asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Voda nás zaväzuje k ochrane

28.11.2016

Na Slovensku máme kvalitnú pitnú vodu, pre ľudí v zahraničí a ani v Európe to však nie je bežný štandard. Aby sme si ho zachovali, treba dbať na udržiavanie a obnovu jestvujúcich vodovodov a budovať nové, kvalitné siete. A práve to je jednou z nosných náplní firmy Combin z Banskej Štiavnice. Pre časopis Inžinierske stavby sme sa porozprávali s jej riaditeľom a spoluzakladateľom Ing. Vladimírom Gallom.

Onedlho to už bude 25 rokov od začiatku fungovania firmy Combin. Mohli by ste ich krátko zrekapitulovať?
Combin vznikol 7. februára 1992, zakladali ho šiesti spoločníci, všetko zamestnanci Rudných baní, moji kolegovia z práce. Prvý rok bolo vo firme 7 zamestnancov, maximom bolo tristo zamestnancov. Posledné roky máme okolo 200 kmeňových ľudí, v tohto roku 175 ľudí, lebo ide o jeden z najťažších rokov.

Prečo?
V roku 2015 sa končili programovacie obdobia a všetky projekty, aj tie začaté, sa museli uzavrieť do decembra 2015. Uplynulý rok bol extrémne silný, čo sa týka objemu výroby, rok 2016 priniesol zase prepad, lebo nové projekty sa rozbiehajú len pomaly. Okrem toho prebehli voľby a s nimi aj personálne zmeny na úradníckych postoch a tým pádom tento rok nenapreduje veľmi rýchlo.

Takže nekopírujete vývoj stavebného trhu?
Najväčší podiel majú na slovenskom stavebníctve cestné stavby, a to najmä diaľničný program, na ktorom Combin neparticipoval a ani neparticipuje. Zameriavame sa najmä na vodohospodárske a environmentálne stavby a na stavby protipovodňovej ochrany, čiže na projekty smerujúce k ochrane životného prostredia. Zúčastňujeme sa teda na vodohospodárskom programe. Pôsobíme aj v bytovej výstavbe pri výstavbe nájomných bytov. V cestnom hospodárstve vykonávame predovšetkým spätné opravy komunikácií po realizácii vodohospodárskych sietí. Minulý rok sme boli aj v TOP10 stavebných firiem, a to práve vďaka vodohospodárskym stavbám.
V súčasnosti sa končí projekt výstavby nových sietí, v rámci ktorého muselo Slovensko odkanalizovať obce a mestá nad 2 000 obyvateľov. Už teraz sa však zameriavame na rekonštrukciu jestvujúcich sietí, lebo vodovodné siete sa budovali ešte v 50. rokoch minulého storočia, výstavba viacerých ďalších vodohospodárskych stavieb potom pokračovala v 70. a 80. rokoch. Niektoré stavby tak majú 25 rokov, iné však aj viac ako 50 rokov, takže prichádza čas, keď budú musieť ísť do rekonštrukcie, aby sa dodržalo zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Spoločnosť Combin sa zameriava najmä na vodohospodárske a environmentálne stavby. Na obrázku je ČOV v Trenčianskych Stankovciach.

Pomáhajú pri týchto rekonštrukciách nejaké nové technológie?
Áno, snažíme sa priniesť na Slovensko technológie, ktoré by dokázali zlacniť výmenu a rekonštrukciu vodovodných sietí. Ponúkame technológie na zaťahovanie veľkých profilov či na sanáciu vnútra profilov za účelom zvyšovania kvality pitnej vody. V súčasnosti rokujeme a snažíme sa dohodnúť aj použitie ďalšej bezvýkopovej technológie. Ak by som to mal zhrnúť, snažíme sa byť na našom trhu v pozícii špecialistu na bezvýkopové technológie pri rekonštrukcii potrubí.

Akého časového horizontu sa tieto rekonštrukcie týkajú?
Každá vodárenská spoločnosť má vypracovaný plán obnovy, žiaľ, všetko závisí od finančných trhov. Dnes sú vodárenské spoločnosti veľmi zaťažené úvermi na spolufinancovanie aktuálnych veľkých európskych projektov, takže je to ešte otázka času. Ďalšia vec je, v akom režime sa rekonštrukcie uskutočnia, vodárenské spoločnosti ich budú musieť financovať pravdepodobne z vlastných zdrojov.

Pomerne silno sú vo vašom portfóliu zastúpené aj sanácie betónových konštrukcií a ich injektáže. Týkajú sa takisto predovšetkým vodohospodárskych stavieb?
Áno, realizovali sme viaceré sanácie betónových konštrukcií existujúcich vodných diel – pre Slovenský vodohospodársky podnik to bola sanácia betónov a povrchov betónových konštrukcií niekoľkých vodárenských nádrží.
Používame pri tom európske technológie na sanácie povrchu, máme injektážne súpravy na trhliny a vysokotlakové čističe povrchov betónových konštrukcií a potom technológie na reprofilácie jednotlivých profilov.

Čo ostatné stavebné segmenty?
V jednom období sme mali veľmi silné pozemné staviteľstvo. Išlo o projekty zamerané na zníženie energetických záťaží – zatepľovali sme školy, obecné úrady a ďalšie verejné budovy a zároveň sme v nich vymieňali okná. V roku 2009 prevýšil tento segment dokonca tržby iných stavieb. Posledných 5 rokov je však naším nosným programom výstavba nových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Za ním nasleduje pomerne silná divízia podzemného staviteľstva, do ktorého spadá razenie štôlní či mikrotunelov a aj sanácie podzemných priestorov proti vode. Toto zameranie vychádza, prirodzene, z našej banskej histórie a po vodohospodárstve predstavuje náš druhý najväčší segment.

Ak by sme mali hovoriť konkrétnejšie, ktoré zákazky vás v súčasnosti najviac zamestnávajú?
Inžinierske stavby. V súčasnosti realizujeme kanalizáciu v Čiernom Balogu a máme podpísanú zmluvu na kanalizáciu v Bojnej pri Topoľčanoch, čo je nová zákazka, ktorá začala bežať v tomto roku v októbri.

Máte na tieto zákazky ľudí? Mnohé technické profesie dnes trpia ich akútnym nedostatkom, a to pravdepodobne už na všetkých stupňoch. Vy s tým nemáte problém?
Máme, šikovní špecialisti idú do zahraničia. Dnes sa hovorí o vysokej nezamestnanosti, skúste však niekoho zamestnať napríklad v takej Revúcej, kde máme svoje aktivity. Kto chce robiť, robí, kto nie, je na úrade práce. Práce je pritom dosť, ľudia z odborných profesií by mali čo robiť. Minulý rok sme robili aj s neprofesionálnymi subdodávateľmi, ale vracia sa nám to, pretože máme reklamácie a musíme robiť opravy. Vtedy sa nestíhalo, teraz je však vážny prepad, firma je v krízovom režime.

Ako sa z neho dostávate?
Predovšetkým sa musia rozbehnúť projekty, ktoré sú schválené a musia sa začať stavať stavby, ktoré sa stále len preverujú a posudzujú. Jednoducho musíme začať robiť.

Bola firma nútená aj prepúšťať svojich zamestnancov?
Hoci niektorí ľudia odišli v minulom roku do zahraničia a stavy sa znížili, snažil som sa ich neprepúšťať. Verím, že tie zákazky, ktoré sme vytendrovali, sa rozbehnú. Očakával som, že oproti minulému roku to bude zlé, ale myslel som si, že toto leto už pôjdeme naplno. Máme bagre, nákladné autá, kamióny aj ďalšiu techniku, všetko je pripravené. Mnohokrát ide pritom o zložitejšie mechanizmy s riadením počítačmi, obsluha ktorých si vyžaduje skúsených odborníkov. Týchto ľudí si rozhodne držíme.

Turá Lúka, sanácia zosuvu v km 1,139 – 1,297 úpravy koryta Myjavy

Vlastníte tento technický park?
Všetky stroje vlastníme, máme vyše 100 mechanizmov, ktoré robia len pre nás, pričom ich neprenajímame iným. Máme to na dvore v Banskej Štiavnici, je tam mechanizačné aj opravárenské centrum.

Spomínali ste reklamácie, robíte aj záručný servis?
Existuje päťročná záruka, takže musíme odstraňovať poruchy, ktoré sa objavia v našom diele. Väčšinou sa do piatich rokov všetko ukáže.

Zjednodušene sa dá povedať, že mnohé vaše aktivity spája ochrana životného prostredia. Začínajú už podľa vás ľudia počúvať na zelený rozmer? Alebo sa zohľadňujú najmä peniaze, aby to bolo čo najlacnejšie?
Už to nefunguje tak, že najlacnejší vyhráva. Ľudia sa začínajú viac pozerať do budúcnosti, aj štát dáva „zelenú úsporám“ a prispôsobuje tomuto trendu legislatívu. Väčšina investorov zohľadňuje, čo bude stáť prevádzka a hľadia na to, aby bola ekonomická a zároveň aj ekologická. Vidíme to aj na diaľničnom programe, kde už má ekológia tiež svoj vplyv.

Veľa vašich aktivít má navyše priesečník vo vode, ktorá je v niektorých krajinách vzácnejšia ako ropa. Čo pre vás znamená?
Vodu si musíme vážiť. Človek bez jedla vydrží tri týždne, bez vody tri dni a bez vzduchu tri minúty. Vzduch máme zadarmo, za vodu si platíme veľmi málo, na jedlo sme ochotní dať najviac. Hygienické normy sú u nás nastavené tak, že z verejných vodovodov máme na Slovensku kvalitnú pitnú vodu. Pre ľudí v zahraničí a ani v Európe to však nie je bežný štandard. Vodu si musíme chrániť, máme jej možno toľko, že si ju nevážime – stačí vycestovať mimo republiky a vidíme, koľko stojí fľaša vody. Tým, že mám vzťah k vodnému hospodárstvu, aj ja sa správam k vode ako k niečomu, čo nás zaväzuje k ochrane.

Ľudia si to však stále neuvedomujú...
Nevážia si vodu, lebo je lacná. Mala by zdražieť a potom si ju budeme vážiť. Som aj rybár, takže mám vzťah k vodným nádržiam, riekam a vážim si diela našich otcov, za ktoré im musíme byť vďační – napríklad Vážsku kaskádu, ktorá sa začala budovať ešte medzi vojnami. Zároveň máme vybudované vodné diela, ktoré zásobujú obyvateľstvo pitnou vodou. Sú to úžasné stavby, ktoré sa podarilo vybudovať a mali by sme robiť všetko pre ich zachovanie.

www.combin.sk

Rozhovor pripravili Ľudovít Petránsky a Silvia Friedlová.
FOTO: Combin, Miro Pochyba

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP