1. Aký typ vykurovania je podľa vás vhodný pre budovy v bytovej a verejnej sfére, prípadne pre priemyselné objekty? Prečo?

2. Zodpovedá vami preferovaným riešeniam aj súčasný stav systémov vykurovania v budovách alebo to aspoň naznačujú trendy?

3. Považujete niektoré zavedené riešenia alebo rozšírené názory z tejto oblasti za prežité či zavádzajúce?






Ing. Ondřej Hojer, PhD.
Ústav techniky prostredia
Strojnícka fakulta ČVUT v Prahe
(súčasne pôsobí aj vo firme Kotrbatý  – V.M.Z., spol. s r. o.)

1.  Ako už naznačuje úvod, odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Hlavným faktorom, ktorý vplýva na voľbu, je cena za teplo v mieste pripojenia. Každému novému pripojeniu do sústavy centralizovaného zásobovania teplom (CZT) alebo zriadeniu nového zdroja tepla by preto malo predchádzať dôkladné ekonomické zhodnotenie.

Z globálneho pohľadu sú výhody CZT zrejmé. Pomerne na jeden vyrobený kilowatt sa pri takomto správne navrhnutom a prevádzkovanom zdroji dosiahne vyššia účinnosť sprevádzaná menšími emisiami. To je z environmentálneho pohľadu výhodnejšia situácia, než aká nastane pri veľkom množstve lokálnych „nekontrolovateľných“ zdrojov. Na druhej strane, straty v rozvodoch sú pri CZT pomerne vyššie než pri lokálnych zdrojoch. 

Z pohľadu spotrebiteľa sa musí v prípade vlastného zdroja počítať nielen s prevádzkovými, ale aj s dlhodobými nákladmi, ako sú náklady na údržbu, ročné prehliadky a prípadné opravy. V prípade priemyselného areálu sa k tomu môžu prirátať dokonca aj emisné kvóty. CZT má veľkú výhodu, ktorá spočíva v tom, že si platíme službu – dodávku tepla. Odovzdávaciu stanicu s meracou technológiou zriaďuje a spravuje zvyčajne poskytovateľ tepla, na ktorého strane sú aj všetky náklady s tým spojené.

Na záver už len v skratke: Ak nie je situácia v danej lokalite deformovaná z hľadiska dotácií, prejavia sa všetky výhody a nevýhody – či už z pohľadu spotrebiteľa, alebo z pohľadu vlastníka zdroja – vo výslednej cene za teplo.

2.  Domnievam sa, že situácia v praxi je v mnohých prípadoch odlišná. Investor má totiž len málo možností získať skutočne objektívne vyhodnotenie. Môže osloviť energetického audítora, univerzitu alebo inú poradenskú inštitúciu, ani v tomto prípade však nemá istotu, že narazí na človeka, ktorý má v tejto oblasti dostatočné skúsenosti, aby mohol celú vec posúdiť. V žiadnom prípade to však neznamená, že takí odborníci neexistujú. Dovolil by som si však odhadnúť, že ich je výrazne menej než tých druhých (aj keď vám, samozrejme, bude väčšina tvrdiť, že patrí k tým skutočným odborníkom).

3. Nie som v odbore príliš dlho na to, aby som si mohol dovoliť hodnotiť a definovať, ktorý názor je už prežitý a ktoré postupy a riešenia sú, naopak, prínosné a mali by sa stať štandardom. Toto by som si dovolil prenechať skúsenejším.

Ing. Ľuboslav Jánoš
Cech vykurovania, tepelnej techniky a inštalácií
podcechmajster CVTTi

1. Ak hovoríme o budovách v bytovej sfére, treba si uvedomiť, že ide o rodinné domy, bytové domy a polyfunkčné objekty (bytové domy s nebytovými priestormi, zväčša určené službám). Pri novobudovaných domoch, resp. objektoch sa vykurovací systém navrhuje podľa tepelnej náročnosti a dispozičných podmienok napojenia objektu na dodávku tepla či zdroj primárnej energie. Priemyselné objekty musia tiež spĺňať určité požiadavky na tepelnú náročnosť. Zároveň tu môže pribudnúť odpadové teplo a potreba jeho zužitkovania.

2. Nepreferujem žiadne riešenie, trendom je však využívanie nízkoteplotných vykurovacích sústav, čo súvisí s budovaním nízkoenergetických a pasívnych budov. Nainštalované vykurovania bytových domov možno prevádzkovať ako nízkoteplotné, musia sa však stanoviť nové vykurovacie krivky, najmä po zateplení. Výsledkom budú prevádzkové úspory.

