Prenos hluku konštrukciami z nevhodne izolovaných zariadení v kotolni

Pri obnove bytových domov, ktorá väčšinou zahŕňa zatepľovanie, výmenu okien, výmenu rozvodov technického zariadenia budovy a v neposlednom rade aj obnovu kúrenia s následným odpojením od centrálnej vykurovacej siete, dochádza niekedy k neodbornej realizácii zo strany zhotovovateľa. Následkom je zníženie kvality bývania. Je to aj prípad bytového domu v Levoči.

Samotný byt, v ktorom sa posudzoval hluk, ktorý je predmetom tohto príspevku, sa nachádza v bytovom dome v Levoči na sídlisku Pri prameni. Uskutočnila sa tu obnova, ktorá pozostávala z viacerých etáp. Prvá etapa zahŕňala obnovu fasády nanesením tepelnoizolačnej omietky na pôvodnú. V II. etape sa vymenili okenné konštrukcie v spoločných priestoroch bytového domu, v rámci III. etapy sa vybudovalo antikorové komínové teleso na odvod spalín z novej kotolne v suteréne bytového domu. Ďalej nasledovala výmena rozvodov technického zariadenia budovy a výmena regulovateľných hlavíc na vykurovacích telesách za termohlavice s odpočtom spotreby tepla. Keďže sa obnova uskutočňovala v letných mesiacoch, nebolo možné vykonať kompletné odskúšanie daného vykurovacieho systému. V dôsledku toho sa hneď počas prvej vykurovacej sezóny obyvatelia bývajúci priamo nad kotolňou začali sťažovať na zvýšenú hladinu hluku, ktorý vychádzal z kotolne. Miestna obhliadka sa vykonala 21. októbra 2011. V tento deň sa pri obhliadke bytového domu a samotného bytu dohodlo, že meranie sa uskutoční v chladnejších dňoch, keďže jeseň daného roka bola veľmi teplá a vykurovacia sezóna sa posúvala. Meranie sa preto realizovalo 27. až 28. januára 2012, keď je vykurovacie zariadenie pre veľké vonkajšie mrazy v plnej prevádzke.

Predpisy a podklady na hodnotenie hluku
Základné údaje sa stanovujú vo vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a zároveň vo vyhláške MZ SR č. 237/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2009. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí budov v súlade s platným znením vyhlášky sú uvedené v tab. 2.

Základné kritériá sa stanovujú aj v norme STN EN 15251: 2007 (Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia a akustika). Podľa uvedenej normy sa uvádzajú príklady návrhovej hladiny akustického tlaku pri váhovom filtri A (tab. 1).

Meranie a posúdenie
Meranie sa zrealizovalo počas zvolených časových úsekov – večer, deň a noc pričom sa uvažovali jednotlivé fyzikálne charakteristiky meraných údajov podľa STN ISO 1996-1. Uvažované korekcie na meranie podľa normy STN ISO 1996-1 vidieť v tab. 4.

Keď sa berú pri meraní do úvahy príslušné korekcie, malo by sa s hygienikmi skonzultovať, o aký zdroj hluku z kotolne ide (čerpadlo, plynové pece, horáky a pod.). Či ide o zvuk zvlášť rušivý, tónový, bežne impulzový, vysokoimpulzový, alebo pravidelne sa opakujúci a pod. V danom prípade sa vykonalo posúdenie bez uplatnenia korekcií. Treba však dodať, že korekcie by celkový výsledok merania výrazne nezmenili.

V danom byte sa meranie hluku vykonalo:

• 27. januára 2012 od 16.00 do 18.00 hodiny;
• 27. januára 2012 od 18.00 do 21.00 hodiny;
• 27. januára 2012 od 21.00 do 8.00 hodiny 28. januára 2012;
• 28. januára 2012 od 8.00 do 18.00 hodiny.

