asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Budúcnosť v obnoviteľných zdrojoch energie (profil HLINA, s. r. o.)

10.04.2012
Podcenenie výkonu dozornej činnosti oprávnenou osobou, nesprávne navrhnuté alebo vôbec nevyriešené kritické detaily budov, ktoré často nevyhovujú tepelnotechnickým požiadavkám ani po zateplení budovy, a nerealizovanie energetickej certifikácie existujúcich budov pri ich prenajímaní alebo predaji sú súčasťou bežnej stavebnej praxe. K vylepšeniu pomerov, bohužiaľ, neprispieva ani v súčasnosti platný stavebný zákon. O tom, v akom kontexte treba spomínané chápať, sme sa zhovárali s Ing. Ján Hlinom, riaditeľom spoločnosti HLINA, s. r. o.
Spoločnosť Hlina, s. r. o., ste založili v roku 2010. Vaše pôsobenie na trhu je však omnoho dlhšie, a to už od roku 1995. Ako sa profilovalo portfólio vašich služieb počas 17 rokov?
Zmena politického systému po roku 1989 priniesla so sebou aj zmenu v podobe väčších možností, a to nielen cestovných, ale aj pracovných a podnikateľských. Môj podnikateľský plán som začal postupne napĺňať po návrate na Slovensko z Ruskej federácie v roku 1994, kde som pôsobil ako tlmočník a prekladateľ z ruštiny do nemčiny, a naopak, počas výstavby veľkého sídliska pre ruských vojakov vracajúcich sa z Nemecka.

Všetko sa začalo získaním odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru v roku 1996 po úspešnom vykonaní skúšok na Komore stavebných inžinierov. V roku 2003 k osvedčeniu na výkon dozornej činnosti pribudla komplexná autorizácia na výkon činnosti autorizovaného stavebného inžiniera a v roku 2008 osvedčenia o odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov. Tak ako pribúdali osvedčenia, rozširovalo sa aj portfólio činností a služieb, čo si v dobrom slova zmysle vynútilo zmenu právnej formy z fyzickej osoby na právnickú. A tak sa z fyzickej osoby JH projekt stala spoločnosť J.M.H., s. r. o. Spoločnosť J.M.H., s. r. o., založená v roku 2000, sa profiluje ako stavebná realizačná a správcovská spoločnosť. V prípade spoločnosti Hlina, s. r. o., založenej v roku 2010 ide o čisto projektovú kanceláriu, ktorá sa venuje aj energetickej certifikácii a znaleckej činnosti.

Dve centrály v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave s množstvom spolupracujúcich osôb po celej SR nám umožňujú poskytovať služby v celej republike.
 
Ak by sme to zhrnuli, venujete sa inžinieringu, vypracúvaniu energetických certifikátov a tepelnotechnických posudkov, dozornej činnosti, termodiagnostike stavieb, stavebnému poradenstvu a znaleckej činnosti. Ktorá z týchto činností dominuje?
Po ukončení činnosti Ústavu súdneho inžinier­stva v roku 2002 sa výkon znaleckej činnosti preniesol na jednotlivcov, znalcov v odbore stavebníctva. Kvalifikovaný a odborný pohľad môže podať len znalec, ktorý má dostatočné skúsenosti a široký prehľad o problematike. Vďaka skúsenostiam z realizácie stavieb, dozornej činnosti a projekcie, ktoré som počas rokov získal, sa dokážem pozerať na veci z nadhľadu a objektívne posúdiť mieru zavinenia jednej či druhej strany. Mal som možnosť byť prítomný pri riešení množstva sporov vyplývajúcich z nesprávnej fakturácie stavebných prác, porúch, havárií, nekvalitne vykonaných prác alebo dodávok nekvalitných stavebných materiálov, prvkov a podobne. Mojou snahou je spor riešiť ešte pred podaním na súd. Pri znaleckej činnosti, ale aj v spojitosti s energetickou certifikáciou, používame v zimnom období termokameru, ktorá má v daných činnostiach nezastupiteľnú úlohu. Povedať teda, ktorá činnosť dominuje, celkom nejde. Jedna totiž súvisí s tou ďalšou. Zjednodušene však možno povedať, že klientovi (stavebníkovi) ponúkame komplexný súbor činností v oblasti stavebníctva.
 
Pokiaľ ide o energetickú certifikáciu budov, máte oprávnenie posudzovať všetky štyri typy spotreby energie. Na základe výsledkov analýzy, ktorú vykonáte na príslušnom stavebnom objekte, vyhotovíte len záverečnú správu alebo navrhnete aj možnosti odstránenia zistených nedostatkov?
Energetickú certifikáciu zabezpečujeme pre všetky miesta spotreby. Na túto činnosť vlastníme certifikát kvality STN EN ISO 9001: 2009. Na každom objekte vykonávame fyzickú obhliadku a klient na základe tejto obhliadky, v zimnom období aj použitia termokamery, dostane reálny obraz o stave posudzovanej budovy. Energetický certifikát okrem zatriedenia objektu do príslušnej energetickej triedy plní aj dôležitú informačnú funkciu. Na každom energetickom certifikáte musí byť uvedený rámcový návrh energeticky úsporných opatrení, ktoré sa v budove dajú uskutočniť. Opatrenia sa majú rozdeliť na opatrenia zlepšujúce energetickú hospodárnosť budovy (najmä zlepšenie tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií a zvýšenie účinnosti technického a energetického vybavenia budovy) a na organizačné opatrenia pri správe budovy (najmä na zlepšenie prevádzky a údržby budovy a jej technických a energetických zariadení).
 
Energetická certifikácia budov je zo zákona povinná už štvrtý rok. Mám však pocit, že ju vlastníci berú skôr ako formalitu a nechápu jej hlavný význam...
Áno, musím súhlasiť. Energetický certifikát považujú vlastníci nehnuteľností len za administratívnu príťaž – doklad, bez ktorého neskolaudujú svoju nehnuteľnosť. Ide však o jeden z množstva nástrojov na kontrolu spotreby energie. V súčasnosti používané neobnoviteľné zdroje na výrobu energie nemajú budúcnosť a jedného dňa jednoducho nebudú. Je nutné podniknúť opatrenia, ktoré by znížili ich spotrebu na optimálne minimum, respektíve priniesli vhodné alternatívy. Cieľ energetickej certifikácie smerujúci k znižovaniu energetickej náročnosti by sa mal v konečnej podobe odzrkadliť napríklad aj v znížení daňovej zaťaženosti stavebníkov, ktorí pri realizácii investovali do stavebných materiálov a technológií znižujúcich množstvo energie nutnej na ohrev vody a vykurovanie.

Aký prospech, okrem spoločenského a environmentálneho, teda vlastníkom bytov prináša?
Ja to poviem trochu inak. Ako znalec môžem povedať, že certifikovaný objekt spĺňajúci podmienky energetickej hospodárnosti má inú trhovú hodnotu ako objekt energiou plytvajúci. To považujem za jednu z výhod energetickej certifikácie a dôvod na zmenu vo vnímaní certifikácie ako administratívnej príťaže.
Zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov vyplýva povinnosť energetickej certifikácie nielen pri kolaudácii, ale napríklad aj pri predaji alebo prenájme budovy. K tomu však u nás spravidla nedochádza. Pri objektívnom a správne vypracovanom energetickom certifikáte má kupujúci k dispozícii akýsi pasport o tom, v akom stave sa budova nachádza, ale tiež návrh riešení, ktoré je nutné z hľadiska energetickej hospodárnosti vykonať. Dovolím si povedať, že ceny mnohých nehnuteľností ponúkaných realitnými kanceláriami by pri povinnosti mať energetický certifikát už pri ponuke nehnuteľnosti získali reálnu podobu. Hovorím však o objektívnom certifikáte vypracovanom nezávislou odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu.

