Stavebné úpravy piaristického kláštora s kostolom sv. Bonaventury v Mladej Boleslavi

Stavebnotechnický stav domu

Základy

Podľa stavebnotechnického prieskumu bola budova kláštora a kostola založená v dostatočnej hĺbke asi 1 m na zvetraných pieskovcoch, čiže pod úrovňou premŕzania pôdy. Základy sa nachádzali v dobrom stave aj napriek vyskytujúcej sa vlhkosti (nízka až vysoká miera vlhkosti, ktorá nespôsobovala ich zásadnú degradáciu).

Murivo

Základné obvodové a stredové murivo budovy kláštora a kostola bolo zhotovené z dobových tradičných materiálov. Plnivom bol miestny kameň, prevažne pieskovec, a spojivom ílová, neskôr vápenná malta. Klenby boli zhotovené ako valené alebo krížové z pálených tehál na vápennú maltu.

Stav muriva bol rôzny. Tam, kde nedochádzalo k priamemu zatekaniu a namáhaniu muriva vodou a soľami, bol jeho stav dobrý. Na miestach zatekania bol vinou systematického degradovania soľami a opakovaných zmrazovacích cyklov stav havarijný (jeden valený klenbový systém s pôdorysom približne 12 × 7 m sa tesne pred začatím prác zrútil).

V úrovni poschodia bolo murivo takisto značne narušené ťahovými a tangenciálnymi trhlinami spôsobenými hnilobou a poklesom stropných drevených vencov v murive (pozri „Stropné stuženie“).

Stropné stuženie

Objekt kláštora sa skladá z prízemia, poschodia a podkrovia. V úrovni podlahy poschodia sa v čase výstavby, asi rok po zhotovení stavebnotechnického prieskumu, zistilo vodorovné stuženie drevenými trámami tak v obvodovom, ako aj v stredovom murive. Zhotovené bolo v rozsahu takmer celého pôdorysu budovy kláštora a prakticky bolo v stave hniloby. V určitých úsekoch obvodového muriva sa použili oceľové vodorovné klieštiny.

Stuženie v úrovni stropu poschodia (medzi pôjdom a poschodím) bolo zabezpečené drevenou konštrukciou krovu, ležatými aj stojatými stolicami s pomúrnicami a stredovými väznicami. Systémy plných aj jalových väzieb boli zakončené drevenými väznými trámami, ktoré slúžili aj ako stropné trámy nesúce podlahu podkrovia.

Krov

Z výsledkov stavebnotechnického prieskumu, jeho odporúčaní, ako aj z doplňujúcich laboratórnych testov bolo zrejmé, že značná časť dreveného krovu je napadnutá drevokaznými hubami. To znamená, že ju bude treba odstrániť, rovnako ako aj ďalšie drevené prvky v objekte, zabudované do muriva bez prístupu vzduchu. V tomto bode sa však názorovo stretli dve hľadiská – hľadisko národnej pamiatkovej starostlivosti proti hľadisku investora, dodávateľa a projektanta.
 

Podlahy

Podlahy v miestnostiach na prízemí i na poschodí, zhotovené z borovicových dosák na násype zo stavebnej sutiny a položené na drevených vankúšoch, boli výrazne poškodené hnilobou, preto bolo nevyhnutné ich odstránenie. Podlaha ambitu kláštora sa realizovala z tehlovej dlažby formátu 200 × 200 mm, ktorá bola uložená v stavebnej sutine. Podlaha kostola z farebného terazza starého približne 100 rokov bola v dobrom stave. Pod vrstvami pôvodných podláh v prízemí kostola aj kláštora sa našli ešte staršie pôvodné podlahy z pieskovcových, hrubo opracovaných blokov s rozmermi 600 × 600 mm a hrúbkou 100 až 120 mm.

Dutinová podlaha, prízemie

Návrh sanácie a vlastná realizácia

Sanácia krovu

Rekonštrukcia celého objektu sa začala sanáciou dreveného krovu a úrovne stropu nad druhým nadzemným podlažím (NP), a to z dôvodu celkovej stabilizácie domu a zvýšenia tuhosti konštrukcie strechy i roviny stropu nad 2. NP.

Požiadavka štátneho pamiatkového dozoru viedla k zachovaniu a oprave najmenej poškodených alebo nepoškodených častí krovu, čiže plných väzieb a krokví. Väzné trámy s funkciou aj stropných trámov spoločne s drevenými a trstinovými rohožami a dreveným záklopovým podhľadom nebolo možné zachrániť z dôvodu totálnej hniloby. V mieste uloženia drevených trámov sa nahradili oceľovými valcovanými profilmi I 300. Stropná doska bola vytvorená z oceľových profilovaných plechov s tŕňmi a betónovou vrstvou. Krov bol sanovaný postupne bez toho, aby bol celý rozobratý a znovu postavený. Všetky drevené prvky ponechané v krove sa hĺbkovo impregnovali počas postupného rozoberania prvkov a po ošetrení sa opätovne vkladali do systému.

