Program prípravy, výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014

Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest, pričom až tretina územia Slovenska má prístup na diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 minút. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v predchádzajúcom období neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, a to najmä pre nedostatočnú projektovú prípravu stavieb a meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona.

Základnými dokumentmi, ktoré definujú rámec rozvoja cestnej infraštruktúry v Slovenskej republike, sú:

• Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 vymedzujúca územie na dopravné koridory; bola schválená vládou SR uznesením č. 1033/2001 a jej záväzná časť bola vyhlásená nariadením vlády SR č. 528/2002.
• Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 162/2001. Definuje hierarchiu cestných koridorov podľa medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu. V roku 2010 bol vypracovaný doplnok č. 1, ktorého predmetom bolo predĺženie trasy rýchlostnej cesty R1 Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica o nový úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča – Ružomberok (pripojenie na diaľnicu D1) a v tom istom roku bol pripravený aj doplnok č. 2, ktorého predmetom bolo prepojenie rýchlostných ciest R1 a R2 novou rýchlostnou cestou R8 Nitra – križovatka s R1 – Topoľčany – križovatka s R2.
• Operačný program Doprava 2007 – 2013 (ďalej len OPD) predstavuje programový dokument SR na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013.

Stavby, ktoré majú alebo v blízkej budúcnosti budú mať ukončenú investorskú prípravu
Úseky, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie:

• D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka
• D1 Privádzač Lietavská Lúčka – Žilina
• D1 Lietavská Lúčka – Višňové
• D1 Višňové – Dubná Skala
• D1 Dubná Skala – Turany
• D1 Turany – Hubová
• D1 Hubová – Ivachnová
• D1 Jánovce – Jablonov
• D1 Fričovce – Svinia

Ďalšie prioritné úseky D1:

• D1 Prešov, západ – Prešov, juh
• D1 Budimír – Bidovce
• D1 Beharovce – Branisko, druhý profil
• D1 Diaľničný privádzač Spišská Nová Ves
• D1 Prešov, západ – Prešov, juh

Prioritné napojenie na Poľsko a ČR:

• D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno
• D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto
• D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica
• D3 Oščadnica – Čadca, Bukov, 2. profil
• D3 Čadca Bukov – Svrčinovec
• D3 Svrčinovec – Skalité
• R5 Svrčinovec – št. hr. SR/ČR

Prioritné zámery v okolí Bratislavy, ktorá je dopravne najzaťaženejším regiónom v rámci Slovenska:

• D4 Bratislava-Jarovce, sever – Ivanka pri Dunaji
• R7 Bratislava, Prievoz – Bratislava, Ketelec
• R7 Bratislava – Dunajská Lužná
• R7 Dunajská Lužná – Holice

–>–>
Ostatné prioritné úseky rýchlostných ciest:

• R2 Ruskovce – Pravotice
• R2 Zvolen, východ – Pstruša
• R2 Pstruša – Kriváň
• R2 Ožďany – Zacharovce
• R2 Zacharovce – Bátka
• R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou
• R3 Nižná – Dlhá nad Oravou
• R4 Prešov – severný obchvat
• R4 Svidník – Prešov

Tab. 1 Stav diaľničnej siete k 31. 12. 2010


Koncepcia programu na roky 2011– 2014
Cieľom Programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014 je zabezpečiť naplnenie programového vyhlásenia vlády, stanoviť harmonogram začatia a odovzdania stavieb v rokoch 2011 – 2014, zabezpečiť investorskú prípravu stavieb a definovať finančné zdroje na splnenie programu.

Tab. 2 Stav rýchlostných ciest k 31. 12. 2010

Priority programu na roky 2011 – 2014
Z vecného hľadiska prináša program kontinuitu s hlavnými zámermi predchádzajúcich vlád. Najvyššou prioritou zostáva budovanie diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc, teda chýbajúcich úsekov D1 od Žiliny po Prešov, posun je najmä v odvahe prezentovať verejnosti reálne termíny začatia a dokončenia jednotlivých úsekov. V porovnaní s termínmi, ktoré by boli realitou v prípade pokračovania koncesných zmlúv na 1. a 3. balík PPP, sú časové posuny nevýznamné.

