vslovenskom stavebnictve vladne zacarovany kruh
Galéria(1)

V slovenskom stavebníctve vládne začarovaný kruh

Na aktuálne otázky týkajúce sa výstavby bytov a zasadené do kontextu slovenského stavebníctva sme sa opýtali Ing. Ladislava Veršovského, generálneho riaditeľa stavebnej a developerskej spoločnosti YIT Reding.

v slovenskom stavebnictve vladne zacarovany kruh 6676 big image
Pred rokom ste pre ASB povedali, že nepriaznivú situáciu v stavebníctve nezlepšili ani úsporné opatrenia jednotlivých štátov EÚ vrátane Slovenska na zníženie celkovej zadlženosti, ani väčšia opatrnosť súkromných investorov. Ako vyzerá súčasnosť?
Je to fakt a objem realizovaných výkonov v stavebníctve sa ďalej prepadá. Táto skutočnosť je práve následkom snáh jednotlivých štátov EÚ vrátane Slovenska o zníženie celkovej zadlženosti, ako aj väčšej opatrnosti súkromných investorov. Je logické, že čím viac sa bude šetriť, tým menej sa bude stavať a stavebné firmy budú mať menej práce. Bude viac nezamestnaných a kúpyschopnosť obyvateľstva sa zníži. Štát vyberie menej na daniach a bude mať menej na nové investície. Je to začarovaný kruh, z ktorého len ťažko nájdeme jednoduché východisko.

Ktoré segmenty stavebníctva budú napredovať?
Osobne som presvedčený, že napredovať budú najmä dopravné stavby, či už cestnej, alebo železničnej infraštruktúry, a ďalej bytová výstavba. Súvisí to s mobilitou obyvateľstva, ktorá je potrebná na dochádzanie za prácou, ale aj s vytvorením podmienok na vstup zahraničných a domácich investorov do jednotlivých regiónov.

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) má na podporu projektov v tomto roku vyčlenených 164 miliónov eur, čo je o 15 percent viac ako vlani. Na podporu výstavby nájomných bytov je pripravených 74 miliónov eur. Tento segment je teda perspektívnou oblasťou?
O podpore nájomného bývania sa hovorí už roky, ale doteraz sa v tejto oblasti nič mimoriadne nestalo. Je pravda, že na Slovensku v nájomných bytoch býva do 5 percent obyvateľstva, zatiaľ čo vo väčšine európskych štátoch sú to desiatky percent. Momentálne platná legislatíva súvisiaca s podporou nájomného bývania nespĺňa požiadavky súčasnosti a nedostatočným spôsobom motivuje obce a súkromných investorov, aby sa do tejto oblasti podnikania púšťali. V prípade vhodnej úpravy súvisiacich predpisov a transparentného prerozdeľovania zdrojov na podporu nájomného bývania som presvedčený, že to bude perspektívna oblasť a môže pomôcť stavebníctvu.

Aké trendy budú prevládať v oblasti bytov, administratívnych budov, priemyselných objektov či nákupných centier?
Trendy, ktoré by mali prevládať, sú už na trhu. Čo sa týka bytov, sú to predovšetkým menšie, dispozične dobre riešené byty v dobrých lokalitách, v kontakte s prírodou, s napojením na dopravnú infraštruktúru a občiansku vybavenosť, postavené z kvalitných materiálov, energeticky úsporné a za primerané ceny. Podobné charakteristiky budú mať aj ostatné druhy stavieb.

Vaša spoločnosť sa sústreďuje na výstavbu a development bytových domov. Aký recept ponúkate na úspešný projekt?
Dnes môžeme konštatovať, že ceny pozemkov a nehnuteľností sa stabilizovali. Každý developer sa snaží ponúkať dobre riešený byt, v dobrej lokalite a kvalite za primeranú cenu, ktorá je pre príslušný štandard približne rovnaká. Rozhodovať teda začínajú aj súvisiace činnosti a služby, kde sa dá hľadať konkurenčná výhoda. Sem patrí najmä marketing, teda spôsob a forma oslovenia zákazníka a následná komunikácia s ním, schopnosť prispôsobiť byt želaniu zákazníka do posledného detailu, záručný a pozáručný servis, formy splácania bytu, výpomoc pri sťahovaní, reputácia a referencie developera. K nim treba priradiť aj mnoho ďalších maličkostí, ktoré v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, pre koho sa zákazník rozhodne.

Na realitnom trhu je viac ako 2 500 nepredaných bytov. Prečo?
Asi nepoznajú spomenutý návod na úspech… Niektorí investori si stále pýtajú neprimerane vysoké ceny. Ako keby ešte vždy verili, že nejakým zázrakom nastane zvrat a byty predajú za pôvodne plánovanú cenu. Nevedia sa zmieriť s tým, že prerobia.

Ľudovít Petránsky
FOTO: YIT REDING

Článok bol uverejnený v časopise ASB.