Keď sa sušiareň na čakanku zmení na dom

Aj rekonštrukcia sušiarne na čakankové kvety sa môže zmeniť na filozofické dielo. A to predovšetkým vtedy, ak sú investormi ľudia s umeleckou dušou. Ako sa architekti popasovali s týmto neľahkým zadaním?

Dom pre Hermesa je výsledkom vzájomnej spolupráce medzi architektom a klientom, ktorý pracuje ako výtvarník a krajinný architekt. Je situovaný na severozápadnom okraji Filipovho ostrova. Projekt zahŕňal konverziu tradičnej sušiarne na čakankové kvety na rezidenciu pre manželský pár. Dizajn bol koncipovaný tak, aby odzrkadľoval súčasný svet a vznikol priestor na život, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú rýchlosť, dynamika a zmena. Inšpiráciou pre tento koncepčný rámec bola výtvarná inštalácia usporiadaná klientom, ktorá bola vystavená v múzeu umenia Tarrawarra Museum of Art v roku 2007.

Pôvodná historická budova je jedným z mála príkladov sušiarní na čakanku zo začiatku 20. storočia, keď sa budovali z betónu.

Dom tvoria dve základné hmoty.

Architektonický návrh nevychádza z tvaru a polohy pozemku ani nie je determinovaný funkciou domu, ale je založený na myšlienke voľnosti, možnosti ľahkej transformácie a pohybu. To sa podarilo vďaka adaptabilne navrhnutému priestoru, ktorý možno podľa potreby modifikovať, ako aj systému dverí a chodieb. Koncept otvorenej mysle, ktorý vytvára obyvateľom priestor na neustále zmeny, je umocnený riešením interiéru definovaného navzájom previazanými susediacimi hmotami, ktoré zahŕňajú aj exteriérové kryté plochy a okolité prostredie.

Jadrom domu je variabilná kuchyňa.

Tento priestor je navrhnutý tak, aby v ňom bolo možné realizovať množstvo aktivít od varenia pre priateľov a známych až po prípravu rodinnej večere.

Základná myšlienka projektu, ktorá má evokovať voľný koncept založený na náhodných súvislostiach, vychádza z otázky francúzskeho spisovateľa, režiséra, básnika a dokumentaristu Georga Pereca z jeho najslávnejšej knihy La Vie mode d’emploi (Život návod na použitie): „Mali by sme sa naučiť žiť viac na schodisku. Ale ako?“

Jednotlivé stolárske prvky vzájomne prepájajú prvé a druhé nadzemné podlažie.

Na 2. NP sa nachádza spoločenský priestor s drevenou knižnicou.

Dom tvoria dve základné hmoty, pričom jadrom je variabilná kuchyňa, ktorej jednotlivé stolárske prvky vzájomne prepájajú prvé a druhé nadzemné podlažie. Tento priestor je navrhnutý tak, aby v ňom bolo možné realizovať množstvo aktivít od varenia pre priateľov a známych až po prípravu rodinnej večere.

Minimalistický prístup sa ťahá celým interiérom.

Dom je obklopený záhradou…

Sušiareň je jednou z troch budov, situovaná medzi pobrežnou rezidenciou. Coldon home (hosťovský dom a výtvarný ateliér) a Stters Cottage (krajčírska dielňa) sú doplnkovými priestormi k hlavnej nehnuteľnosti, kde môžu majitelia napĺňať svoje poslanie. Dom je obklopený záhradou, v ktorej nechýba vonkajšia kúpeľňa.

… v ktorej nechýba vonkajšia kúpeľňa.

Svoj priestor tu majú aj deti a štvornohý obyvateľ.

Pôvodná historická budova je jedným z mála príkladov sušiarní na čakanku zo začiatku 20. storočia, keď sa budovali z betónu. Výrazné štrukturálne poruchy betónovej konštrukcie si vyžiadali rekonštrukciu a reštauračné práce založené na technológii striekaného betónu.

Severný pohľad

Pôdorys 1. NP

Podlaha na severnej strane sušiarne je previazaná s vonkajšou podpornou stenou a vodnou nádržou, ktorá bola pôvodne vybudovaná ako jeden z prvkov dôležitých na zabezpečenie hlavnej funkcie tejto poľnohospodárskej budovy. V súčasnosti je rovnako naplnená vodou a má funkciu pasívneho chladenia. Na realizáciu projektu bol vymedzený pomerne oklieštený rozpočet. Vrátane vonkajších plôch neprekročila celková cena realizácie 2 650 €/m².

Pôdorys 2. NP

Rez A-A

Rez C-C

Projektový tím: Andrew Simpson, Charles Anderson Emma Parkinson
Realizácia: 2013
Zhotoviteľ: NHJ Constructions

TEXT: Andrew Simpson Architects, wad
FOTO: Peter Bennetts