Bezpečnosť chodcov na priechodoch v Žiline

Na Slovensku umiera na cestných komunikáciách priemerne 200 chodcov ročne. Najčastejšími príčinami nehôd chodcov je vstup do jazdnej dráhy prichádzajúceho motorového vozidla a nesprávny odhad pri prechádzaní cez komunikáciu. Príspevok sa zaoberá hodnotením vybraných priechodov pre chodcov v meste Žilina z hľadiska ich funkčných parametrov. V poslednom čase sa v masovokomunikačných prostriedkoch zniesla vlna kritiky na kvalitu vodorovných dopravných značiek (VDZ) na priechodoch pre chodcov. Predovšetkým v zimnom období sú veľmi klzké, prípadne sú také opotrebované, že ich na ceste takmer nevidno.

Bezpečnosť cestnej premávky je stále veľmi diskutovaná téma vo všetkých krajinách s rozvinutou automobilovou dopravou. Ohrozené sú všetky skupiny účastníkov, pričom vodiči a spolujazdci v motorových vozidlách sú viac-menej chránení samotným vozidlom, cyklisti a motocyklisti sú čiastočne chránení napríklad helmou, chodci však nie sú chránení vôbec. Chodec je teda najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky.

Požiadavky na vodorovné dopravné značky
Materiály na VDZ sú v zmysle zákona č. 133/2013 Z. z. stavebným výrobkom. Na slovenský trh možno uviesť len výrobok, ktorý spĺňa požiadavky tohto zákona a príslušných noriem, a to:

• STN EN 1436+A1 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Požiadavky na vodorovné dopravné značky,
• STN 01 8020 Dopravné značky na pozemných komunikáciách.

Pred uvedením výrobku na trh musí výrob­ca zabezpečiť posudzovanie funkčných para­metrov. Systém hodnotenia a overovania vlastností VDZ a materiálov použitých na ich výrobu sa vykonáva v skúšobných laboratóriách a na skúšobnom úseku podľa normy STN EN 1824 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Skúšky na skúšobnom úseku.

Vzorky jednotlivých typov materiálov sa nanášajú na skúšobnom úseku podľa dávkovania udaného výrobcom alebo dovozcom. Dávkovanie sa udáva pre materiály určené na výrobu VDZ aj pre materiály na dodatočný posyp.

Na skúšobnom úseku sa v súlade s STN EN 1436+A1 a STN EN 1824 merajú tieto funkčné parametre VDZ vyrobených zo skúšaných materiálov:

• koeficient vratného odrazu RL za sucha,
• koeficient jasu pri difúznom osvetlení Qd,
• farba: koeficient jasu b a trichromatické súradnice x, y,
• protišmyková odolnosť – hodnota SRT,
• odstrániteľnosť (iba pri odstrániteľných – dočasných materiáloch),
• index opotrebovania.

Materiály určené na vodorovné dopravné značky musia po celý čas skúšania (1 rok) spĺňať požiadavky dané normami STN EN 1436+A1 a STN 01 8020/Z2. V súčasnosti sa na výrobu vodorovných dopravných značiek najčastejšie používajú tieto materiály:

• materiály, ktoré sa nanášajú v tekutej forme, ako sú rozpúšťadlové farby alebo farby riediteľné vodou,
• termoplastické materiály, t. j. materiály vo forme blokov, granúl alebo prášku, ktoré sa zahrievajú až do roztavenia a v roztavenom stave sa aplikujú na povrch cesty,
• materiály tvrdnúce za studena (studené plas­ty), t. j. dvojzložkové materiály v tekutom, pastovom alebo tuhom stave, ktoré sa aplikujú na povrch cesty po zmiešaní jednotlivých zložiek v predpísanom pomere,
• vopred pripravené materiály nanášané na povrch cesty pomocou tepla, tlaku, lepidiel alebo inými prostriedkami.

Treba zdôrazniť, že SK – certifikát zhody má len materiál a nie vyhotovená vodorovná dopravná značka. Za kvalitu materiálu na vodorovné dopravné značky zodpovedá výrobca a za kvalitu vyrobenej dopravnej značky zodpovedá zhotovovateľ značky.