3. V tejto oblasti stále prežívajú staré názory a postupy. Zavedené riešenia, povedzme asi do roku 1995, vykazujú oproti súčasným požiadavkám na maximálnu prípustnú spotrebu konečnej energie, t. j. energie, ktorú treba dodať do vykurovania, vetrania, prípravy teplej vody napríklad vo forme zemného plynu a elektrickej energie, až o 30 % vyššiu energetickú náročnosť. Nové stavby alebo rozsiahle obnovy však už nemožno navrhovať či realizovať napríklad len cez rozpočtové náklady obnovy. Tie je nevyhnutné konfrontovať z hľadiska dlhodobejšieho užívania pri nízkej prevádzkovej náročnosti. Ak sa napríklad vykurovací systém bude prevádzkovať 30 rokov, nízkou investíciou sa splatí pri vyšších prevádzkových nákladoch za 5 rokov, ale vyššie prevádzkové náklady budú pokračovať ďalších 25 rokov. Ten istý problém sa vyrieši komplexnejšie vyššou investíciou a návratnosťou za 8 rokov. Výsledným efektom 30-ročného prevádzkovania budú potom nižšie prevádzkové náklady pri zabezpečenom komforte a nižšia spotreba primárnej energie spojená s nižšími emisiami CO₂.






Ing. Rastislav Alman
Alfa Laval Slovakia, s. r. o.
Sales Engineer

1. V prípade bytovej a verejnej sféry je najvhodnejšia decentralizovaná príprava vykurovania a teplej vody, a to z týchto dôvodov: možnosť individuálnej ekvitermnej prípravy a nastavenie vykurovania pre každý bytový objekt nezávisle od ostatných objektov, možnosť časového nastavenia ústredného vykurovania a teplej vody podľa požiadaviek bytového objektu a presné meranie na päte objektu. Význam decentralizácie je aj v jednoznačnom stanovení rozhrania v dodávke tepla medzi odberateľom a dodávateľom a v priblížení prípravy teplej vody miestu odberu (minimálne tepelné straty, kvalita teplej vody, hygiena).

2. Trendy naznačujú decentralizáciu systémov CZT, nie však vo všetkých lokalitách Slovenska. Vo veľkomestách je trendom zavádzať odovzdávacie stanice tepla priamo do bytov.

3. V niektorých lokalitách sú ešte centralizované zdroje tepla a štvorrúrkové rozvody ústredného vykurovania a teplej vody. Stále tiež pretrváva mýtus, že je lepšie predimenzovať zariadenie – pre každý prípad. Podľa našich skúseností však v prípade predimenzovania zariadenia regulačné armatúry a čerpadlá nepracujú v optime svojej charakteristiky. V tejto oblasti odporúčame vychádzať z výpočtu tepelných strát projektanta a zariadenie dimenzovať podľa výpočtu. Výrobca odovzdávacej stanice tepla dimenzuje zariadenie tak, aby dosiahlo požadované parametre aj pri extrémnych podmienkach.





Ing. Jaroslav Rehuš
Vaillant Group Slovakia, s. r. o.
vedúci oddelenia technickej podpory predaja

1. Pre väčšinu bytových domov je vhodné centralizované vykurovanie. Je to dané už jestvujúcim systémom vykurovania, ale aj inžinierskymi sieťami, ktoré nie sú uspôsobené na vykurovanie jednotlivých bytov. V takýchto prípadoch sa veľmi dobre osvedčili malé kotolne pre jednotlivé bytové domy, ktorými možno ušetriť náklady na vykurovanie. Teplo na vykurovanie sa totiž vyrába v mieste spotreby a odpadajú tak straty, ktoré vznikajú v rozvodoch diaľkového vykurovania a predstavujú nemalú položku, ktorú musí v konečnom dôsledku zaplatiť spotrebiteľ.

Súčasná výstavba bytových domov viac preferuje decentralizované vykurovanie, pri ktorom má každý byt svoj kotol. Tomuto zámeru sa potom prispôsobuje aj projektová dokumentácia. Výhodou decentralizovaného vykurovania je možnosť vlastníkov bytov rozhodnúť sa, kedy a na akú teplotu si budú dom alebo byt vykurovať.