Oprava dreveného krovu – etapizácia	Oprava dreveného krovu – kladenie profilovaného plechu spriahnutej dosky

Základy a nosné murivo – riešenie vlhkosti

Murivo bolo zasiahnuté vysokou mierou vlhkosti predovšetkým v nižších partiách pri podlahách a teréne. Vlhkosť sa pri podlahách pohybovala v rozpätí 3 až 15 %, vo výške 2 m dosahovala vlhkosť 0 až 5 % (hodnoty vlhkosti okolo 20 % v prípade tehlového muriva zodpovedajú murivu nasýtenému vodou).

Zdrojom vlhkosti bolo pri stredových stenách vzlínanie zemnej vlhkosti, pri obvodových stenách predovšetkým zrážková voda zatekajúca k budove. Spodná voda sa v dosahu základovej škáry nenachádzala.

Vzlínajúca vlhkosť so sebou prinášala vo vode rozpustné soli (predovšetkým chloridy, dusičnany a sírany), ktorých kryštalické tlaky pôsobili deštruktívne skôr v omietke muriva než v samotnom murive. Po bližšom skúmaní sa zistilo, že murivo bolo v interiéroch na úrovni prízemia (v kostole aj kláštore) najprv ošetrené asfaltovým náterom po päty klenieb a až potom omietnuté. Náter sa pravdepodobne aplikoval v čase rekonštrukcie zhruba pred 100 rokmi a mal zabrániť prieniku vlhkosti do interiérov (dočasná ochrana proti vlhkosti).

Odstránenie vlhkosti omietok a muriva sa zo začiatku malo riešiť metódou chemickej injektáže, aplikovanej pomocou radu mierne šikmých vrtov do nosného obvodového i stredového muriva. Postupne sa však táto metóda nejavila ako vhodná, v tomto prípade mohla byť do istej miery dokonca riziková. S rekonštrukciou kláštora a kostola totiž v areáli paralelne prebiehala aj výstavba nových budov vzdelávacieho centra a pozdĺž západnej fasády kláštora viedla komunikačná trasa staveniska. Počas niekoľkých mesiacov od začiatku rekonštrukcie sa statická situácia opravovaného kláštora zhoršila a na nosných múroch sa objavilo niekoľko nových trhlín a staré trhliny sa zväčšili.

Po zvážení nových možností sanácie sa pristúpilo k znižovaniu vlhkosti kombináciou niekoľkých sanačných opatrení. Nainštalovala sa aktívna osmotická technológia, systém odvetrania zeminy v okolí základových pásov spoločne s odvetraním podláh v prízemí. Takisto sa zhotovili kvalitné sanačné omietky v interiéri aj exteriéri. Systém sa na­inštaloval v počiatočných fázach rekonštruk­cie objektu, približne rok pred užívaním.

Na odvetranie zeminy základových pásov a dutiny podláh sa využili pôvodné komínové prieduchy. Do nich sa umiestnili malé axiálne ventilátory a spiro potrubie. Vzduchotechnický podtlakový systém, ktorý bol napojený na časový spínač, sa pripojil na dutinu podláh a perforované potrubie pozdĺž základov sa prevetrávalo podľa zvoleného časového režimu.

Stuženie objektu

Prvým krokom na stuženie objektu bolo obnovenie funkcie krovu a nová tuhosť stropnej roviny nad 2. NP. Po odkrytí podlahových skladieb v poschodí nad klenbami boli objavené drevené vodorovné stužovacie prvky zabudované do nosných múrov. Pred nadmurovaním nosných stien poschodia sa v rovine podláh položili na korunu prízemných stien pozdĺžne masívne drevené trámy, ktoré podľahli drevomorke pravdepodobne až v druhej polovici 19. sto­ročia (keď sa objekt výrazne rozpadával). Keď­že zvyšky týchto trámov by nebolo možné vybrať bez deštrukcie poschodových stien, riešilo sa to šachovnicovou výmenou trámov za betónový venček. Priestor po trámoch sa vyčistil v rozsahu vždy 1 až 1,5 m a následne sa vyplnil betónom s výstužou.

Záver

Zhotovené sanačné opatrenia splnili očakávania a hodnoty vlhkosti muriva sa zásadne znížili. Už po pol roku od zapojenia všetkých sanačných systémov, ktoré mali odstrániť vlhkosť zo stavby, dosahovali úrovne vlhkosti muriva vo všetkých meraných bodoch hodnoty pod 5 %. Zvolil sa režim pravidelného vetrania chodieb kláštora prirodzeným spôsobom oknami a pred odovzdaním do užívania sa priestory pravidelne vetrali i vykurovali na vyššiu ako prevádzkovú teplotu.

Ing. Aleš Herold
Foto: archív firmy A.D.N.S. production, s. r. o.

Autor je od roku 1998 blízkym spolupracovníkom ateliéru A.D.N.S. production, s. r .o. Je autorizovaným inžinierom v odbore pozemných stavieb a členom Českej komory autorizovaných inžinierov a technikov. Pracuje ako stavebný inžinier, projektant a manažér. Bol hlavným inžinierom na niekoľkých zaujímavých projektoch – napr. Novostavba fabrickej budovy Fotolab (rok dokončenia 2000), Danube House (rok dokončenia 2003) a Rodinný dom vo Vranom nad Vltavou (1. cena v kategórii Novostavba rodinného domu v súťaži Nový domov 2006).