Je to jeden zo silných signálov kultúrneho národa, ako vytvárať hodnoty s vysokou intenzitou ovplyvňovania myslenia v celosvetovom kontexte.

Prestavba celého regiónu Paríža, ktorá je najväčšou výzvou architektúry 21. storočia (Sarkozy) je azda koniec moderny, ktorá nám zanechala len architektúru a znova len architektúru, ale bez urbanizmu.

Umenie bez filozofie?
Hranice medzi mestom a prírodou sa v megapolise strácajú, periféria nie je silno prepojená s centrom mesta. Sarkozyho iniciatíva je nasmerovaná práve na rozrastajúce sa osídlenie veľkeho Paríža, ktoré sa má v budúcich 15 rokoch sformovať a vytvoriť aj nové štandardy urbanizmu pre celú Európu.

Deväť tímov vypracovalo víziu, ktorej spoločným menovateľom je snaha ovládnuť chaos vo vývoji mesta. Nový urbanista typu Hausmann nie je v dohľade a zostáva pozorovať, ktoré trendy budú pri rozvoji miest aplikovateľné aj pre iné metropoly v Európe.

Niektoré európske mestá s jednoduchšími problémami a menšími nárokmi na vytvorenie všeobecných urbanistických tendencií ako Paríž sa uberajú cestou tvorby nových koncepcií vývoja centrálnych častí. Ich základnou myšlienkou je vytvorenie silných multifunkčných centier, ktoré priťahujú aktivity aj z ostatných oblastí mesta. Touto cestou sa vydali najmä mestá Hannover, Brémy, Hamburg, Viedeň či Kodaň.


Vytváranie konceptov vývoja centier (KVC) v týchto mestách sa nachádza v rôznych fázach spracovania a tieto koncepty majú rozličnú východiskovú situáciu, rôzne priority, ale aj potrebu štruktúry mesta prispôsobiť novým výzvam vyplývajúcim z demografických a sociálnych zmien a dosahov týchto zmien na verejný a súkromný rozpočet. Príkladom sú najmä veľkoprojekty ako HafenCity v Hamburgu, EXPO 2000 v Hannoveri, Donau City vo Viedni. Spoločným menovateľom vytvárania nových konceptov vývoja európskeho centra mesta je vrátiť mu multifunkčnosť a zároveň silu, ktoré sú súčasťou špecifického obrazu, identity súvisiacej s kvalitou života celého mesta a jeho prosperitou v kultúrnej a hospodárskej oblasti.


 

Ústredné tézy
Ústredné tézy, ktoré je potrebné formulovať pri vytváraní konceptov vývoja centier, vychádzajú najmä z odpovedí na otázky zamerané na vytvorenie atraktívneho centra mesta:

• akú úlohu má zvýšenie kvality rôznych verejných priestranstiev pri vytvorení príťažlivého centra mesta,
• ako ho ovplyvňuje zlepšenie funkčných prepojení centra s mestskými časťami,
• ako zlepšiť ponuku bývania v centre mesta a akým spôsobom sa dá zabezpečiť bývanie v centre aj pre všetky sociálne vrstvy,
• ako je možné zvýšiť rôznorodosť ponuky maloobchodu, a tým vytvoriť špecifický profil centra mesta,
• ktoré kvality potrebuje centrum mesta na vytvorenie optimálnych podmienok pre biznis,
• aká dôležitosť sa pripisuje vedeckým a kultúrnym inštitúciám a ktoré urbanistické počiny sú potrebné na podporu mestského kultúrneho života,
• ako sa dá zachovať genius loci centra mesta a ktorými stavebno-kultúrnymi impulzmi je možné vytvoriť rovnováhu medzi starou a novou štruktúrou,
• akými urbanistickými zásahmi je možné vytvoriť účinnú zviazanosť medzi optimalizáciou individuálnej dopravy a jej súladom s mestom,
• aký koncept podieľania sa verejnosti na vytvorení konceptov vývoja centier je pre mesto najvhodnejší a ako zabezpečiť kvalitu transparentného procesu,
• ktoré skúsenosti z iných miest sa dajú aplikovať na riešenie aktuálnych problémov.

Ambície Bratislavy
Vypracovanie statusu centra mesta v kontexte s celým mestským priestorom vyžaduje zásadné koncepčné riešenia. Aj dnešná Bratislava sa nachádza na medzníku vývoja, ktorý si vyžaduje vytvorenie koncepčnej stratégie pri tvorbe novej štruktúry centra.