Kvalita vodorovného dopravného značenia
Kvalita vodorovného dopravného značenia závisí od mnohých faktorov:

• typ náterovej látky – najčastejšie sa použí­vajú syntetické a vodou riediteľné nátero­vé látky. Nevýhodou týchto materiálov jeich krátka životnosť, teda obdobie, počasktorého spĺňajú požadované funkčné parametre podľa STN EN 1436+A1 a STN 01 8020/Z2. Priechody sú vystavené dvoja­kému opotrebovaniu. Jednak opotrebovaniu, ktoré vzniká prejazdom motorových vozidiel, a jednak opotrebovaniu spôsobenému samotnými chodcami;
• drsnosť – v prvom rade je zaistená materiá­lom na dodatočný posyp (balotina, zmes balotiny a zdrsňujúcich prísad), pričom vyššie hodnoty drsnosti značenia sa dosahujú s použitím materiálov na dodatočný posyp, ktoré obsahujú určitý podiel zdrsňujúcich prísad. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim tento parameter je drsnosť podkladu – vozovky. Tento fakt je významný najmä pri obnove značenia, keď sa vodorovná dopravná značka aplikuje na existujúcu vrstvu značenia, ktorá nedosahuje hodnoty drsnosti povrchu komunikácie. Najmä pri priechodoch pokrývajú vozovku pomerne široké plochy VDZ, na ktorých vzni­ká najmä pri zlých poveternostných podmienkach (dážď, sneh a mráz) pre chodcov nebezpečenstvo pokĺznutia a úrazu. Väčšina syntetických látok používaných na VDZ má zlé protišmykové vlastnosti. Na SK – certifikátoch je vyznačené, že sa nesmú používať samotné materiály, ale len materiály s dodatočným posypom – balotinou alebo protišmykovými prísadami. V praxi sa tento údaj nerešpektuje a v snahe ušetriť náklady na značenie sa použije náterová látka bez dodatočného posypu;
• aplikácia v klimatických podmienkach – teplota vzduchu, teplota podkladu, relatívna vlhkosť vzduchu a podobne – výrobca vo svojich technických listoch informuje o optimálnych podmienkach aplikácie, ktoré treba dodržať. Podklad musí byť suchý, čistý, bez olejových škvŕn. Teplota vozovky musí byť nad rosným bodom;
• spôsob aplikácie – strojné zariadenia majú rôzne systémy aplikácie materiálov na dodatočný posyp, a to z hľadiska kinetickej energie, ako aj nastavenia dávkovania prídavného materiálu.

Jednoduché strojné zariadenie umožňuje nastaviť množstvo materiálu na plošnú jednotku len približne. Množstvo je závislé od pracovnej rýchlosti stroja, materiál na dodatočný posyp sa pridáva voľne a je zabudovaný do náterovej látky len gravitačnou silou. Na aplikáciu sa v súčasnosti používajú zariadenia, ktoré vyhovujú najvyšším požiadavkám – automatické nastavenie množstva náterovej látky, množstva balotiny, ako aj nastavenie tlaku, akým sa balotina aplikuje na značku;

• použitý typ balotiny – úroveň retroreflexie je zásadne ovplyvnená dostatočným zabudovaním balotiny do materiálu. Vplyv má typ použitej balotiny, vlastnosti materiálu a technológia aplikácie. Pri aplikácii môže byť balotina do materiálu zabudovaná buď vďaka svojej gravitačnej energii, alebo za spolupôsobenia kinetickej energie. Veľký vplyv má aj veľkosť jednotlivých guľôčok balotiny. Drobnejšie guľôčky budú v materiáli „utopené“, zatiaľ čo guľôčky s väčším priemerom sa uchytia len menšou časťou svojho povrchu, čoho dôsledkom bude ich drobenie a následná strata retroreflexie a drsnosti VDZ;
• kvalita povrchu cesty a jej údržba – na kvali­tu vodorovného dopravného značenia má vplyv drsnosť vozovky, hĺbka textúry, výtlky, trhliny, zostatky starého značenia, ako aj spôsob údržby cesty – druh a množstvo posypového materiálu, údržba cesty snehovými pluhmi, podmienky aplikácie atď.;
• intenzita dopravy – čím je doprava intenzívnejšia, tým viac sa opotrebovávajú VDZ. Veľký vplyv má predovšetkým intenzita dopravy nákladných automobilov.

Výsledky
Koncom mája a v júni 2013 prebiehalo v Žiline meranie funkčných parametrov vodorovného značenia na priechodoch pre chodcov. Celkovo sa meralo na 12 priechodoch, ktoré boli striekané v máji. Na priechody sa aplikovali náterové látky Sinolack Riviera a Sinolack Normandie. Na všetkých priechodoch sa aplikoval dodatočný posyp balotinou Sovitec.

