla na vykurovanie a ohrev vody. Ide o tepelné čerpadlo vzduch – voda (odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu a po pridaní elektrickej energie ho „prečrpá“ na vyššiu teplotnú úroveň a predá ho vykurovacej vode). Celá technológia zaberie len dva moduly 60/60 cm.

Hotový dom pred dokončením finálnych terénnych úprav

Pokiaľ ide o návrh, možno ho najviac ovplyvniť na začiatku pri spracovaní architektonickej štúdie. Potom nasledujú ďalšie kroky – optimalizácia PHPP, projekt, detailnejší projekt, tepelnotechnické výpočty detailov a samotná realizácia stavby. Dom bol navrhnutý v súlade s nemeckou metodikou posudzovania. Logickým vyústením celej snahy bolo udelenie certifikátu na pasívny dom nezávislou organizáciou.

Architektonický návrh: Ing. arch. Simona Vališová
Optimalizácia v PHPP, koncept technického riešenia, projekt na stavebné povolenie, montážna dokumentácia a realizácia stavby: Chytrý dům, s. r. o.

TEXT: Ing. petr Filip, wad
FOTO: Ing. Petr Filip