brezno horehronie prijima vyzvy
Galéria(6)

Brezno: Horehronie prijíma výzvy

Najkrajšie stromy sú na Horehroní... – a to sa začína práve v Brezne. Pre autora textu piesne Kamila Peteraja umelecká metafora, pre iných životná nutnosť. Strom sa stal symbolom v súčasnosti dvoch najrozvinutejších odvetví Brezna a blízkeho okolia – cestovného ruchu a ťažby dreva.

myto big image
ortom big image
brezno horehronie prijima vyzvy 6927 big image
podbrezova2 big image
demjan big image
Aby nevznikol omyl, najväčší zamestnávateľ v okrese – Železiarne Podbrezová, našťastie, ešte stále funguje, ale niekdajšie centrum strojárstva je už minulosťou. Z Mostárne Brezno zostal len napoly spustnutý areál s viacerými menšími spoločnosťami a ďalšie strojárenské podniky – Strojárne Piesok, Zlievareň Hronec, Strojsmalt Pohorelá – prešli „transformáciou“, ktorá smerovala k ich utlmeniu alebo zániku.

„Po roku 1990 sme si stále mysleli, že obnova strojárskej výroby sa stabilizuje, prípadne ešte rozšíri, žiaľ, nepodarilo sa,“ hovorí primátor Brezna Ing. Jaroslav Demian. „Je to na škodu, lebo kvalifikovaná sila v strojníckom priemysle išla pracovať inde. Našťastie, zostali nám tu lesy, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti v oblasti ťažby a spracovania dreva a spolu s rozvojom cestovného ruchu sa stali hlavnými hýbateľmi regiónu. Tú prvú zabezpečujú Štátne lesy, pričom aj Brezno má svoje mestské lesy a hospodári približne na ploche 7,5 tisíca hektára, tú druhú zase južné svahy Nízkych Tatier a plochou najväčšie pohorie Slovenska – Slovenské Rudohorie.“

Cestovný ruch
Ako „hugáň“, čiže rodák z Brezna, mám na mesto zhovievavejší pohľad. Asi aj preto, že do neho dnes prichádzam viac-menej ako hosť. Dovoľuje mi to ale s odstupom sledovať zmeny, ktoré domácim možno unikajú. A tie sú pozitívne. Áno, pred vyše dvadsiatimi rokmi boli všetci zamestnaní, ale všetko bolo akési sivé a pochmúrne. Lyžovalo sa tak nanajvýš na čertovských „bubnoch“ na Čertovici a kultúrne mesto s obrodeneckým rozmerom, v ktorom pôsobili Ján Chalupka, Karol Kuzmány či Martin Rázus, už len nostalgicky spomínalo na svoju niekdajšiu slávu. Určite, nie všetko je ideálne a 20-percentná nezamestnanosť s odlivom obyvateľstva je na pováženie, ale aspoň je tu snaha niečo zlepšiť a – čo je ešte dôležitejšie – sú aj výsledky. Označenie ako top destinácia Slovákov na víkend počas minulého roku či najnižšia kriminalita regiónu v rámci Slovenska k týmto výsledkom určite patrí.

„Našou snahou je udržať si týchto ľudí dlhšie ako počas rozšíreného víkendu, aspoň týždeň,“ zdôrazňuje Jaroslav Demian. „Keď si v zime zalyžujú na Chopku, ktorý je už prepojený so severom, na Táloch, na Mýte pod Ďumbierom či v Čiernom Balogu, chceme, aby zostali u nás a relaxovali aj dlhšie. Najvýraznejším počinom v tomto smere je wellness v Bystrej, ktoré sa svojou architektúrou dostalo medzi finalistov na Stavbu roka 2012. Zrekon­štruoval sa aj hotel Partizán na Táloch, ktorý je neďaleko profesionálneho golfového ihriska s medzinárodným významom, a súčasne sa tam vybudovalo niekoľko zariadení s doplnkovými službami.“

K progresívnym aktivitám v oblasti cestovného ruchu patrí aj založenie Klastra Horehronie s oblastnou organizáciou cestovného ruchu. „Za jeden stôl sme sa snažili dostať obce, samosprávy a podnikateľské subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu, aby sme si dohodli spoločný postup,“ približuje primátor Brezna. „Dnes obce vyberajú daň z ubytovania, ale prostriedky potom investujú do úplne iných oblastí. Dohodli sme sa, že ich budeme investovať do rozvoja a podpory cestovného ruchu. Pripravili sme zľavové karty, ktoré mali úspech – prvý rok sa ich predalo 500 a druhý už 5-tisíc kusov. Prevádzkujeme skibusy a vytvorili sme aj ďalšie služby.“



Ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, S. R. O., 2009

Doprava a investori
Rozvoju cestovného ruchu výrazne pomáha aj dobudovanie rýchlostnej cesty R1 Bratislava – Banská Bystrica, pričom z krajského mesta vedie do Brezna cesta I. triedy. Ani tá však nedoviedla investorov v oblasti priemyslu do centra Horehronia a väčšina z nich sa zastavila v Banskej Bystrici, vo Zvolene a v blízkom okolí.
„A pritom sme vytvorili priestor na domáce zdroje,“ hovorí Jaroslav Demian. „Areál bývalej mostárne je v súkromných rukách a dá sa tam investovať. Všetko zostáva na dohode prípadného investora a vlastníkov nehnuteľností. Aby sme sa vyhli problémom s rozdrobenosťou vlastníctva, vytvorili sme asi 60-hektárový priestor na zelenej lúke. A tento mestský pozemok sme cez SARIO a iné organizácie ponúkali na investíciu. Ponúkame pozemky za veľmi výhodnú cenu, len aby sme investora získali. Žiaľ, nepraje nám vysoká svahovitosť terénu, ktorá je 20 až 25 percent. Pred výstavbou teda treba celý terén najprv upraviť, ale to je investícia navyše.“

Horšie je už dopravné napojenie na sever – smer Liptovský Mikuláš, no najmä na juhovýchod – smer Tisovec. Na sever vedie cesta cez horský priesmyk Čertovica, ktorý je veľakrát zablokovaný kamiónmi a cez zimné mesiace aj ťažko prejazdný. Cesta na juhovýchod je pre kamióny neprejazdná a mala by sa rozširovať v najbližšom období.