Budúcnosť prináša potrebu koncepčného prístupu k riešeniu problematických štruktúr mesta s cieľom zlepšiť kvalitu života jeho občanov, zvýšiť atraktivitu pre podnikateľov a developerov, uplatniť ekologické zásady urbanizmu.

Historické centrum Bratislavy ako hlavná zóna identity s mestom, alebo dokonca s celou republikou, je potrebné urbanisticky, ale aj legislatívne podporiť tak, aby ­jeho ešte viac-menej existujúca multifunkčnosť bola zachovaná a ďalej sa rozvíjala. Potrebné sú najmä zásahy na ochranu obytných súborov, zvýšenie kvality infraštruktúry a zelene. Atraktívne prepojenia historického centra Bratislavy s priľahlými centrálnymi časťami je zase potrebné pre atraktivitu celého mesta.



Neuralgické body
Urbanistické povestné problémové lokality Bratislavy, ktorých dotknutie spôsobí otras v urbanizme celého mesta, sú zoskupené okolo historického jadra. Ide o tieto lokality:

• PKO s nábrežím Dunaja,
• Vydrica a Staromestská ulica,
• Šafárikovo námestie, prepojenie s Univerzitou Komenského,
• Starý most (atraktívne prepojenie pre cyklistov a peších s Petržalkou a Petržalky s Euroveou),
• Kamenné námestie,
• Námestie SNP a jeho vyústenie na novú Štefánikovu ulicu,
• Námestie 1. mája,
• Zelený koridor Horský park k Námestiu slobody, zelený most cez Štefánikovu ul.
• Nový koncept Námestia slobody s bývaním a centrálnym parkom.
• Kollárovo námestie, areál bývalých Hurbanových kasární, Univerzitný kampus, revitalizácia Obchodnej ul.
• Vytvorenie nového centra mestského bývania na Miczkiewiczovej ul. (Univerzitná nemocnica ), Americké námestie, Radlinského ul.

Tieto neuralgické body sú predurčené na vytvorenie zásadného rámca orientácie rozvoja centra mesta Bratislava v budúcich 10 až 15 rokoch. Cesta k vytvoreniu KVC vedie cez verejný dialóg a proces plánovania, ktorý v jednotlivých etapách zapojí všetky odborné zložky urbanizmu do vytvorenia princípov strategického vývoja centra mesta.

Úlohou týchto princípov je vytvorenie procesuálnej kreativity, ktorá aj v neistých, labilných trhových podmienkach zosúladí verejné a súkromné záujmy s cieľom vytvoriť vysokú kvalitu urbanizmu.

Strategický koncept
Centrum mesta, ktoré by vytvorenie tohto strategického konceptu malo obsiahnuť, je organický celok definovaný priestorom od pravého brehu Dunaja po Einsteinovu a medzi mostmi Apolo a Lafranconi, ľavé nábrežie, PKO, Podhradie, Palisády, Štefánikova, Hlavná stanica, Šancová, Račianske mýto, Karadžičova, autobusové nádražie, Twin City, zóna Pribinova (most Apollo).

V prípravných plánovacích workshopoch je potrebné vypracovať zásadné parametre vývoja celého mesta (región) najmä v otázkach dopravy, koncept verejnej mestskej dopravy so zvýšením jej atraktivity. Cieľom by malo byť intenzívnejšie používanie v miere, aký je v mestách Európy obvyklá – teda na viac ako 80 %.

Koncept verejných priestranstiev, súvislých zelených prírodných prienikov až do centra mesta spolu s vytvorením priestorových možností na bytovú výstavbu v centre je ďalším základom pre vývoj Bratislavy.
Iniciatíva na vytvorenie princípov nového strategického rozvoja Bratislavy by mohla vzniknúť zo skutočnosti plánovania európskej železničnej rýchlodráhy Paríž – Bratislava TEN – T17. Jej funkčná integrácia do mesta generuje množstvo dôležitých urbanistických otázok, ktoré sa dajú zodpovedať len vypracovaním celkového konceptu rozvoja mesta.

Komplexnosť zadania a jeho predurčenie na vygenerovanie všeobecne platných princípov a metodiky urbanistického plánovania sú základom na vytvorenie plánovacieho procesu pre Bratislavu v rámci činnosti Európskej komisie pre rozvoj miest.

Peter Gero
Foto: Dano Veselský, Peter Gero, Wikipedia Commons

Autor je architekt a urbanista

Článok bol uverejnený v časopise ASB.