asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Posudzovanie výsledkov domových kotolní

11.01.2017

V poslednom období sme svedkami veľkých polemík, ktoré vychádzajú najmä z atakov zástupcov veľkých výrobcov tepla upriamených na novelu zákona č. 100/2014 Z. z. o tepelnej energetike. Veľmi kriticky sa vyslovujú k dosahovaným parametrom kotolní, ktoré sa odpojili od centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Predmetom kritiky sú rôzne aspekty ako nehospodárnosť, zvýšenie environmentálnych zaťažení a podobne. Aká je však pravda?

Aby sa do polemík vniesli racionálne argumenty, náhodne sme vybrali 22 budov, ktoré sa v minulosti odpojili od systému CZT, následne sme príslušné kotolne podrobili hlbšej analýze.

Úspora a bezpečnosť

Vybraných 22 budov predstavuje približne 2 000 bytových jednotiek. Náklady na výrobu tepla a teplej vody pri nich predstavujú sumu 830 855 €/rok. V nej sú zahrnuté všetky náklady týkajúce sa fixných aj variabilných nákladov tak, ako to požaduje pri veľkých kotolniach Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) – (vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla).

V tejto čiastke nie sú zahrnuté iba odpisy, a to z toho dôvodu, že na domových kotolniach sa nepodniká, nevykazuje sa zisk, a kotolne boli jednorazovo zaplatené (poznámka: je to v súlade aj s písomným usmernením z MF SR a najmä zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov).

Detailnejšia analýza nákladov na prevádzku kotolne zároveň ukázala, že v priemere sa na jednej budove ušetrilo 36 % nákladov oproti cenám, ktoré by sa uplatnili pri CZT. To predstavuje sumu 289 107 €/rok. Zároveň sa znížila spotreba zemného plynu, teda aj tvorba exhalátov, a to o 24,1 %, čomu zodpovedá objem 4 556 000 m3 plynu. Ak teda niekto tvrdí, že výstavba domových kotolní je neefektívna a nadmerne zaťažuje životné prostredie, nehovorí pravdu.

Stačí použiť zdravý sedliacky rozum. Mám na mysli to, že 40- až 50-ročné zariadenie CZT, ktoré vyrába teplo starou technológiou a využíva staré rozvody, nemôže byť hospodárnejšie ako výroba tepla v moderných kondenzačných kotolniach (tab., obr. 1). Podľa mojich vedomostí sa výsledná účinnosť takéhoto starého zariadenia pohybuje vo výške približne 77 % (ɳc = súčin čiastkových ɳ). V neposlednom rade treba upozorniť na to, že náklady na výrobu TV sa v našich kotolniach pohybujú od 4,0 do 5,0 €/m3, pri zdrojoch CZT je to v rozpätí 8,50 až 12 €/m3.

Oponenti domových kotolní poukazujú aj na bezpečnosť týchto zariadení. Keďže ide o vyhradené technické zariadenia, tieto podliehajú v rámci ich projektovej prípravy a prevádzky vyjadreniam a kontrole zo strany technickej inšpekcie. Všetky musia spĺňať prísne pre ne určené kritériá a zároveň platí, že technologické zariadenia v kotolni podliehajú viacnásobnému isteniu.

Samozrejme, aj tu funguje ľudský faktor, ktorý môže zlyhať, čo však nie je vina samotnej technológie. Nakoniec aj pri varení mlieka na plynovom sporáku a jeho vykypení a zhasnutí plameňa môže uniknúť plyn a následne nastať výbuch. Predstavuje to rovnako zlyhanie ľudského faktora a tento prípad sa takmer nestáva.

Diagram vytvorený z výsledkov 22 domových kotolní, ktoré obhospodarujú 1 814 bytových jednotiek. V porovnaní s CZT sa ušetrí 36 % nákladov a množstvo exhalátov sa zníži o 24,1 %.
Diagram vytvorený z výsledkov 22 domových kotolní, ktoré obhospodarujú 1 814 bytových jednotiek. V porovnaní s CZT sa ušetrí 36 % nákladov a množstvo exhalátov sa zníži o 24,1 %.

JE VÝHODNÉ ODPOJIŤ SA OD SYSTÉMU CZT?

Čo na to obce a mestá?

Na túto problematiku majú protichodné názory aj starostovia obcí a mestských častí. Pritom by malo byť v ich záujme obhajovať úspornejšie a ekologickejšie zariadenia. Starostovia však argumentujú tým, že v dôsledku budovania domových kotolní by zvýšili náklady na výrobu tepla pre ostatných.

Domnievam sa však, že ich prvoradým záujmom by malo byť vytvorenie konkurencie veľkovýrobcom tepla, ktorí by to mali uspokojivo vyriešiť, pretože podnikajú v danej oblasti a vytvárajú zisk. Z neho časť za prenájom zariadení odovzdávajú obciam do ich rozpočtu. Je potom otázne, prečo sa obce takto správajú.

Pri prenájme majetku dochádza k ďalšej zvláštnej skutočnosti – na opravy a investície používajú prevádzkovatelia vlastné finančné prostriedky. Tie v konečnom dôsledku zaplatia obyvatelia, ktorí teplo odoberajú vo forme odpisov, pričom investičný potenciál často zvyšuje majetkový podiel v zmluvnom vzťahu. Môže sa stať, že po ukončení tohto vzťahu stratí obec rozhodujúce slovo na majetkovej účasti.

NEPREHLIADNITE

POROVNANIE CENTRALIZOVANEJ A DECENTRALIZOVANEJ DODÁVKY TEPLA

A čo dodať na záver?

Na záver by som uviedol ešte jednu skutočnosť. Jedným z argumentov zástupcov výrobcov tepla sú výsledky z materiálu vypracovaného skupinou odborníkov zo Strojníckej fakulty STU v BA, v ktorom sa porovnávajú veľké zdroje CZT s tzv. fiktívnymi kotolňami. Ide však o fiktívnu úvahu a simuláciu fiktívnych výsledkov s celým radom nepresností.

Nie je jasné, prečo sa pri porovnávaní nepoužili skutočne dosiahnuté výsledky v reálnych kotolniach, ktoré sa napríklad uvádzajú aj v tomto článku. Treba pripomenúť aj to, že v roku 2012 úspešne obhájil Ing. Ján Koník na Stavebnej fakulte STU doktorandskú prácu s názvom Prevádzkové hodnotenie energetickej efektívnosti zdrojov tepla, ktorej závery sa úplne zhodujú aj s naším hodnotením 22 kotolní nachádzajúcich sa v nami vybraných budovách.

TEXT + GRAF: Ing. Ivan Krechňák, konateľ spoločnosti SETING Bratislava, s. r. o.
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 4/2016.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Ing. Miroslav Havrlent
Aby bolo porovnanie reprezentatívne, je potrebné v nákladoch na teplo uvažovať taktiež splácanie investície, hoci to nebudeme nazývať odpisy. Skutočnosť, že odpisy nemusia byť z pohľadu legislatívy zahrnuté v nákladoch na teplo v decentralizovaných zdrojoch je v poriadku, avšak investíciu musí konečný odberateľ zaplatiť rovnako ako pri CZT, hoci to bude z pohľadu účtovníctva "z iného vrecka".
Odpovedať | 15.01.2017, 19:47

Ďalšie z JAGA GROUP