Dňa 27. januára 2012 sa uskutočnilo prvé kontrolné okamžité meranie v časovom úseku 2 hodiny počas dňa. Pri meraní sa zistila okamžitá hladina hluku v rozpätí od 21,58 do 74,54 dB, (LA,eq,T = 45,57 dB(A)). To znamená, že vnútorné podmienky sú cez deň nevyhovujúce, pretože hodnoty ekvivalentnej trvalej hladiny hluku nemajú prekročiť 40 dB. V uvedenom čase boli kotly v kotolni v bežnom stave užívania. Meranie priamo v kotolni sa nerealizovalo, keďže hlučnosť sa mala merať len v byte.

Od 18.00 hodiny toho istého dňa prebiehalo ďalšie meranie hluku v časovom úseku 3 hodiny počas večera. Pri meraní sa zistili hodnoty hladín hluku v rozpätí od 26,54 do 82,53 dB, (LA,eq,T = 64,95 dB(A)), čo je nevyhovujúci stav ekvivalentnej trvalej hladiny hluku s maximálnou hodnotou 40 dB. V uvedenom čase boli kotly v kotolni v bežnom stave užívania.

Od 21.00 hodiny sa spustilo tretie meranie hluku v časovom intervale 11 hodín počas noci. Pri meraní sa zistili hodnoty hladín hluku v rozpätí od 19,43 do 81,55 dB, (LA,eq,T = 51,62 dB(A)), čo sú nevyhovujúce vnútorné podmienky v nočnom čase, pretože hodnoty ekvivalentnej trvalej hladiny hluku nesmú byť nad 30 dB. V uvedenom čase boli kotly v kotolni v bežnom stave užívania.

Dňa 28. januára 2012 meranie hluku pokračovalo v časovom intervale 10 hodín počas dňa. Pri meraní sa zistili hodnoty hladín hluku v rozpätí od 21,06 do 81,25 dB, (LA,eq,T = 46,45 dB(A)), čo je opäť nevyhovujúci stav vnútorných podmienok v dennom čase, keďže hodnoty ekvivalentnej trvalej hladiny hluku nemajú prekročiť 40 dB. V uvedenom čase boli kotly v kotolni v bežnom stave užívania.

Miesto merania sa nachádzalo v strede obytnej miestnosti bytu nad kotolňou (najexponovanejšie miesto), teda približne 1,5 m od obvodovej steny bytového domu vo výške 1 m nad podlahou.

Intervaly merania hluku z kotolne počas dňa boli takéto:

• denný interval od 16.00 do 18.00 hodiny;
• večerný interval od 18.00 do 21.00 hodiny;
• nočný interval od 21.00 do 8.00 hodiny nasledujúceho dňa;
• denný interval od 8.00 do 18.00 hodiny.

Podmienky vonkajšieho a vnútorného prostredia počas realizácie merania hluku boli nasledovné: počasie bolo zamračené, vial mierny vietor, vonkajšia teplota bola –12 °C. Vnútorná teplota sa pohybovala v rozopätí od 17 °C do 20 °C.

Výstupné dáta samotného merania sa zaznamenali, namerané hodnoty možno vidieť v tab. 5.

Vyhodnotenie
Z výslednej tab. 5 sú zrejmé výsledky nameraných ekvivalentných trvalých hladín hluku, ktoré by nemali presiahnuť prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí budov (tab. 3). Tieto hodnoty v každom prípade prevyšujú dovolené hodnoty stanovené ako najvyššie prípustné v citovanej vyhláške.

Ak zatriedime budovu do kategórie B – prípustné hodnoty hluku z vnútorných zdrojov by mali byť na úrovni:

• 40 dB cez deň;
• 40 dB počas večera;
• 30 dB počas noci.

Ak zoberieme do úvahy, že počas merania hluku spoločne s hlukom z kotolne spolupôsobili aj ďalšie zdroje hluku:

• dopravný hluk z vonkajších zdrojov z dopravy (nevýrazne);
• komunálny hluk od obyvateľov (nevýrazne);
• tlmené zvuky z vykurovacích telies – pnutie (z dôvodu nesprávneho užívania vykurovacích telies viacerými obyvateľmi bytového domu) (výrazné);
• iné neidentifikovateľné alebo ťažko identifikovateľné zdroje, napríklad vedľajšie únikové cesty a akustické mosty v spojoch stavebných konštrukcií, teda hluk šíriaci sa konštrukciami, možno tvrdiť, že ide o súčinnosť viacerých zdrojov, ktoré vytvárajú výslednú hladinu hluku v sledovaných časových úsekoch. Aj napriek tomu však možno konštatovať, že prevažná väčšina hluku, teda výslednej hladiny akustického tlaku hluku, pochádza z kotolne.

Intenzita hluku, teda hladina akustického tlaku zvuku, je podľa prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí prekročená. Ak sa berie do úvahy hladina LAF,90 (pozadie), tá sa pohybuje v rozpätí od 22,60 do 40,70 (dB), všetky ostatné signály (90 % výskytu) sú nad týmito hodnotami. To znamená, že ostatné zvukové signály sú vyššie. Špičkové hladiny (kotly, plynové horáky, obehové čerpadlá, pnutie) dosahujú hodnoty v rozpätí od 97,88 až do 105,08 dB(A), pričom sú krátkodobé.

Záver
Na základe preštudovania potrebných podkladov, po vykonaní miestnej obhliadky a meraní hluku na mieste možno konštatovať, že výsledné ekvivalentné trvalé hladiny hluku v danej expozícii prevyšovali prípustné hodnoty hluku v zmysle platných noriem a predpisov. Aj napriek tomu, že v čase merania spolupôsobilo viacero zdrojov hluku, možno konštatovať, že prevažná väčšina hluku, teda výslednej hladiny akustického tlaku hluku, vzniká v kotolni, ktorá sa nachádza pod posudzovaným bytom. Dané výsledky merania platia v danom priestore a čase. Ak by sa mal potvrdiť vplyv kotolne na výslednú hladinu hluku, bolo by nevyhnutné uskutočniť meranie bez vplyvu kotolne – teda mimo vykurovacieho obdobia. V čase spracovávania tohto príspevku bola kotolňa v prevádzke.

S najväčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že znížiť hlučnosť v posudzovanom byte pomôže odhlučnenie kotlov ich podložením gumovými podložkami.

Konkrétny návrh odhlučnenia kotolne, návrh materiálov, ich druh, hrúbka, konštrukčné úpravy kotlov a ich osadenie budú predmetom projektu stavebných úprav. Zároveň treba realizovať presné výpočty, prípadne návrh odskúšať. Vďaka tomu sa podarí vyhnúť nepredvídaným skutočnostiam, že návrh ešte zhorší súčasnú situáciu.

Poďakovanie
Tento príspevok je spracovaný v rámci výskumných projektov ITMS 26220120037 „Centrum excelentného výskumu progresívnych stavebných konštrukcií, materiálov a technológií, na základe podpory operačného programu. Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja“ a VEGA 1/07/48/11 „Teoretická a experimentálna analýza sústav techniky prostredia v súvislosti s ich znečistením pri efektívnom využití obnoviteľných zdrojov“.

TEXT: prof. Ing. Dušan Katunský, CSc., Ing. Jarmila Rimbalová, Ing. Richard Baláž

Ilustračné foto: Dano Veselský

Prof. Ing. Dušan Katunský, CSc., je riaditeľom Ústavu pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Ing. Richard Baláž pôsobí v Ústave pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Literatúra
1. STN ISO 1996-1: 2006: Akustika, opis, meranie a posudzovanie hluku vo vonkajšom prostredí. Časť 1: Základné veličiny a postupy posudzovania.
2. Katunský, D. – Bagoňa, M.: Akustika – Protihluková ochrana budov. 1. vydanie. Košice: TU, 2013, s. 155.
3. Bagoňa, M. – Lopušniak, M.: Poruchy na bytovom dome. In: Poruchy a obnova obvodových plášťov a striech: zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou, 2010 Podbanské Vysoké Tatry, Košice:
SvF TU, 2010, s. 115 – 118.
4. Bagoňa, M. – Lopušniak, M.: Poruchy v obvodových plášťoch bytových sústav a bariéry pri ich odstraňovaní. In: Poruchy a rekonštrukcie obvodových plášťov a striech, Košice: TU, SvF, 2008, s. 211 – 214.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.