Farba – chromatickosť (zrakový vnem) stanovuje viditeľnosť VDZ vo dne. Namerané hodnoty trichromatických súradníc x, y ležali aj po dvoch mesiacoch po aplikácii vnútri plochy definovanej súradnicami bodov uvedenými v tab. 6 v STN EN 1436+A1.

Koeficient jasu b je parameter, ktorým sa hodnotí viditeľnosť značky vo dne. VDZ sa podľa nameraných hodnôt koeficientu jasu b zaradí do triedy B0 až B5. Namerané parametre všetkých testovaných priechodov dosahovali triedy B1 až B5 podľa STN EN 1436+A1. Minimálnu požiadavku podľa STN 01 8020, triedu B2, nespĺňal priechod na Tvrdého ulici.

Koeficient jasu pri difúznom osvetlení Qd – hodnotí sa denná viditeľnosť. VDZ sa podľa nameraných hodnôt zaradí do triedy Q0 až Q4. Namerané parametre všetkých testovaných priechodov dosahovali triedy Q2 až Q5 podľa STN EN 1436+A1. Minimálnu po­žiadavku podľa STN 01 8020 spĺňali všetky priechody.

Koeficient vratného odrazu (retroreflexia) R_L – viditeľnosť v noci je daná vratným odrazom, retroreflexiou zaistenou materiálom na dodatočný posyp – balotinou. VDZ sa podľa nameraných hodnôt RL zaradí do triedy R0 až R5. Namerané parametre testovaných priechodov dosahovali asi dva týždne po aplikácii triedy R2 až R4. Namerané parametre testovaných priechodov dosahovali asi mesiac a pol po aplikácii triedy < R1 až R4. Minimálnu požiadavku podľa STN 01 8020, triedu R2, nespĺňali dva priechody – priechod na Legio­nárskej ulici a na Hurbanovej ulici pri Tescu.

Odolnosť proti šmyku SRT – drsnosť – VDZ sa podľa nameraných hodnôt odolnosti proti šmyku SRT zaradí do triedy S0 až S5. Namerané parametre testovaných priechodov dosahovali asi dva týždne po aplikácii triedy < S1 až S2.

Minimálnu požiadavku podľa STN 01 8020, triedu S1, nespĺňal jeden priechod. Namerané parametre testovaných priechodov asi mesiac a pol po aplikácii dosahovali triedy < S1 až S1, pričom len jeden priechod spĺňal požiadavky STN 01 8020.

Index opotrebovania – dopravné značky v súlade s normou STN 01 8020 vyhovujú dovtedy, kým značka kryje najmenej 80 % plochy povrchu vozovky, na ktorom bola zhotovená. V tomto prípade sa Index opotrebovania rovná 1. V prípade, že index opotrebovania je < 1, značka kryje menej ako 80 % plochy a treba ju obnoviť.

Záver
Funkčné parametre priechodov pre chodcov tesne po aplikácii vyhovujú požiadavkám STN 01 8020. Ich kvalita však časom rapídne klesá. Už po mesiaci a pol od aplikácie nevyhovujú parametrom – odolnosť proti šmyku a retroreflexia. Pri rozhodovaní, aký druh materiálu použiť na vodorovné dopravné značenie pri aplikácii priechodov pre chodcov, majú zadávatelia niekoľko možností. Nákupná cena je vo väčšine prípadov rozhodujúcim parametrom, dôležité je však vziať do úvahy aj kvalitu materiálu, životnosť, cenu údržby, použiteľnosť a likvidáciu. Tieto parametre môžu vynaložené náklady do budúcnosti znížiť.

Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu APVV, č. projektu VMSP-P-0091-09.

Ing. Margita Jergušová, Ing. Lenka Moravčíková
FOTO: Výskumný ústav dopravný

Margita Jergušová a Lenka Moravčíková pracujú v Skúšobnom laboratóriu náterových látok a dopravného značenia Výskumného ústavu dopravného, a. s., Žilina.

Literatúra
1. Jergušová, M.: Hodnotenie vodorovných dopravných značiek na skúšobnom úseku v rokoch 2010 – 2011 a zmena ich funkčných parametrov vplyvom zimnej údržby. In: Horizonty dopravy 2/2011, ročník XIX., str. 3 – 6.
2. STN 01 8020 Dopravné značky na pozemných komunikáciách.
3. STN EN 1824: 2011 Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Skúšky na skúšobnom úseku.
4. STN EN 1436+A1: Materiály na dopravné značenie pozemných komunikácií. Požiadavky na vodorovné dopravné značky.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby

–>