Oravčania stavajú v čečenskom meste Groznyj futbalový štadión

„Muž najskôr prišiel o nohu vo vojne a pred troma rokmi umrel. Zostalo mi deväť detí, najmladšie má tri roky. Kým žil, mohla som zostať doma pri deťoch, ale teraz sa o ne musím postarať sama. Najskôr som pracovala ako omietkárka na letisku, teraz tu, na štadióne. Nemám na výber, výplata mi na chlieb a cukor stačí,“ hovorí Zoja Usajevová. Omietať steny je pre muža podradná práca rovnako, ako upratať po sebe pracovisko. Ak však chcete stavať v krajine, kde platia iné pravidlá ako u nás, musíte si zvyknúť aj na inú filozofiu. „Slováci sa na rozdiel od Čečencov neponáhľajú, nechcú urobiť všetko hneď a hneď za to dostať aj zaplatené, vyžadujú však kvalitnú prácu. Mne to pripadá normálne, disciplína musí byť, študoval som v Petrohrade a bol by som rád, keby sa na tomto štadióne raz hrali aj moje deti,“ vysvetľuje majster partie omietkárok Idris Barajev.

Štadión pre majstrovstvá sveta?
Výstavba štadióna v Groznom patrí do prvej etapy výstavby športovo-rekreačného komplexu, ktorý tu má postupne vyrásť za 12 miliárd rubľov, čo je okolo 300 miliónov eur. Spolu s tréningovým ihriskom s atletickou dráhou a tréningovým ihriskom s umelým pokrytím. Rovnako do tejto etapy patria aj zabezpečovacie objekty, požiarna stanica, rezervoáre vody pre hasičov a automatické protipožiarne zariadenie, či kotolňa. V nasledujúcich etapách má pribudnúť hotel, všešportová krytá hala, bazén, ale aj hypodrom.

„Požiadavka investora je jasná,“ hovorí Karol Gandel, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti NFS Consulting, ktorá stavia štadión v spolupráci s oravskou firmou MBM-stav. „Štadión musí spĺňať požiadavky FIFA pre klubové súťaže, ale Čečenci sa chcú v budúcnosti uchádzať aj o možnosť usporiadať svetový futbalový šampionát. Z toho vznikol hneď na začiatku stavby problém, ruský projektant ho naplánoval pre 25-tisíc divákov a bolo ho treba dimenzovať pre tridsaťtisíc ľudí. Museli sme napríklad dvíhať prvé podlažie o 70 centimetrov a posilňovať nosné stĺpy, pretože pribudla požiadavka, aby bolo celé hľadisko zastrešené.“

Niektoré časti projektu bolo treba prehodnotiť. Napríklad požiadavku, aby do priestorov VIP viedol 120 metrov dlhý tunel od miestnej komunikácie, ktorý by nielenže stavbu predražil, ale by si vyžadoval aj stálu strážnu službu. Z projektu nakoniec zmizol aj „ochranný val“, betónová jama, okolo celej hracej plochy. Bol – neštandardný... Pokiaľ ide o betón, MBM-stav, rozhodujúci akcionár dodávateľskej firmy, si nakoniec musel priviezť vlastnú betonárku zo Slovenska. „Hoci naša norma pozná okolo šesťdesiat metód na výpočet kvality betónu, v Groznom ju prakticky nebolo možné dodržať. Betonárok je tu málo a tie, ktoré sú, by sa dali nazvať skôr starými miešačkami. Predražovalo to stavebné práce. Od miestnej štátnej inšpekcie sme si nechali vypracovať receptúru – iný štrk, iný cement, skrátka, naše receptúry tu  nemôžu fungovať,“ dodáva Karol Gandel.

Štadión v číslach Začiatok stavby bol na jeseň 2008, dokončenie je plánované na budúci rok. Pôvodný projekt na štadión pre 25 000 ľudí robil Rostovgyprošacht z Rostova na Done, potom ho prevzala moskovská firma CNIDROzdani. Plocha celého staveniska je 43 hektárov, prvej časti, na ktorej vyrastá 34 z celkovo 39 plánovaných objektov, je 15 hektárov. Štadión nemá tvar „kotla“, výškový rozdiel medzi východnou a západnou tribúnou je 21 metrov. Doteraz pri jeho výstavbe minuli okolo 40-tisíc metrov kubických betónu z celkovo plánovaných 43-tisíc a 4 000 ton armovacej výstuže, vykopalo sa približne 120 000 m3 zeminy. Rozloha strechy je 27-tisíc metrov štvorcových, hmotnosť prekrytia 4 000 ton. Využijú pri nej prvky textilnej architektúry. Východná tribúna bude slúžiť pre 22 500, západná pre 7 500 divákov. Budú v nej aj klimatizované priestory VIP, zasklená prezidentská lóža, dvesto parkovacích miest na dvoch podlažiach. Štadión bude osvetľovať 240 dvojkilowattových reflektorov fungujúcich v deviatich režimoch vhodných aj na snímanie zápasu digitálnou televíziou. Ihrisko bude v zime vykurované. Štadión bude mať vlastnú kotolňu, čerpacie stanice vody, čističku odpadových vôd a vlastné elektrické napojenie na miestnu sieť.

Slováci im boli jednoducho súdení
„Usilujeme sa, aby štadión dosahoval štandardnú európsku kvalitu,“ hovorí hlavný stavbyvedúci František Ľubek.  Na otázku, čím sa jeho funkcia v Groznom líši od Slovenska, hovorí, že u nás hlavný stavbyvedúci nerieši personálne otázky. V Groznom áno. Na stavbe sa pritom vystriedalo už okolo tisícpäťsto robotníkov. Problémom je, že pre vojnu väčšina nemá ani výučné listy. „Spočiatku dostávali hodinovú mzdu, nedávno sme prešli na úkolovú, čo sprevádzali dosť veľké protesty zamestnancov,“ dodáva.

„Nejedného zo slovenských pracovníkov som už viackrát prichytil, ako robí sám to, čo by mali robiť miestne sily,“ spomína s istou dávkou humoru Karol Gandel. „Naši sú tu na to, aby celú stavbu odborne riadili. V roku 2008 ich bolo dvanásť, v roku 2010 – keďže sa rozšíril rozsah prác, okolo štyridsať, celkovo stavba zamestnáva približne osemdesiat ľudí zo Slovenska. Miestnych robotníkov dnes máme okolo dvesto, približne rovnaký počet pracuje v subdodávkach. Začínali sme však s približne piatimi desiatkami, ale bolo obdobie, keď sme ich zamestnávali aj päťsto.“

A prečo vlastne Slováci? „Moslimovia vravia, že ak sa čosi stane, asi to bolo súdené,“ hovorí Salman Dalakov z čečenského ministerstva športu. „Asi nám teda bolo súdené, aby ten štadión stavali Slováci a my sme s ich prácou spokojní. Nechceme vyhrávať vo vojne, ale v športových disciplínach. Nový Groznyj by mal mať novú tvár a tú podporuje aj ruský federálny rozpočet.“

Peter Kubínyi
FOTO, VIZUALIZÁCIA: Alan Hyža, MBM-stav, s.r.o.

Autor je publicista.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.