Rozmanitá kultúra
Nehnuteľné pamiatky sa sústreďujú na Námestí generála M. R. Štefánika, ktoré svojím obdĺžnikovým pôdorysom (213 × 146 metrov) patrí k ojedinelým na Slovensku. Vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.

K symbolom mesta patrí klasicistická zvonica vysoká 31 metrov, ktorá v minulosti slúžila ako strážna veža. Najstarším zachovaným objektom meštianskej architektúry je dom na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13 z prvej polovice 16. storočia. Najstarším zachovaným sakrálnym objektom v Brezne je Kaplnka sv. Kríža – z pôvodne jednoloďového farského kostola nazývaného Na bráničke z rokov 1518 až 1519 sa po požiari v roku 1779 zachovalo len gotické presbytérium. K ďalším historickým pamiatkam patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1782 až 1793) a evanjelický a. v. kostol (1785 až 1787), kde sa nachádza druhý najväčší organ z evanjelických kostolov na Slovensku. Na námestí je aj budova starej mestskej radnice, ktorá nadobudla svoju súčasnú podobu po neskorobarokových úpravách a dnes v nej sídli Horehronské múzeum.

„Ku kultúrnym telesám s dlhoročnou tradíciou patrí ochotnícky Divadelný súbor Jána Chalupku, zo spolupráce s osvetovým strediskom vzniklo podujatie Divadelná chalúpka – inšpiratívna prehliadka divadelných amatérskych súborov,“ dopĺňa „živú“ kultúrnu panorámu mesta Jaroslav Demian. „Máme tu spevácke zbory, či už je to Spevácky zbor mesta Brezna, Chrámový zbor apoštola Pavla, či chrámový miešaný spevácky zbor pri rímskokatolíckom farskom úrade, alebo detský spevokol, ktoré podporuje mesto.“

Prítomnosť a budúcnosť
„Brezno má vyše 21-tisíc obyvateľov a ako jedno z mála miest má prirodzený prírastok obyvateľstva. V absolútnych číslach však máme pokles, lebo veľa ľudí odchádza vzhľadom na to, že sa nemajú kde zamestnať,“ upozorňuje Jaroslav Demian. Keďže ide o permanentný jav, utlmená je aj kolektívna bytová výstavba. Individuálna bytová výstavba prebieha v lokalite Podkoreňová a druhá, s názvom Vrch Dolinka, smerom na Čierny Balog.“

„Rómskeho etnika máme asi 10 percent z obyvateľstva. To nebýva v typických osadách, ako je to napríklad na východnom Slovensku, ale sú rozptýlení v rôznych častiach mesta,“ pokračuje primátor. „Ich populácia však rastie, a keďže už nemajú také ekonomické možnosti ako kedysi, mnohí riešia bývanie tak, že sa natlačia do domu alebo robia prístavby, s ktorými máme problém. Máme zmapovaných pomerne dosť nelegálnych prístavieb a cez stavebné úrady riešime ich legalizáciu, prípadne odstránenie.“

Mesto aktívne pristupuje aj k riešeniu ďalších sociálnych problémov. Existuje komunitné centrum, v ktorom sa venujú  rómskej mládeži, ale aj iným problémovým skupinám. Funguje ubytovňa pre bezdomovcov, ale aj ubytovanie pre rodičov s deťmi, ktorí sa dostanú do krízovej situácie.

A čo bude ďalej? „Chceme pokračovať v nastúpenej práci,“ odpovedá Jaroslav Demian. „Obnovíme program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a do väčšej zmeny pôjdeme aj s územným plánom, ktorý pochádza z roku 2001 a má už viac ako desať dodatkov. Nový územný plán musí vyriešiť aj pozemky bývalých kasární, ktoré sa nám núkajú na odkúpenie. A takýchto výziev je v meste viacej, ale to už je ďalší príbeh…“

Primátor Brezna
Ing. Jaroslav Demian

Brezno
 
Zamestnávatelia Silné stránky Slabé stránky
Banskobystrický kraj
Počet obyvateľov v meste:
21 161 (k 31. 12. 2012)
Rozloha mesta:
12 946 ha
Rozloha okresu:
1 265 km2
Nezamestnanosť v okrese:
6 763 ľudí (20,88 %)
Železiarne Podbrezová, a. s. (3 230 – počet zamestnancov)
Bohuš, s. r. o. (654)
Zlievareň Hronec, a. s. (188)
Závadka nad Hronom (117)
K-SUPRA, s. r. o.
(70 zamestnancov + 100 SZČO)
Brezno Industry
(59 zamestnancov + 90 SZČO)
  • strategická poloha, blízkosť krajského mesta
  • výborné podmienky na ­rozvoj cestovného ruchu
  • vytváranie podmienok na športové a kultúrne vyžitie
  • v roku 2012 top destinácia Slovákov na víkend
  • nedostatok pracovných príležitostí
  • slabé ekonomické zázemie
  • odliv obyvateľov za prácou
  • nedostatočná dopravná infraštruktúra

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.