Predmetom vašej činnosti je aj meranie tepelných strát termovíznou kamerou. Stretávate sa vo vašej projekčnej praxi so záujmom vlastníkov bytov bytových domov o vyhotovenie posudku tepelných strát alebo sa rozhodujú pre plošné zateplenie bez zohľadnenia rizikových oblastí/detailov?

Tu vidím problém v tom, že navrhnúť zateplenie budovy je v kompetencii projektanta. Mnohokrát ide, bohužiaľ, o projektantov bez praxe a skúseností. Doložiť doklad o vzdelaní naozaj nestačí. Navrhnuté zateplenie je mnohokrát zle nadimenzované, pretože nepočíta s kritickými konštrukčnými detailmi, v mieste ktorých reálne vychádzajú hodnoty, ktoré nespĺňajú normou stanovené tepelnotechnické požiadavky (napríklad minimálna teplota vnútorného povrchu a podobne). Takzvané tepelnotechnické posúdenie (od stola) tak tvorí len nič nehovoriacu povinnú súčasť projektovej dokumentácie.

Ako príklad uvediem nespočetné množstvo meraní vykonaných na novostavbách tak rodinných, ako aj bytových domov, v prípade ktorých vlastníci reklamujú realizované stavebné práce v dôsledku výskytu vlhkých miest v miestnostiach, plesní a podobne. Ak sa však pri betonáži betónového venca na murive s hrúbkou 375 mm do debnenia nevložila vhodná tepelná izolácia, napríklad kombidoska, nestačí rohy a kúty budovy z exteriérovej strany zatepliť tepelnou izoláciou na báze polystyrénu s hrúbkou 50 mm.

Kritické miesta možno jednoznačne identifikovať termokamerou a vhodným návrhom predchádzať vzniku kondenzu na povrchu konštrukcii z interiérovej strany.

Overujú si vlastníci bytov vôbec nejakým spôsobom správnosť realizácie zateplenia, či reálne došlo k eliminovaniu tepelných mostov, vyhotoveniu detailov, ktoré okrem tepelnotechnických požiadaviek spĺňajú aj hygienické? Alebo tu neplatí dôveruj, ale preveruj?

Áno v ostatnom čase, najmä po tejto studenej zime, máme aj objednávky na kontrolu objektov zateplených kontaktným tepelnoizolačným systémom ETICS. Vlastníci si začínajú uvedomovať, že množstvo vynaložených prostriedkov, mnohokrát až niekoľko stotisíc eur, im vlastne neprináša požadovaný efekt, napríklad úsporu nákladov vynakladaných za energiu na vykurovanie a ohrev vody a nezodpovedá požadovanej kvalite – byty plesnivejú, okná netesnia a podobne. Aj keď ide o opodstatnené reklamácie, často je už neskoro na vypracovanie znaleckých posudkov. Dôležité je problémom predchádzať.

Termokamerou, ale aj zbežnou prehliadkou možno odhaliť množstvo chýb od zle spracovaného projektu bez riešenia detailov až po samotný technologicky nesprávne zrealizovaný kontaktný tepelnoizolačný systém. Kamera jasne preukazuje nesprávne množstvo, dĺžku a umiestnenie kotiev, netesnosti medzi jednotlivými doskami tepelnej izolácie, zle výškovo osadenú takzvanú štartovaciu lištu, nesprávne osadené parapety s oknami a množstvo ďalších chýb.

Často sa vyskytujúcim problémom je tvorba rias na realizovanom kontaktnom tepelnoizolačnom systéme. Postoj realizačnej firmy, že po jednom roku od ukončenia stavebných prác sa na fasáde tvoria riasy, nie je vždy správny. Po odobratí vzoriek z takto riasami napadnutých fasád sa totiž dokázala súvislosť medzi ich výskytom a nesprávnym technologickým postupom, nedostatočnou hrúbkou, kvalitou tepelnej izolácie a nanesenými materiálmi na tepelnú izoláciu.

