Životnosť tepelnoizolačného kontaktného systému

Mechanická odolnosť a predpokladaná životnosť ETICS, viditeľné kotvy na obvodovom plášti po zateplení. Na vaše otázky súvisiace so zatepľovaním bytových domov odpovedal Mgr. Jozef Vargovčík, objektový manažér zo spoločnosti Baumit, spol. s r. o.

Aká je životnosť ETICS?

Otázka týkajúca sa životnosti tepelnoizolačného kontaktného systému ETICS má, samozrejme, svoje opodstatnenie, a to predovšetkým z dôvodu ekonomickej návratnosti investície. V podstate môžeme hovoriť len o predpokladanej životnosti ETICS, ktorá závisí od mnohých faktorov, ako sú:

• kvalita spracovanej projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj posúdenie z hľadiska stavebnej tepelnej techniky a stavebnej fyziky – kondenzácia vodnej pary v stavebnej konštrukcii, splnenie hygienického kritéria zahrnutého do tepelnotechnického posúdenia, ale aj technologický postup či riešenie detailov zateplenia;
• kvalita použitých komponentov ETICS a príslušenstva; 
• kvalita realizácie (správne zhotovenie detailov je veľmi dôležité) – ETICS musí zhotovovať kvalifikovaná firma (s licenciou) so zaškolenými pracovníkmi, vybratá aj na základe referencií;
• priebežné monitorovanie poškodení a ich okamžité odstránenie.

Podľa európskeho návrhu na spracovanie technických posúdení ETAG 004 je predpokladaná životnosť ETICS najmenej 25 rokov – za predpokladu splnenia požiadaviek na balenie, dopravu, skladovanie a inštalovanie, rovnako aj požiadaviek na vhodné použitie, údržbu a opravu. Údaje stanovujúce životnosť sa nemôžu interpretovať ako záruka daná výrobcom, neslúžia na technické posudzovanie, ale mali by sa považovať len za prostriedok, pomocou ktorého sa vyberú vyhovujúce výrobky s ohľadom na predpokladanú ekonomicky primeranú životnosť stavieb.

Z mojej osobnej praxe by som ako príklad uviedol budovu zateplenú v rokoch 1993 až 1994. V tom čase som pracoval v stavebnej firme, ktorá na zateplenie tejto budovy použila tepelnoizolačný kontaktný systém Baumit EPS s hrúbkou tepelnej izolácie 50 mm, pričom ako povrchová úprava sa použila omietka Granolan (akrylátová báza). V súčasnosti tomuto zatepleniu z hľadiska funkčnosti nemožno nič vyčítať, ak neberieme do úvahy platné prísnejšie tepelnotechnické požiadavky. Z estetického hľadiska by však bolo potrebné obvodový plášť obnoviť, keďže je znečistený prachom a neodborne zhotovené lokálne opravy po mechanickom poškodení plášťa nepôsobia veľmi esteticky. Ide o budovu ZŠ, takže prejavy osobnej pomsty niektorých školákov zanechali na fasáde stopy.

Ideme zatepliť bytový dom, chceli by sme sa však vyhnúť vykresleniu kotiev na obvodovom plášti.

Tento jav, tzv. „lienkový efekt“, možno pozorovať na zateplených obvodových plášťoch budov pomerne často. Ide o fyzikálny jav, ku ktorému dochádza pri zmene teplotných a vlhkostných pomerov, predovšetkým v prechodných obdobiach na jar či na jeseň. Spôsobuje to bodový tepelný most, ktorý vytvára kotva prechodom cez tepelnú izoláciu. Výraznejšie sa prejavuje predovšetkým pri väčších hrúbkach tepelnej izolácie a v prípade nosného muriva, kde sa musia použiť kotvy s kovovým tŕňom. Rozdielne teploty na povrchu tepelnoizolačného systému (v mieste kotiev a mimo nich) spôsobujú spomínané vykreslenie kotiev. Tento jav môžeme eliminovať použitím uzatváracích diskov na báze polystyrénu, resp. minerálnej vlny pri kotvách, ktoré umožňujú zapustenú montáž – kotva sa zapustí hlbšie do tepelnej izolácie a následne sa prekryje uzatváracím diskom z príslušnej tepelnej izolácie. Na základe praxe možno povedať, že aj pri takomto riešení sa môžu kotvy za určitých podmienok vo fasádnej omietke predsa len vykresliť. Inou alternatívou eliminácie vykresľovania kotiev na obvodovom plášti budovy v prípade zatepľovania systémom s tepelnou izoláciou na báze EPS je použitie tzv. lepiacich kotiev, ktoré ostanú skryté pod tepelnou izoláciou. Lepiace kotvy sa osádzajú do obvodového plášťa pred nalepením fasádnej izolačnej dosky. Samotné kotvenie tepelnej izolácie na nosný podklad zabezpečuje dokonale pevný lepený spoj, ktorý sa vytvorí medzi tanierom kotvy a tepelnou izoláciou prostredníctvom vysokokvalitnej lepiacej hmoty. Kotvy sú určené pre rôzne druhy nosného muriva.

Ako je to s odolnosťou obvodového plášťa proti mechanickému poškodeniu? Je nejaký materiál, ktorý zvyšuje odolnosť?

Odolnosť obvodového plášťa (zatepleného tepelnoizolačným kontaktným systémom) proti mechanickému poškodeniu je jednou z najžiadanejších vlastností, ktoré majú budove zaručiť plnú funkčnosť a dlhú životnosť. Mechanickým poškodením, či už úmyselným, alebo živelnou pohromou (krúpy, silný vietor), môže dôjsť k zatekaniu do tepelnoizolačného kontaktného systému a následne k jeho poškodeniu až znefunkčneniu. V tomto prípade nie sú namieste lacné riešenia na úkor kvality. Bežné tepelnoizolačné systémy majú rázovú odolnosť v závislosti od použitých komponentov a od kvality realizácie od 3 J až do 10 J. Na lepšiu predstavu – hodnote 3 J zodpovedá náraz oceľovej gule s hmotnosťou 0,5 kg z výšky 0,61 m. Hodnote 10 J zodpovedá náraz oceľovej gule s hmotnosťou 1 kg z výšky 1,02 m. Najrizikovejším miestom na mechanické poškodenie vplyvom ľudského faktora je zóna priamo prístupná verejnosti z úrovne terénu. Na porovnanie – v prípade krupobitia pri priemere krúpy 50 mm a rýchlosti dopadu 30 m/s, čo je 108 km/ h, pôsobí krúpa na fasádu silou až 27 J. Riešením je tepelnoizolačný systém s extrémnou mechanickou odolnosťou Baumit Power, ktorý je pevný a zároveň vysokopružný. Jadrom systému je výstužná vrstva tvorená stierkou s vloženou sklotextilnou výstužou. Ide o bezcementovú disperznú stierku dodávanú vo vedierkach, pripravenú na okamžité použitie. Vďaka vysokému obsahu disperzie je stierka vysokopružná, silu pri ochrane fasády jej zasa dodávajú aramidové výstužné vlákna. Aramid je špeciálny druh polyamidu.

Mgr. Jozef Vargovčík, objektový manažér zo spoločnosti Baumit, spol. s r. o.

Foto: Baumit