Aké sú plány s Einsteinovou?
Myšlienka prekrytia Einsteinovej ulice s rušnými komunikáciami, ktoré okrem neďalekého Dunaja skutočne oddeľujú Petržalku od ostatných častí mesta, vznikla spontánne pred niekoľkými rokmi. Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý kvôli inému svojmu projektu navštívili Hamburg, kde vďaka Hafen City vznikol zaujímavý nápad.
Trpený problematický pás
Myšlienka, s ktorou prišli architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý, je ojedinelá z viacerých hľadísk. Zaoberá sa územím, ktoré sa doteraz obchádzalo ako trpený problematický pás mesta. Pre jeho rozlohu a dopravný význam priťahovali investorov len okraje, ťažiace z dobrej dopravnej dostupnosti, nie však samotné územie. Na rozdiel od iných developerov, ktorí riešia urbanistické štúdie vlastného územia a súvisiace zmeny územného plánu, Šebo s Lichým sa zahryzli do územia, čo im nielenže nepatrí, ale dokonca ponúkne investičné možnosti pre ďalších developerov. A napokon, ako vidno z obrazovej dokumentácie, myšlienku rozvíjajú v horizontálnych aj vertikálnych súvislostiach v časopriestore a s vedomím celkovej udržateľnosti.
Inšpirácia Hamburgom
„Vtedajší hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta nás zoznámil s architektom Petrom Gerom, ktorý bol dlhoročným hlavným architektom mesta Hamburg,“ spomína Tomáš Šebo z ateliéru Šebo Lichý. „Peter Gero nás sprevádzal po Hamburgu a ukázal nám aj Hafen City. Je to vydarený rozsiahly komunálny projekt revitalizácie bývalých prístavných dokov na živú mestskú štvrť.“ Podnet na revitalizáciu bol iniciatívou mesta a bol v kompetencii Petra Gera. Dvojicu slovenských architektov nadchlo, ako séria premyslených krokov s rozumnou reguláciou a dohoda s investormi priniesli nakoniec mestu atraktívnu a veľmi populárnu štvrť na mieste bývalého brownfieldu.
Einsteinova vytŕča najviac
Nadšenie architektov neopadlo ani po návrate domov: „Recipročne sme sa s pánom Gerom stretli v Bratislave. Mali sme silnú vôľu nájsť u nás niečo obdobné. Nemali sme na mysli nejakú kozmetickú skrášľovaciu úpravu, ale zásadný problém, ktorého vyriešenie by pomohlo Bratislave stať sa skutočným mestom.“ Zohraná dvojica intenzívne premýšľala nad tým, čo by Bratislavu mohlo pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Zároveň si uvedomovali, že by to malo demonštrovať vôľu mesta a jeho snahu ukázať realizovateľnú víziu, ako sa zásadne vyrovnať so svojimi problémami. Tomáš Šebo hovorí: „Postupne sme si v mysli prechádzali mesto. Napadlo nám hneď niekoľko lokalít, ktoré Bratislavčanom pijú krv. Pravdou je, že bratislavská mestská štruktúra bola za posledné dekády postupne paralyzovaná viacerými zásahmi, Einsteinova ulica ale vytŕča najviac.“ Je to diaľnica s priľahlými frekventovanými komunikáciami, ktoré vedú fakticky cez stred mesta a ktoré spoľahlivo oddeľujú najväčšiu mestskú časť od centra metropoly. Pritom táto časť Petržalky má všetky predpoklady na vznik kvalitného mestského prostredia. Je tu rozsiahly park, rieka, nákupné centrum, pešia dostupnosť do centra, výborné dopravné napojenie na všetky smery, linky mestskej hromadnej dopravy, a napriek tomu je citeľné, že tam niečo nefunguje. Viac ako 100-tisíc obyvateľov sa javí ako veľmi slušný potenciál užívateľov, sú však za bariérou…
Medzi mostmi
„Tento paradox je najsilnejšie viditeľný práve medzi mostom SNP a Starým mostom. Myšlienka prekrytia nám napadla pri pohľade z tzv. ufa. Prezentovali sme ju pánovi Gerovi, ktorý sa pre ňu okamžite nadchol, a začali sme ju spoločne rozvíjať po koncepčnej aj po komunikačnej stránke – vo svojom voľnom čase a ako dobrovoľnú aktivitu,“ usmieva sa Tomáš Šebo a dodáva: „Mali sme vôľu niečo konkrétne urobiť namiesto tradičného národného športu, ktorým je sťažovanie sa a nadávanie na všetko okolo nás.“
Pozitívny ohlas
Dôležitým momentom pre architektov bolo, že základnú myšlienku štúdie prezentovali hlavnej architektke Bratislavy Ingrid Konrad. „Prijala ju veľmi pozitívne a odvtedy je zo svojej pozície našou oporou pri komunikácii s magistrátom. Začali sme sériu prezentácií štúdie všetkým podstatným komunálnym zložkám, mestským častiam Staré mesto aj Petržalka, Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, neobišli sme ani primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a následne sme ju predstavili investorom prítomným v lokalite,“ vypočítava Tomáš Šebo a s nádejou dopĺňa: „Drvivá väčšina reakcií bola naozaj pozitívna. Hlavná architektka sa zasadila o to, že našu ideu spracovávame pre Bratislavu ako urbanistickú štúdiu, ktorej cieľom je urbanisticky ju overiť a najmä zabezpečiť potrebné zmeny v územnom pláne, ktoré by umožnili regulovanú a rozumne riadenú výstavbu. Túto štúdiu spracovávame na vlastné náklady vo svojom voľnom čase. Berieme to ako svoj príspevok mestu, v ktorom žijeme a tvoríme.“
TEXT: Mária Nováková, architekti Šebo Lichý
DOKUMENTÁCIA: architekti Šebo Lichý
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