Na správnosť realizácie by mohla dohliadať osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru. Má dozorná činnosť na stavbe podľa Vášho názoru dostatočnú váhu alebo ju stavebníci chápu skôr ako nutné zlo?
Význam stavebného dozoru ako osoby, ktorá zastupuje záujmy stavebníka, ostáva často nepochopený. Stavebný dozor by mal stavebníka zastupovať už pri výbere dodávateľa a sprevádzať ho až po samotnú kolaudáciu stavby. Stavebný dozor typu 100 € za pečiatku k žiadosti o stavebné povolenie je síce lacným, ale určite nie správnym riešením.

Medzi povinnosti stavebného dozoru patrí:
  • preštudovanie a dôkladne oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou,
  • oboznámenie sa s podmienkami, ktoré sú uvedené v stavebnom povolení a v ďalších povoleniach potrebných na výstavbu,
  • sledovanie spôsobu a postupov uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
  • sledovanie spôsobu činnosti na stavenisku, spôsobu a postupu uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila požiarna bezpečnosť,
  • sledovanie zabezpečenia správnej inštalácie a bezpečnej prevádzky technického vybavenia na stavenisku a na stavbe,
  • sledovanie správneho ukladania stavebných výrobkov, stavebných materiálov a stavebných konštrukcií,
  • posúdenie vhodnosti použitia pripravených stavebných výrobkov, materiálov a konštrukcií,
  • kontrolovanie riadneho ukladania strojov, zariadení a technologických konštrukcií,
  • sledovanie vedenia stavebného denníka, vykonávanie záznamov do stavebného denníka a usmerňovanie stavebníka pri vedení stavebného denníka,
  • zabezpečenie súladu priestorovej polohy stavby s dokumentáciou stavby,
  • zabezpečenie dodržiavania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
  • spoluzodpovednosť so stavebníkom za plnenie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, prijímanie opatrení na odstránenie porúch, ktoré sa na stavbe zistili,
  • oznamovanie stavebnému úradu všetkých závažných porúch na stavbe, ktoré nebolo možné odstrániť v rámci výkonu činnosti stavebného dozoru.
Stretol som sa s prípadom, keď stavebný dozor odporučil investorovi dodávateľ stavby. Išlo o veľkú zákazku za mnoho miliónov eur. V priebehu výstavby sa investorovi niektoré množstvá a rozsah fakturovaných prác zdali neopodstatnené, a tak sa rozhodol osloviť inú osobu (našu kanceláriu). Odmena za ušetrené náklady mala byť 20 % z ušetrených nákladov a môžem povedať, že výška sumy prekvapila jednak samotného investora, jednak mňa. Išlo o typický nesprávny príklad „spolupráce“ dodávateľa stavby a stavebného dozoru.
 
Dozorná činnosť na stavbe je zo zákona povinná len na jednoduchých stavbách, ktoré zhotovuje stavebník svojpomocne. Rozsiahle stavby, či stavby financované z verejných prostriedkov sú tak ponechané na dobrú vôľu stavebníka. Prečo sa na Slovensku nepodarilo ešte stále zaviesť inštitút technického dozoru, tak ako je to napríklad v Českej republike?
Na Slovensku je množstvo vecí, v ktorých zaostávame. Doteraz čakáme na nový stavebný zákon, ktorým by sa množstvo problémov vyriešilo. Ten u nás stále platný je z roku 1976. Čo dodať?
 
Spoločnosť J.M.H., s. r. o., sa orientuje aj na správu budov s celoslovenským pôsobením. Plánujete sa v rámci spoločnosti Hlina, s. r. o., venovať aj tejto oblasti?
Spoločnosť Hlina, s. r. o., sa profiluje ako čisto projektová a súdnoznalecká kancelária, ktorá zároveň realizuje aj energetickú certifikáciu. Naproti tomu J.M.H., s. r. o., so skúsenosťami so správou veľkých nadnárodných spoločností ako napríklad Alcatel – Lucent, a. s., sa chce orientovať na správu budov tak, aby napĺňala požiadavky vlastníkov, ktorí sú na spravovanie čoraz náročnejší.
 
Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
FOTO: HLINA, Mapei SK, Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP