tunel markovec projekt priebeh vystavby a zmluvne podmienky
Galéria(5)

Tunel Markovec – projekt, priebeh výstavby a zmluvné podmienky

Slovinská diaľnica A1 Šentilj – Srmin je pre milovníkov severného Jadranu, cestujúcich do Chorvátska cez Slovinsko, určite známy úsek diaľnice. Tí, ktorí ju využívajú, vedia, že pohodlne pocestujú od rakúsko-slovinskej hranice cez Ljubljanu až do prístavného mesta Koper. Tu sa však ich pohodlná jazda končí a v letných mesiacoch narazia na niekoľko kilometrové zápchy vedúce až po chorvátsku hranicu.

01 skanska big image
04 skanska big image
03 skanska big image
02 skanska big image
tunel markovec projekt priebeh vystavby a zmluvne podmienky 5355 big image
tunel,projektySlovinská vláda prostredníctvom štátnej spoločnosti Družba za avtoceste v Republiki Sloveniji (DARS), dobudovala počas stavebného boomu v oblasti dopravnej infraštruktúry začiatkom 21. storočia takmer kompletnú diaľničnú infraštruktúru. Úseky rýchlostných ciest H5 Koper – Izola a následne H6 Izola – chorvátska hranica však nepatrili medzi prioritné, a tak sa s ich výstavbou začalo neskôr. Ako prvá prišla na rad trasa H5 Koper – Izola. Táto cesta sa napája na už existujúcu diaľnicu A1 za tunelmi Kastelec a Dekani, kde Skanska v minulosti aktívne pôsobila. Cesta začína práve tunelom Markovec (obr. 1), rovnomenne nazvaného podľa kopca vypínajúceho sa v obytnej časti prístavného mesta Koper.

Opis projektu
Tunel Markovec je dvojrúrový cestný tunel situovaný na úseku rýchlostnej cesty Koper – Izola. Zo strany mesta Koper (východný portál) začína pri útese kopca Markovec len niekoľko metrov od mora (obr. 2) a vedie až do údolia potoka Pivol v Izole (západný portál).

tunel,projekty,MarkovecDĺžka pravej tunelovej rúry je 2 144 m a dĺžka ľavej tunelovej rúry je 2 174 m. Priečny sklon vozovky je od 2,5 % do 3,5 %. Šírka jazdného pruhu je 3,5 m s krajnicou 0,35 m. Celková svetlá šírka tunela je 7,7 m. Svetlý profil tunela je 92 m2, po dokončení bude svetlá prepravná výška 4,7 m. Každých 250 m je navrhnutá prechodná prepojka a každých 750 m prejazdná prepojka. V tuneli sa nachádzajú dva zálivy s dĺžkou asi 50 m (v mieste prejazdných prepojok).

Geológia
Tunel sa nachádza vo flyšových horninách patriacich ku klasickým oceánskym sedimentom, tvorených prevažne vápnitým pieskovcom vo vrstvách 5 – 40 cm, ktoré sa striedajú s vrstvami ílovca. Flyš je veľmi konsolidovaný a stabilný s pevnosťami od 10 do 50 MPa. V nadstropí tunela sa nachádza vrstva pieskovca s hrúbkou až do 3 m s pevnosťami 100 – 150 MPa, ktorá vedie takmer po celej dĺžke tunela. Nadložie je v rozpätí od 5 do 150 m.

Technické riešenie tunela
Výstavba tunela je navrhnutá pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM) z oboch strán proti sebe. Vzhľadom na husto zastavané územie nemožno na východnom portáli použiť klasické vrtno-trhacie práce, preto projekt zvažuje použitie fréz.

tunel,projekty,MarkovecCelý projekt je pripravený v súlade s rakúskymi štandardami Onorm B 2203. Tunel je rozdelený do piatich horninových tried BT – BT2, BT3, BT4, BT7, BT10, pričom ku každej je pridelených 3 – 8 vystrojovacích tried pre kalotu, ústupok a protiklenbu. Zo západného portálu (obr. 3) bude vybudovaný hĺbený tunel, ktorý bude následne zasypaný. Násypy v otvorenej časti v blízkosti tunela budú vybavené masívnymi opornými stenami. Na východnom portáli sa vybuduje galéria, čiastočne zasypaná a z pravej strany otvorená na pilieroch.

Priebeh výstavby, organizácia prác a strojné vybavenie
Raziace práce začali pomocou tunelbagra s hydraulickým kladivom v apríli 2010 od západného portálu a o mesiac neskôr od východného portálu. Počas prvých 30 m bolo potrebné vybudovať ochranný dáždnik z oceľových rúr l = 15 m, Φ 114 mm v počte 25 ks. Po skúšobných odpaloch, seizmických meraniach a meraniach vibrácií sa postupne prešlo na vrtno-trhacie práce. Čelo sa zaisťuje 3 – 5 cm striekaného betónu. Na zabezpečenie výrubu sa používa oceľová TH výstuž, v závislosti od vystrojovacej triedy v krokoch od 1,0 do 2,2 m. Hrúbka striekaného betónu je 20 – 30 cm s dvomi, respektíve jednou vrstvou mrežoviny Q189. Na kompletizáciu primárnej výstuže sa používajú SN-kotvy osádzané do vrtov Φ 75 mm, dĺžky 4 alebo 6 m striedavo v počte 17 a 18 ks, v lepších vystrojovacích triedach pri kroku 2,2 m striedavo 8 a 9 ks dĺžky 4 m.

tunel,projekty,MarkovecPráce prebiehajú počas nepretržitej prevádzky v 12-hodinových zmenách. Pri výstavbe je použitá štandardná strojná zostava, napríklad vrtné vozy Atlas Copco L2C a E2C, tunelové bagre Liebherr R 934 a R 944 Litronic, nakladače Volvo 150 F a 150 E, striekacie súpravy Meyco Potenza.

Zmluvné podmienky
Verejná súťaž na výber zhotovovateľa diaľničného úseku Koper – Izola s tunelom Markovec bola niekoľkokrát opakovaná a napokon bolo úspešné združenie spoločností CPM d.d. – Alpine Bau GmbH, ktoré podpísalo s obstarávateľom DARS d.d. zmluvu na realizáciu uvedeného projektu podľa zmluvných podmienok FIDIC 1999 – červená kniha.

Následne spoločnosť CPM d.d., ktorá bola zodpovedná za výstavbu tunela, oslovila spoločnosť Skanska SK a. s., s požiadavkou realizovať raziace práce a primárne ostenie tunela Markovec. Po náročných rokovaniach bola podpísaná zmluva, zohľadňujúc zmluvné podmienky FIDIC 1991 pre subdodávateľov a v apríli 2010 začali práce na razení tunela Markovec.

Napriek tomu, že subdodávateľ zabezpečil svoju pozíciu v značnom rozsahu upravenými zvláštnymi zmluvnými podmienkami, v priebehu výstavby došlo na slovinskom stavebnom trhu k mimoriadnym situáciám, ktoré výrazne ovplyvnili celý následný priebeh realizácie projektu. Spoločnosť CPM d.d. sa začala dostávať do platobnej neschopnosti a subdodávateľ Skanska SK a. s., ku koncu roka 2010 v zmysle zmluvných podmienok práce pozastavil a následne zmluvu vypovedal. V decembri 2010 boli všetky práce na projekte zastavené z dôvodu platobnej neschopnosti člena združenia CPM d.d.

Druhý člen združenia – Alpine Bau GmbH, ktorý bol zmluvne viazaný voči obstarávateľovi DARS pokračovať v realizácii diela, okamžite oslovil spoločnosť Skanska SK a. s., s požiadavkou, aby spolupracovali na výstavbe tunela spolu s Alpine Bau GmbH. Treba poznamenať, že napriek ukončenej pôvodnej zmluve, subdodávateľ Skanska SK a. s., naďalej pokračoval v realizácii základných opatrení na zaistenie bezpečnosti a stability tunela až do opätovného začatia raziacich prác.

Po vysporiadaní zmluvných záležitostí medzi obstarávateľom a členom združenia preberajúcim celkovú zodpovednosť za projekt, v marci 2011 Alpine Bau GmbH a Skanska SK a. s., podpísali novú subdodávateľskú zmluvu, na základe ktorej Skanska SK a. s., okamžite začala práce na výstavbe tunela Markovec.
–>–>
Záver
Slovinský stavebný trh, ktorý v posledných 15 rokoch výrazne expandoval v segmente cestnej infraštruktúry, zaznamenal zásadné zmeny. Realizácia projektu diaľničného úseku Koper – Izola s tunelom Markovec je toho zrejmým dôkazom. Roky 2010 a 2011 znamenajú pre slovinské stavebníctvo prelomové obdobie, keď sú etablované najsilnejšie domáce stavebné spoločnosti vystavené tlaku vývoja aktuálneho stavebného trhu a hospodárskej krízy, pričom niektoré z nich tento tlak nevydržia. V tomto prostredí rastú menšie, avšak zdravé stavebné firmy, pred ktorými stojí nová výzva – rozsiahle dobudovanie domácej dopravnej infraštruktúry.  

Práve obdobie recesie jasne dokazuje, že riadenie a zvládnutie veľkých infraštrukturálnych projektov môžu zvládnuť len stabilné a finančne silné firmy. Treba však pripomenúť aj fakt, že lokálny partner je – vzhľadom na slovinský patriotizmus a miestne pomery – takmer nevyhnutnosťou. Nájdenie toho pravého je základom úspešnosti realizácie projektu. Na druhej strane medzinárodné spoločnosti ešte v plnej miere nevyužívajú možnosti, ktoré im slovinská legislatíva ponúka. Je to dané napríklad tým, že takéto možnosti sú na česko-slovenskom stavebnom trhu veľmi zriedkavé, respektíve nulové.

Príležitosti teda existujú, je ale nevyhnutné poriadne sa na ne pripraviť a využiť ich. Rovnako spoločnosť Skanska SK a. s., ktorá dlhodobo pôsobí na tomto trhu, stojí pred výzvou – využiť všetky doterajšie skúsenosti takým spôsobom, aby bola ešte úspešnejšia pri dobudovaní dopravnej infraštruktúry aj v tomto teritóriu.

TEXT: Ing. Erich Bako, Ing. Juraj Ježek
FOTO: Skanska SK

Erich Bako je obchodno-technický námestník v spoločnosti Skanska SK a. s. – Závod Tunely SK.  

Juraj Ježek je obchodný manažér v spoločnosti Skanska SK a. s. – Závod Tunely SK.