2. Súčasný stav systémov vykurovania sleduje aktuálne riešenia. Vykurovacie systémy sa navrhujú podľa požiadaviek zákazníka s ohľadom na možnosti technických riešení. Aj v tejto oblasti prebieha neustály vývoj, ktorý smeruje k ekologickému a ekonomickému vykurovaniu. Čoraz viac sa využíva kondenzačná technika a obnoviteľné zdroje tepla, pričom na našej strane (ako výrobcu vykurovacej techniky) je úloha vedieť uspokojiť potreby všetkých zákazníkov. Staršie vykurovacie systémy sú často prispôsobené na gravitačnú cirkuláciu. Majú väčší objem vykurovacej vody, často sú predimenzované, a tak tu možno s výhodou použiť kondenzačné kotly, ktoré v takýchto systémoch bez problémov fungujú a počas vykurovania pracujú prevažný čas v kondenzačnom režime.

3. Jednou z najrozšírenejších mylných informácií je tvrdenie, že kondenzačná technika je vhodná len do podlahového alebo nízkoteplotného systému. Kondenzačný kotol je v porovnaní s klasickým kotlom úspornejší aj v systéme s vyšším teplotným spádom a jeho spolupráca s ekvitermnou reguláciou by mala byť samozrejmosťou. Takýmto spôsobom je kotol schopný pracovať v kondenzačnom režime aj počas zimného obdobia, lebo priemerná teplota v tomto období je menšia než výpočtová teplota pre vykurovací systém. Kondenzačné kotly s ekvitermnou reguláciou pracujú v prechodnom období vždy v kondenzačnom režime. V porovnaní s klasickým alebo zastaraným typom plynového kotla to vedie k finančným úsporám a znižovaniu nákladov na vykurovanie.





Ing. Natália Banduričová
Spravbytkomfort, a. s.
predsedníčka predstavenstva a riaditeľka

1. Na túto otázku je nevyhnutné pozrieť sa z viacerých uhlov a hneď si treba zodpovedať, do akej miery si budeme ceniť to, čo CZT poskytuje. Nepochybne sú to záruky istoty, komfortu, bezpečnosti, ekológie a často aj ceny.

Starostlivosť o zdroj tepla je zložitá a dlhodobá a je lepšie, ak je v rukách odborníkov, a nie na pleciach jedného dobrovoľníka z obytného domu. Financovaním celého CZT sú odberatelia odbremenení od vynakladania finančných prostriedkov na údržbu a budúce investície do zariadení. Odborníci sledujú trendy v oblasti tepelného hospodárstva a sústavne modernizujú zariadenia v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy.

Zariadenia na výrobu tepla patria zároveň medzi tzv. vyhradené zariadenia. To znamená, že tak ako pri všetkých technických zariadeniach aj pri nich je riziko poruchy, prípadne havárie. Preto odborníci, ktorí sa profesionálne venujú týmto zariadeniam, prísne kontrolujú príslušné technológie, aby zabezpečili ich bezporuchový chod. Všetky zdroje CZT na Slovensku podliehajú prísnym pravidelným kontrolám, v rámci ktorých sa preverujú technické aj ekonomické ukazovatele dodávky tepla.

Centralizované zdroje tepla sú veľmi flexibilné a rýchlo dokážu reagovať na nové trendy pri výrobe tepla. V súčasnosti sa výrazne a často diskutuje o výrobe tepla z alternatívnych zdrojov, ku ktorým patrí aj výroba tepla z biomasy. V Prešove sú v súčasnosti dve takéto kotolne, jedna je v prevádzke už dva roky a druhá je pred ukončením výstavby. Z pohľadu ekológov je výroba tepla z takýchto zdrojov k životnému prostrediu neutrálna.

Na záver treba spomenúť cenu vstupných surovín – v súčasnosti, keď sa otvoril trh s energiou, vedia veľkovýrobcovia dohodnúť výhodnejšie podmienky a lepšiu cenu.

2. Pri realizácii nových stavieb treba zohľadniť najmä ekonomické ukazovatele. Výstavba kotolní – či už priamo v objekte, alebo bytových kotolní – zvyšuje investičné náklady domu a zároveň aj bytu. Naša spoločnosť je toho názoru, že ak je v blízkosti novostavieb rozvod tepla z centrálneho zdroja, je omnoho ekonomickejšie – nielen pre investora, ale aj pre budúcich vlastníkov bytov – napojiť sa na tento rozvod. Zároveň platí, že čím je vystavaných individuálnych zdrojov na výrobu tepla, tým viac sa znečisťuje ovzdušie.

3. Stále bojujeme so zastaranými názormi – najmä v oblasti (ne)informovanosti investorov a samotných odberateľov. Máme na mysli predovšetkým jednoznačné tvrdenia, že dodávka tepla z CZT je drahšia ako z individuálnych zdrojov. Mnohí nezainteresovaní chápu pojem teplo = plyn. To však nie je pravda. Teplo je tovar, ktorý v sebe zohľadňuje všetky náklady súvisiace s jeho výrobou, čiže plyn, elektrickú energiu, údržbu, poistenie a odpisy. Preto je aj pri rozhodovaní o systéme vykurovania veľmi dôležité zohľadniť všetky tieto náklady budúceho zdroja. A jedine vtedy bude objektívny pohľad na výšku ceny tepla z CZT a individuálnych zdrojov.






Milan Výrostko
Tepláreň Košice, a. s.
vedúci oddelenia obchodu s teplom

1. Výhody či nevýhody jednotlivých typov vykurovania závisia vo veľkej miere od konkrétnej projektovanej stavby a vzdialenosti od primárnych rozvodov CZT. Tieto dva faktory významne ovplyvňujú výsledné náklady na vykurovanie, a to nezávisle od toho, či ide o bytový dom, administratívnu budovu, alebo o priemyselný objekt.

2. Viaceré budovy realizujú v súčasnosti opatrenia na reguláciu systému vykurovania. Objekty sa zatepľujú a rekonštruujú, s čím súvisia možné úspory v budúcnosti. Tu je dôležité uviesť, že rozhodnutie o novom zdroji vykurovania by malo byť urobené až po realizácii týchto opatrení, keďže individuálny zdroj môže byť zbytočne nadimenzovaný. Pri CZT je situácia v prípade úpravy odberu tepla a TV flexibilnejšia.

3. Pri porovnaní CZT s individuálnym zdrojom vykurovania dochádza často k skresleniu celkových nákladov. Do úvahy treba brať nielen cenu vykurovacieho média, ale aj náklady na údržbu a ďalšiu prevádzkovú starostlivosť súvisiacu s príslušnou legislatívou. Nezanedbateľnými sú faktory bezpečnosti zdroja, alternatívy v prípade jeho výpadku či vplyvu na životné prostredie.

Aké sú poznatky z praxe? Hovorí Ing. Ľuboslav Jánoš z Cechu vykurovania, tepelnej techniky a inštalácií: V prvom rade by som chcel pripomenúť, že diskusia na tému centralizovaného, respektíve decentralizovaného zásobovania teplom na vykurovanie tu už prebieha dlhodobo. A jednoznačným výstupom sa nedá ukončiť najmä preto, že sa v nej používajú cielené argumenty, ktoré síce majú svoju váhu, ale nezodpovedajú komplexnosti. Uvediem príklad: Užívateľ bytovej jednotky v bytovom dome sa rozhodol pre samostatnú vykurovaciu sústavu s hlavným argumentom, že ho to vychádza lacnejšie. Nekvantifikuje však už, koľko tepla v ročnom vyúčtovaní ukradol susedom, čím im spôsobil vyššiu spotrebu energie. Bytový dom sa pritom nachádza v lokalite s veľkou hustotou odberu tepla vyrábaného v centrálnom zdroji, ktorý po rekonštrukcii (modernizácii), prípadnej výmene starých rozvodov tepla za nové a s prehodnotenými parametrami spĺňa minimálne súčasné legislatívne požiadavky o efektívnosti pri používaní energie. Navyše, zdroj možno prispôsobiť napríklad využívaniu slnečnej energie alebo viacpalivovej základni. Čo z toho vyplýva? Vykurovanie a v tejto súvislosti aj zásobovanie teplom sa musí riešiť s predstihom (podobne ako územné plány), bez neustálych rozkopávok a úzkoprsých koncepcií. V reálnom živote som sa v tejto oblasti stretol s dobrými myšlienkami či priamo uskutočnenými akciami – nezrealizovali sa však cenovo optimálne, a tak sa nedosiahol výsledný efekt podľa očakávania. Pokračovaniu „starých tradícií“ pomáha aj administratívno-byrokratický prístup úradníkov, ktorí sa držia nalinkovaných postupov, a nič iné ich nezaujíma, pretože by im pribudla práca.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov, Tepláreň Košice

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.