Budovy už nie sú len zelené, ale aj modré

Nízkoenergetické, pasívne, zelené, trvalo udržateľné budovy – to sú len niektoré vybrané označenia a charakteristiky budov v širokom ponímaní pre ekologické stavebné koncepcie. Trendom posledných rokov sa stáva, že tieto koncepcie sa nezameriavajú len na vyššiu energetickú efektívnosť a zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, ale berú do úvahy množstvo iných faktorov.

Popri čisto ekologických faktoroch často zaváži aj ďalší rad sociálnych a ekonomických aspektov. Napríklad náklady budovy v celom jej životnom cykle, rentabilita a dlhodobá hodnota budovy, kvalita architektúry, zdravotné či sociokultúrne aspekty. A práve pri takomto komplexnom zohľadnení všetkých faktorov a možností uplatnenia najnovších poznatkov už v prípravných fázach projektu nového stavebného diela sa u našich západných susedov začal používať termín modré budovy. Ide tu teda o sociálno-ekonomicky zodpovedné investície, zohľadňujúce potreby a záujmy všetkých zúčastnených strán: vlastníkov, investorov, nájomcov, zamestnancov, obyvateľov i širšiu verejnosť.
 
Environmentálne certifikácie
Určitú orientáciu v rôznych zelených konceptoch výstavby poskytujú environmentálne certifikácie. A nielen investorom, stavbárom a ďalšej odbornej verejnosti, ale aj laikom, teda nám všetkým. Hovoria o tom, ktoré kritériá sú zohľadnené a do akej miery.

V Európe sa používa niekoľko takých systémov a odlišujú sa svojou komplexnosťou. Všetky zväč­ša hodnotia efektívne využitie energie a vody. Vo väčšine sa tiež hodnotí množstvo emisií, voľba primeranej lokality, blízkosť verejnej dopravy a komfort bývania alebo pracovného pros­tredia (denné svetlo, teplota vzduchu, akustický komfort atď.). Ekonomická dimenzia zelených budov sa naproti tomu hodnotí len zriedka.
Najznámejšími a v medzinárodnom meradle najčastejšie používanými systémami certifikácie sú BREEAM, LEED, SBTool a DGNB. Ten posledný patrí síce k najmladším, no k najobsiahlejším certifikačným systémami. Oproti väčšine iných metód berie pri hodnotení do úvahy popri ekologických aspektoch aj spomínané ekonomické a sociokultúrne vlastnosti – teda všetky tri dimenzie trvalej udržateľnosti.
–>–>

Košice – ekológia sa stretáva s ekonomikou EcoPoint prináša orientáciu na trvalú udržateľnosť už v príprave projektu, ktorý umožňuje lepšie zhodnotiť všetky environmentálne i sociál­­noekonomické aspekty diela. Administratívny celok má hodnotenie modrej budovy so strieborným certifikátom DGNB (certifikát Nemeckej spoločnosti pre udržateľné stavebníctvo), ktoré získal na minuloročnom mníchovskom veľtrhu realít. Projekt je v strednej Európe výnimočný a ako prvý administratívny celok spĺňa šesťdesiat náročných kritérií. Základné benefity Ecology – ekologický benefit – budova naprojektovaná podľa zásad trvalej udržateľnosti, ktoré zabezpečia kvalitné zdravé pracovné prostredie prinášajúce spokojnosť, vyššiu kreativitu a produktivitu zamestnancov. Economy – ekonomický benefit – nájomníci budú platiť nízke prevádzkové náklady za energiu a služby. Takto vznikol aj názov projektu EcoPoint. Miesto, kde sa ekológia stretáva s ekonomikou. Podľa investora nebolo ľahké skĺbiť tieto dva pohľady, lebo sa muselo prepočítať množstvo technických alternatív a riešení. Neustále sa museli zohľadňovať investičné náklady, ktoré majú vplyv na výšku nájomného – a tú už určuje trh. Výsledkom technického riešenia je kvalitný obvodový plášť, ktorý zabezpečí minimálne tepelné úniky, a použitie nízkoteplotného veľkoplošného vykurovania a chladenia systémom aktivácie betónového jadra. Zdrojom tepla a chladu je tepelné čerpadlo zem – voda, primárnu stratu budú tvoriť hlbinné vrty umiestnené pod objektom. Vzduchotechnika má za hlavnú úlohu zabezpečenie hygienickej výmeny vzduchu, a nie chladenie, ako je často zvykom. To ponúkne nájomníkom tepelnú pohodu – bez nezdravej klimatizácie, prievanu, plesní, alergií a iných nežiaducich dôsledkov. Zhotovovatelia sa na stavbu pozerali z pohľadu celého životného cyklu budovy. Počíta sa s použitím stavebných materiálov, ktoré nezaťažujú životné prostredie pri výrobe, transporte na stavbu či s možnosťou recyklácie, mali by byť certifikované podľa zásad trvalej udržateľnosti. Tvar a konštrukcia budovy musí umožňovať zmenu účelu na hotel, školu, zdravotné zariadenie a podobne za minimálne náklady na prestavbu. Flexibilita prenajímaných priestorov je už samozrejmosť, navyše, podarilo sa znížiť podiel spoločných priestorov, čím nájomník platí len za to, čo aj využíva. Výhodou tohto riešenia je, že pri nadštandardnej kvalite pracovného prostredia bude nájomník platiť trhové nájomné. No zároveň sa mu vďaka ekologickému riešeniu znížia prevádzkové náklady zhruba o 30 % oproti moderným budovám, ktoré sa v súčasnosti stavajú na Slovensku. Napríklad iba predpokladané náklady na chladenie a vykurovanie budú o 70 % nižšie, ako je súčasný štandard. Pri dlhoročnom neustálom raste cien energie (plynu, elektriny, vody) bude mať výška prevádzkových nákladov pre nájomníka čoraz väčší význam.

Modrá pre zamestnancov i zamestnávateľov
Spotreba energie je prvým z kritérií pri hodnotení, napokon tvorí väčšiu časť „koláča“ prevádzkových nákladov budov. V administratívnych budovách prevádzkové náklady tvoria 30 až 40 % z celkových nákladov na nájom. Pritom najmä náklady na vykurovanie a chladenie sú v zelených či modrých budovách nižšie až o 70 % a potenciál úspory energie je tak oproti konvenčným budovám viac ako 30 %. Celkové prevádzkové náklady sú nižšie o 8 až 9 %, ako sú náklady bežných budov (vyplýva to z analýzy MCGrawHill).

Modré budovy sú však pre firmy zaujímavé aj pre svoj hospodársky potenciál. Vďaka celému radu ďalších vlastností týkajúcich sa trvalej udržateľnosti, ktoré znižujú prevádzkové náklady, podstatne zlepšujú aj produktivitu práce. Netrpia tzv. syndrómom chorých budov. Oproti pracovníkom v štandardným budovám s veľkoplošnými kanceláriami nepoznajú pracovníci v modrých budovách zvýšenú chorobnosť a udržujú si dobrú zdravotnú kondíciu pracovníkov. To všetko sú aspekty, ktoré sú pre firmy veľmi dôležité.

V ostatných rokoch bolo v zahraničí spracovaných niekoľko prieskumov o vplyve pracovného prostredia v administratívnych budovách na psychiku a zdravie zamestnancov. Napríklad v prieskume nemeckých odborov bánk a poisťovní v roku 1995, v ktorom sa zisťovalo, prečo vzniká pocit nepohody v práci, až 72 % dopytovaných poukazovalo na pracovné prostredie. Medzi najväčšie problémy pracovného prostredia patrili tepelno-vlhkostná mikroklíma (27 %), hluk (14 %), osvetlenie (11 %), stiesnenosť priestoru (10 %) a fajčenie na pracovisku (10 %). K veľmi podobným výsledkom sa dopracovali aj na Katedre TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave v rámci prieskumu v roku 2008 zameranom na kvalitu vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách v moderných administratívnych budovách v Bratislave (1 295 respondentov). Vo výsledkoch z prieskumu sa uvádza: „Najväčšie problémy sú hluk, tepelné prostredie/klimatizácia, vydýchaný vzduch v priestoroch. Výskyt nespokojnosti sa zvyšoval zväčšujúcou sa veľkosťou veľkoplošných
kancelárií.“

Veľavravné sú aj čísla o stratách spôsobených práceneschopnosťou a nižšou produktivitou práce v dôsledku nekvality vzduchu v komerčných budovách v USA, kde ročne dosahujú až 840 dolárov na jedného zamestnanca (prieskum RICS, Kráľovský inštitút autorizovaných znalcov). Investovanie do zdravého pracovného prostredia sa teda určite oplatí. Z prieskumu Global Business Barometer (Spojené kráľovstvo, 2008) vyplynulo, že „v súčasnosti je už vo viac ako 50 % globálnych firiem súčasťou firemnej kultúry aj ochrana životného prostredia, do troch rokov sa očakáva nárast počtu takýchto firiem na 70 %“.

Modré budovy svojimi riešeniami pomáhajú zamestnávateľom v tomto trende. Používajú sa v nich moderné technológie, využívajú sa ekologické materiály a nové energetické zdroje. Zdravšie pracovné prostredie znamená pre zamestnávateľa vyššiu produktivitu a spokojnosť zamestnancov.

Zvyšujúce sa ceny energie, vyššia produktivita práce, nižšia práceneschopnosť zamestnancov, a to aj napriek zvyčajne vyšším mesačným nájmom, ktoré sa však vyrovnávajú nižšími prevádzkovými nákladmi, jasne hovoria v prospech modrých stavebných konceptov. Podľa prieskumu CoreNet z roku 2008 je až 77 % respondentov – nájomníkov ochotných zaplatiť za zelenú budovu vyššiu cenu, 50 % z nich je ochotných zaplatiť až o 10 % navyše.

TEXT: Rastislav Badalík
Vizualizácie: EcoPoint

Autor je konateľ investorskej spoločnosti EcoPoint, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.