Väčšinu zo 75 km chýbajúcich úsekov od Dubnej Skaly po Sviniu je reálne uviesť do prevádzky do konca roku 2014, všetky do roku 2015. Za tento časový horizont sa ešte môže posunúť úsek Turany – Hubová, kde predstavitelia Európskej komisie (EK) naďalej v rámci hodnotenia vplyvu stavby diaľnice na územia NATURA 2000 žiadajú ďalšie primerané posúdenie. Jediná významnejšia zmena priorít výstavby sa týka Žiliny. V programe sa nepočíta s výstavbou severozápadného obchvatu, keďže nie je ekonomické a ani z dopravného hľadiska potrebné, aby k Žiline z juhozápadu viedlo namiesto dvoch pruhov súčasného privádzača z diaľnice až šesť jazdných pruhov v jednom smere, čo by sa stalo v prípade výstavby plánovaných úsekov D1 aj D3 – oboch s tunelmi (v tom nie sú započítané ďalšie dva pruhy cesty I. a II. triedy). Výstavba úseku Žilina-Strážov – Brodno by teda mala mať opodstatnenie iba v prípade, že by sa stal súčasťou D1 a namiesto pripraveného južného obchvatu Žiliny by sa realizoval severný obchvat, čo je vzhľadom na stav príprav nepravdepodobné. Program preto počíta so začatím výstavby diaľničného spojenia od Žiliny v smere na Martin s tunelom Višňové začiatkom roka 2012 a jeho dokončením na prelome rokov 2016/2017. V tomto prípade ide o časový posun oproti realizácii PPP, kde v zmysle koncesnej zmluvy mal koncesionár uviesť tunel Višňové do prevádzky do polovice roka 2016.

Tab. 3 Stavby potrebné na homogenizáciu diaľnice D1

Ďalšou významnou prioritou programu je začatie výstavby väčšiny chýbajúcich úsekov diaľnice D3. Príprava najdôležitejších úsekov tu viazne na majetkovoprávnom vyrovnaní. Trvanie výkupu pozemkov bude závisieť od toho, ako sa podarí dať do poriadku údaje v katastroch nehnuteľností.

K prioritným úsekom na začatie výstavby v období do roku 2014 patria aj najdôležitejšie úseky rýchlostnej cesty R7 a diaľnice D4, ktoré by mali odľahčiť najpreťaženejšie cesty v oblasti hlavného mesta Bratislava. Nízky stupeň doterajšej pripravenosti však umožní začať výstavbu až v roku 2014, v lepšom prípade v závere roku 2013. Z ostatných plánovaných rýchlostných ciest sa v rokoch 2012 a 2013 plánuje začať výstavbu najpotrebnejších úsekov R2 medzi Zvolenom a Kriváňom a takisto obchvatu Bánoviec nad Bebravou. Väčší počet ďalších úsekov bude pripravený na využitie fondov EÚ na nasledujúce obdobie hneď od začiatku roka 2014.

Diaľničná sieť a sieť rýchlostných ciest SR bola definovaná v novom projekte výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2001.

Diaľničná sieť

• D1 Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice – štátna hranica SR/Ukrajina
• D2 št. hranica ČR/SR – Kúty – Malacky – Bratislava – št. hranica SR/MR,
• D3 Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité št. hranica SR/PR
• D4 št. hranica Rakúsko/SR – Bratislava – križovatka D2 Jarovce – križovatka Rovinka – križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji – sever – križovatka s cestou II/502 – križovatka s cestou I/2 – križovatka s D2 Stupava, juh – štátna hranica SR/Rakúsko

Sieť rýchlostných ciest

• R1 Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok
• R2 št. hranica ČR/SR Drietoma – Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice
• R3 št. hranica MR/SR Šahy – Zvolen – Žiar nad Hronom – Turčianske Teplice – Martin – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – št. hranica SR/PR,
• R4 št. hranica MR/SR – Milhosť – Košice – Prešov – Svidník – št. hranica SR/PR
• R5 št. hranica ČR/SR Svrčinovec – križovatka s D3
• R6 št. hranica ČR/SR Lysá pod Makytou – Púchov
• R7 Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec (doplnené uzn. vl. č. 523/2003) (asi 223 km)
• R8 Nitra – Topoľčany – Hradište – križovatka s R2 (doplnené uzn. vl. 882/2008) (asi 55 km), MDVRR v súčasnosti zvažuje vyriešenie dopravného zaťaženia v danom území aj alternatívnou preložkou I. triedy I/64 na štvorpruhovú cestu I. triedy

TEXT: Ing. Milín Kaňuščák
Foto: Dano Veselský

Milín Kaňuščák je generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácií a investičných projektov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/inženýrské stavby.