Úspora energie v budovách z aspektu  facility managementu
Galéria(5)

Úspora energie v budovách z aspektu facility managementu

Partneri sekcie:

Najčastejšie skloňovaným slovom v súčasnosti je slovo kríza. Jej vplyv možno pozorovať aj v oblasti správy budov. Organizácie, ktoré sú situované v budovách, hľadajú možnosti zníženia prevádzkových nákladov. Jednou z možností ich zníženia je úspora nákladov na energiu, ktoré tvoria až 70 % z celkových prevádzkových nákladov. K slovu sa tak dostáva facility management ako efektívna forma riadenia technickej správy. Úlohou facility managementu je v rámci technickej správy zabezpečovať bezporuchovú prevádzku a údržbu technických a technologických zariadení, čiže dosiahnuť energetickú efektívnosť.

Úvod
Efektívnosť v širšom slova zmysle vyjadruje stupeň dosiahnutia plánovaného účelu. V prípade budovy je účelom energetickej efektívnosti (efektom) zníženie spotreby energie, spojenej so znížením nákladov na energiu pri rovnakej alebo vyššej kvalite pracovného prostredia (organizácie, spoločnosti) alebo prostredia bytov (bytové domy). Jedným z podmieňujúcich faktorov na docielenie daného účelu je aplikácia facility managementu v subjektoch (spoločnostiach, organizáciách, bytových domoch).

Z aspektu energetickej efektívnosti budovy nachádza facility management uplat­nenie vo dvoch časových horizontoch:
1.    prípravná (projektová) etapa stavby,
2.    etapa užívania budovy.

Prípravná (projektová) etapa

Vo fáze koncipovania architektonicko-stavebného riešenia budúcej podoby budovy je príležitosť optimalizovať po­trebu energie a budúcu výšku nákladov, spojených s jej spotrebou (prevádzkové náklady). Architekt/projektant na základe požiadaviek investora/developera vypracuje projektovú dokumentáciu stavby, ktorá predurčuje budúce prevádzkové náklady.

Technické parametre stavby, ktoré ovplyv­ňujú výšku prevádzkových nákladov, sú:

  • dispozičné a priestorové riešenie,
  • materiálové riešenie stavebných konštrukcií,
  • technické vybavenie – osvetlenie, klimatizácia, kúrenie, zdravotnotechnické zariadenia.

Percentuálne najvyšší podiel celkových prevádzkových nákladoch majú náklady na vykurovanie a chladenie (asi 65 %). Rozhodujúci vplyv na spotrebu energie na vykurovanie a chladenie má:

  • priestorové riešenie budovy (kompaktnosť hmoty budovy),
  • materiálové riešenie obvodových konštrukcií a otvorov (tepelné mosty, zasklenie okien), ktoré predurčuje energetickú náročnosť budovy a jeho prevádzkovú údržbu,
  • technológia vykurovania (zdroj vykurovania).

Spotrebu energie na vykurovanie a chladenie významnou mierou ovplyvňuje najmä riešenie technológie vykurovania a chladenia. Budúci správca budovy (poskytovateľ služieb facility managementu) v oblasti prevádzky zdrojov energie vie na základe svojich skúseností identifikovať a špecifikovať podmienky racionalizácie spotreby energie celkovo, ako aj odhadnúť možné nedostatky pri ich budúcej prevádzke [1].

Výsledkom spolupráce architekta/projektanta a facility manažéra by malo byť napr. optimálne zadanie pre návrh vykurovania a chladenia nielen z hľadiska technického a technologického, ale aj z hľadiska budúcej kvality prostredia, ktoré budova poskytuje (pracovné, oddychové, byty, atď.)

Tab. 1  Vzťah technických parametrov a prevádzkových nákladov



Etapa užívania budovy

Úlohou facility managementu v etape užívania budov je predovšetkým starať sa o bezporuchový chod technických a tech­nologických zariadení, ktoré energiu vo fáze užívania budovy zabezpečujú. Za ich prevádzku a údržbu zodpovedá technická správa, ktorá je v zmysle STN EN 15221-1 súčasťou technickej infra­štruktúry.

Z aspektu energetickej efektívnosti budo­vy je významnou súčasťou facility managementu manažment energetickej efek­tívnosti (obr. 1). Postupnosť manažmentu energetickej efektívnosti tvoria tri fázy:
a)  I. fáza – facility manažér určitý čas sleduje a následne vyhodnocuje jestvujúci stav. Na základe výsledkov analýzy spracuje návrh racionalizačných technických opatrení, ktoré majú za cieľ optimalizovať náklady na energiu. Súčasťou návrhu je výpočet návratnosti vložených investícií;
b)  II. fáza – implementácia opatrení;
c)  III. fáza – efektívna prevádzka.

Príkladom implementácie manažmentu môže byť energetická efektívnosť vykurovania. Facility manažér môže v prvej fáze na základe analýzy navrhnúť nasledovné opatrenia:

  • inovácia zdrojov tepla, kombinovaná výroba tepla a elektriny,
  • dodatočná tepelná ochrana stavebných konštrukcií zatepľovaním,
  • zníženie únikov tepla cez okenné otvory dodatočným tesnením alebo ich výmenou, a iné.

Po implementácii opatrení facility manažér sleduje a vyhodnocuje prijaté opatrenia. Systematické hodnotenie úrovne hospodárenia s teplom, sústav tepelných zariadení a hospodárnosti využitia tepla sú podmienkou zvýšenia miery efektívnosti využitia tepla [2].


Obr. 1  Model manažmentu energetickej efektívnosti

Záver

V prípravnej fáze investičného procesu – vo fáze projektovania budovy, sa má zabezpečiť energetická hospodárnosť, čím je v podstatnej miere určená energetická efektívnosť budovy. Projektant akceptovaním pripomienok facility manažéra, týkajúcich sa energetickej efektívnosti budovy, a ich zapracovaním do návrhu a projektu budovy môže prispieť k jej efektívnej správe vo fáze užívania budovy z hľadiska úspory energie. Pri existujúcich budovách je uplatnením energetického manažmentu implementáciou opatrení navrhnutých facility manažérom možné optimalizovať spotrebu energie pri dodržaní požadovaného štandardu priestorov pre užívateľov, čiže docieliť, aby budova bola energeticky efektívna.

Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej výskumnej úlohy VEGA 1/0813/08 Uplatnenie metódy facility managementu pri modelovaní nákladov údržby a opráv stavebného objektu.

TEXT: doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
FOTO: Dano Veselský

Autorka pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Recenzovala prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.

Literatúra
1.  Štrup, O.: Spolupráce s architekty z pohledu facility manažéra. In: Facility management news 2/2004.
2.  Somorová, V.: Manažment energetickej náročnosti ako súčasť facility managementu. In: Zborník zo 14. medzinárodnej konferencie VYKUROVANIE 2006.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.